Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 589/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. novembra 2013

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom

doc. JUDr. B. F., PhD., B., vedené pod sp. zn. až sp. zn. ,

sp. zn. až sp. zn. vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu zaručeného v ,

základného práva na zákonného sudcu zaručeného v Slovenskej

republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Trenčíne

sp. zn. z 2. novembra 2012, sp. zn. z 5. novembra 2012,

sp. zn. z 30. októbra 2012, sp. zn. z 30. októbra 2012,

sp. zn. z 21. januára 2013, sp. zn. z 2. novembra 2012,

sp. zn. z 21. januára 2013, sp. zn. z 24. januára 2013,

sp. zn. z 21. januára 2013, sp. zn. z 24. januára 2013,

sp. zn. z 24. januára 2013, sp. zn. z 22. októbra 2012,

sp. zn. z 5. novembra 2012, sp. zn. z 24. januára 2013,

sp. zn. z 5. novembra 2012, sp. zn. z 23. októbra 2012,

sp. zn. z 23. októbra 2012, sp. zn. z 18. októbra 2012,

sp. zn. z 23. októbra 2012, sp. zn. z 23. októbra 2012,

sp. zn. z 19. októbra 2012, sp. zn. z 18. októbra 2012,

sp. zn. z 19. októbra 2012, sp. zn. z 23. októbra 2012

a sp. zn. z 18. októbra 2012, a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. až

sp. zn. , sp. zn. až sp. zn. , s p á j a

na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 19. marca 2013

a 25. marca 2013 doručených 25 sťažností obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v (ďalej len „“), základného

práva na zákonného sudcu zaručeného v a práva na spravodlivý súdny

proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) už označenými uzneseniami Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len

„krajský súd“) (ďalej len „označené uznesenia krajského súdu“).

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že žalobami podanými Okresnému súdu

Prievidza ( až ) a Okresnému súdu Považská Bystrica

( až ) (ďalej aj „okresné súdy“) sa sťažovateľka domáhala

svojich nárokov na náhradu škody – nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov v platnom znení – smerujúcimi proti Slovenskej republike, zastúpenej

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Ku vzniku škody malo podľa nej dôjsť

kontinuálnym a zásadným zásahom do jej základných práv, najmä práva na poskytnutie

súdnej ochrany v zákonom predpokladanej kvalite a práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov.

V predmetných žalobách podaných okresnému súdu sťažovateľka súčasne žiadala,

aby súd inštančne nadradený okresnému súdu rozhodol o prikázaní týchto vecí (konania

o týchto žalobách, pozn.) inému súdu, „... pretože sudcovia miestne a vecne príslušného

okresného súdu... sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer

k veci a k účastníkom konania (námietka zaujatosti z objektívneho pohľadu)“. Sťažovateľka

požiadavku na prikázanie vecí na konanie a rozhodnutie inému súdu z dôvodu ňou tvrdenej

zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu argumentačne odôvodnila tým, že v prípade

neprikázania konaní o označených žalobách inému súdu bude o týchto žalobách o náhradu

škody rozhodovať okresný súd, ktorý podľa tvrdení sťažovateľky sám svojím nesprávnym

úradným postupom túto škodu aj spôsobil. Inými slovami, podľa sťažovateľky by tak

okresný súd rozhodoval o dôvodnosti nároku na náhradu škody, ktorú mal tento okresný súd

aj sám spôsobiť, čo je podľa sťažovateľky neprípustné.

Krajský súd v sťažovateľkou napádaných uzneseniach „mal“ rozhodnúť tak, že

z prerokovania žalôb sťažovateľky o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom okresného súdu v exekučných konaniach je buď vylúčený iba sudca, príp. sú

vylúčení sudcovia okresného súdu, ktorý bol (ktorí boli) zákonnými sudcami v predmetných

exekučných konaniach, v ktorých k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť, avšak

ostatní sudcovia okresného súdu z prerokovania a rozhodnutia o týchto žalobách

sťažovateľky vylúčení neboli.

