Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 590/2013
PDF · 157.94 KB
No categories available
II. ÚS 590/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. novembra 2013
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom
doc. JUDr. B. F., PhD., B., vedené pod sp. zn. Rvp 12411/2013 až sp. zn. Rvp 12419/2013
a sp. zn. Rvp 13157/2013 vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu
ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva
na zákonného sudcu zaručeného v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1 NcC 68/2012
z 22. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 90/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 1 NcC 30/2012
z 18. októbra 2012, sp. zn. 1 NcC 29/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC 37/2012
z 19. októbra 2012, sp. zn. 3 NcC 33/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 9 NcC 12/2012
z 22. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 36/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 3 NcC 34/2012
z 19. októbra 2012 a sp. zn. 9 NcC 13/2012 z 22. októbra 2012 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 12411/2013 až
sp. zn. Rvp 12419/2013 a sp. zn. Rvp 13157/2013 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude
ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 12411/2013.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 19. marca 2013
a 2. apríla 2013 doručených 10 sťažností obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len
„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu
zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného
práva na zákonného sudcu zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny
proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) už označenými uzneseniami Krajského súdu v Košiciach (ďalej len
„krajský súd“) (ďalej len „označené uznesenia krajského súdu“).
Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že žalobami podanými Okresnému súdu Košice I
(ďalej aj „okresný súd“) (Rvp 12411/2013 a Rvp 12412/2013) a Okresnému súdu Rožňava
(Rvp 12413/2013 až Rvp 12419/2013 a Rvp 13157/2013) sa sťažovateľka domáhala svojich
nárokov na náhradu škody – nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zákona č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov v platnom znení, smerujúcimi proti Slovenskej republike, zastúpenej
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Ku vzniku škody malo podľa nej dôjsť
kontinuálnym a zásadným zásahom do jej základných práv, najmä práva na poskytnutie
súdnej ochrany v zákonom predpokladanej kvalite a práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov.
V predmetných žalobách podaných okresnému súdu sťažovateľka súčasne žiadala,
aby súd inštančne nadradený okresnému súdu rozhodol o prikázaní týchto vecí (konania
o týchto žalobách, pozn.) inému súdu, „... pretože sudcovia miestne a vecne príslušného
Okresného súdu Košice I ...(Okresného súdu Rožňava) sú vylúčení z prejednávania
a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania (námietka
zaujatosti z objektívneho pohľadu)“. Sťažovateľka požiadavku na prikázanie vecí
na konanie a rozhodnutie inému súdu z dôvodu ňou tvrdenej zaujatosti všetkých sudcov
okresného súdu argumentačne odôvodnila tým, že v prípade neprikázania konaní
o označených žalobách inému súdu bude o týchto žalobách o náhradu škody rozhodovať
okresný súd, ktorý podľa tvrdení sťažovateľky sám svojím nesprávnym úradným postupom
túto škodu aj spôsobil. Inými slovami, podľa sťažovateľky by tak okresný súd rozhodoval
o dôvodnosti nároku na náhradu škody, ktorú mal tento okresný súd aj sám spôsobiť, čo je
podľa sťažovateľky neprípustné.
Krajský súd v sťažovateľkou napádaných uzneseniach „mal“ rozhodnúť tak, že
z prerokovania žalôb sťažovateľky o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom okresného súdu v exekučných konaniach je buď vylúčený iba sudca, príp. sú
vylúčení sudcovia okresného súdu, ktorý bol (ktorí boli) zákonnými sudcami v predmetných
exekučných konaniach, v ktorých k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť, avšak
ostatní sudcovia okresného súdu z prerokovania a rozhodnutia o týchto žalobách
sťažovateľky vylúčení neboli.
Podľa sťažovateľky krajský súd ňou napádanými uzneseniami porušil jej základné
právo domáhať sa súdnej ochrany na nezávislom a nestrannom súde, keď nezohľadnil
objektívnu stránku nezaujatosti sudcov Okresného súdu Košice I a Okresného súdu
Rožňava, t. j. keď neskúmal objektívne symptómy vyvolávajúce podľa sťažovateľky
oprávnené pochybnosti o ich nezaujatosti, ktoré sa podľa nej prejavujú hlavne v pomere
sudcov okresného súdu k veci, na rozhodnutí ktorej majú svoj záujem, pretože v prípade, že
by bolo rozhodnuté o povinnosti štátu nahradiť sťažovateľke škodu vzniknutú v príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom okresného súdu, štát by mohol v zmysle zákona
o zodpovednosti za škodu túto regresne vymáhať od okresného súdu, čo môže mať podľa
sťažovateľky za následok aj napríklad zníženie rozpočtových prostriedkov pre okresný súd
od štátu (ekonomická závislosť okresného súdu od štátu).