Podľa sťažovateľky krajský súd ňou napádanými uzneseniami porušil jej základné

právo domáhať sa súdnej ochrany na nezávislom a nestrannom súde, keď nezohľadnil

objektívnu stránku nezaujatosti sudcov Okresného súdu Prievidza a Okresného súdu

Považská Bystrica, t. j. keď neskúmal objektívne symptómy vyvolávajúce podľa

sťažovateľky oprávnené pochybnosti o ich nezaujatosti, ktoré sa podľa nej prejavujú

hlavne v pomere sudcov okresného súdu k veci, na rozhodnutí ktorej majú svoj záujem,

pretože v prípade, že by bolo rozhodnuté o povinnosti štátu nahradiť sťažovateľke škodu

vzniknutú v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom okresného súdu, štát by

mohol v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu túto regresne vymáhať od okresného

súdu, čo môže mať podľa sťažovateľky za následok aj napríklad zníženie rozpočtových

prostriedkov pre okresný súd od štátu (ekonomická závislosť okresného súdu od štátu).

Podľa sťažovateľky „V danej veci nie je možné nastoliť nápravu porušených práv

podaním dovolania z dôvodu podľa ust. (dovolanie nie je prípustné)!

Dovolanie nie je prípustné ani z iných všeobecných dôvodov...“. V tejto súvislosti

sťažovateľka poukázala na konania ústavného súdu vo veciach vedených pod sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. , v ktorých preskúmaval

rozhodnutia súdov o zaujatosti sudcov. Ústavný súd však uvedenú rozhodovaciu prax podľa

sťažovateľky bez akéhokoľvek zdôvodnenia porušil práve a len v jej prípade. Sťažovateľka

taktiež poukázala na odôvodnenie publikovaného uznesenia (Zo súdnej praxe č. 40/1998)

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v ktorom tento súd vyslovil:

,,Na prejednanie opravného prostriedku (odvolania či dovolania) proti rozhodnutiu

nadriadeného súdu, ktorým tento rozhodoval o vylúčení sudcov príslušného súdu, nie je

daná príslušnosť žiadneho súdu. Preto Najvyšší súd v takomto prípade konanie o opravnom

prostriedku zastaví ( v spojení s )...“

Z uvedeného podľa sťažovateľky vyplýva „v právnom štáte jednoznačný záver, že

vo vecí je daná právomoc Ústavného súdu... rozhodnúť o podanej ústavnej sťažnosti...“

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom

vysloví porušenie jej základných práv podľa a a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami, zruší uvedené uznesenia, vec vráti

krajskému súdu na ďalšie konanie a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj

úhradu trov konania.

Sťažovateľka sa súčasne sťažnosťami podanými ústavnému súdu domáhala vydania

dočasných opatrení, ktorými by ústavný súd odložil vykonateľnosť napádaných uznesení

krajského súdu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu bolo preskúmanie, či označenými uzneseniami

krajského súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu

zaručeného v , základného práva na zákonného sudcu zaručeného

v a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v

dohovoru.

II. A

K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné

konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých

účastníkov. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak

v súlade s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod spisovými

značkami: až , až

a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež

prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto

sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je

uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

II. B

K namietanému porušeniu práv sťažovateľky

Sťažovateľka v 25 sťažnostiach vedených pod spisovými značkami:

až , až namieta porušenie ňou

označených základných práv zaručených a práva zaručeného dohovorom tým, že

krajský súd označenými uzneseniami nevyhovel jej návrhu a z prerokovania ňou podaných

žalôb na okresných súdoch nevylúčil sudcu, resp. sudcov týchto okresných súdov napriek

tomu, že škoda, ktorej náhradu si sťažovateľka týmito žalobami uplatnila, mala podľa jej

tvrdení vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom práve týchto

okresných súdov, ktorých sudcovia tak v tomto dôsledku nemôžu rozhodovať objektívne

a nezaujato.

V súvislosti s námietkami sťažovateľky ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto

sťažností dospel k záveru, že sťažovateľkou použitá argumentácia v týchto sťažnostiach je

v podstate identická s jej právnou argumentáciou, ktorú už použila v stovkách predošlých

sťažností, ktorými sa ústavný súd v uplynulom období už zaoberal a odmietol jej sťažnosti

pre nedostatok právomoci ústavného súdu (v tejto súvislosti preto odkazuje, čo sa týka

odôvodnenia, iba na svoje identické rozhodnutie sp. zn. z 19. júna 2013,

sp. zn. z 12. septembra 2013 a sp. zn. z 12. septembra

2013).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a zásady procesnej hospodárnosti ústavný súd

preto tieto sťažnosti sťažovateľky odmietol už bez odôvodnenia (posledná veta § 25 ods. 2

).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2013