Podľa sťažovateľky „V danej veci nie je možné nastoliť nápravu porušených práv
podaním dovolania z dôvodu podľa ust. §237 písm. g) OSP (dovolanie nie je prípustné)!
Dovolanie nie je prípustné ani z iných všeobecných dôvodov...“. V tejto súvislosti
sťažovateľka poukázala na konania ústavného súdu vo veciach vedených pod sp. zn.
I. ÚS 265/05, sp. zn. III. ÚS 24/05 a sp. zn. III. ÚS 74/2011, v ktorých preskúmaval
rozhodnutia súdov o zaujatosti sudcov. Ústavný súd však uvedenú rozhodovaciu prax podľa
sťažovateľky bez akéhokoľvek zdôvodnenia porušil práve a len v jej prípade. Sťažovateľka
taktiež poukázala na odôvodnenie publikovaného uznesenia (Zo súdnej praxe č. 40/1998)
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 20/97, v ktorom tento súd vyslovil: ,,Na
prejednanie opravného prostriedku (odvolania či dovolania) proti rozhodnutiu
nadriadeného súdu, ktorým tento rozhodoval o vylúčení sudcov príslušného súdu, nie je
daná príslušnosť žiadneho súdu. Preto Najvyšší súd v takomto prípade konanie o opravnom
prostriedku zastaví (§ 104 ods. 1 v spojení s § 243c O. s. p.)...“
Z uvedeného podľa sťažovateľky vyplýva „v právnom štáte jednoznačný záver, že
vo vecí je daná právomoc Ústavného súdu... rozhodnúť o podanej ústavnej sťažnosti...“.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom
vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami, zruší uvedené uznesenia, vec vráti
krajskému súdu na ďalšie konanie a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj
úhradu trov konania.
Sťažovateľka sa súčasne sťažnosťami podanými ústavnému súdu domáhala vydania
dočasných opatrení, ktorými by ústavný súd odložil vykonateľnosť napádaných uznesení
krajského súdu.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom konania ústavného súdu bolo preskúmanie, či označenými uzneseniami
krajského súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu
zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na zákonného sudcu zaručeného
v čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1
dohovoru.
II. A
K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné
konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých
účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak
v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa
čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 12411/2013 až sp. zn. Rvp 12419/2013 a sp. zn. Rvp 13157/2013 a z tohto obsahu
vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na
totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú,
rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode 1
výroku tohto uznesenia.
II. B
K namietanému porušeniu práv sťažovateľky
Sťažovateľka v 10 sťažnostiach vedených pod sp. zn. Rvp 12411/2013 až sp. zn.
Rvp 12419/2013 a sp. zn. Rvp 13157/2013 namieta porušenie ňou označených základných
práv zaručených ústavou a práva zaručeného dohovorom tým, že krajský súd označenými
uzneseniami nevyhovel jej návrhu a z prerokovania ňou podaných žalôb na okresných
súdoch nevylúčil (sudcu), resp. sudcov týchto okresných súdov napriek tomu, že škoda,
ktorej náhradu si sťažovateľka týmito žalobami uplatnila, mala podľa jej tvrdení vzniknúť
v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom práve týchto okresných súdov,
ktorých sudcovia tak v tomto dôsledku nemôžu rozhodovať objektívne a nezaujato.
V súvislosti s námietkami sťažovateľky ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto
sťažností dospel k záveru, že sťažovateľkou použitá argumentácia v týchto sťažnostiach je
v podstate identická s jej právnou argumentáciou, ktorú už použila v stovkách predošlých
sťažností, ktorými sa ústavný súd v uplynulom období už zaoberal a odmietol jej sťažnosti
pre nedostatok právomoci ústavného súdu (v tejto súvislosti preto odkazuje, čo sa týka
odôvodnenia, iba na svoje identické rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 356/2013 z 19. júna 2013,
sp. zn. II. ÚS 447/2012 z 12. septembra 2013 a sp. zn. II. ÚS 448/2013 z 12. septembra
2013).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a zásady procesnej hospodárnosti ústavný súd
preto tieto sťažnosti sťažovateľky odmietol už bez odôvodnenia (posledná veta § 25 ods. 2
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. novembra 2013