Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 651/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. novembra 2013

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti S., a. s., P., zastúpenej B., s. r. o.,

advokátska kancelária, B., konajúcou prostredníctvom advokáta JUDr. J. B., vedené pod

sp. zn. a sp. zn. vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na zákonného sudcu podľa a čl.

38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa a podľa Listiny

základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v

Trnave sp. zn. z 3. júna 2013 a sp. zn. z 29. apríla 2013 a

takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti S., a. s., vedené pod sp. zn. a sp.

zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti S., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 7. októbra 2013

faxom a 9. októbra 2013 poštou doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti S., a. s., P. (ďalej

len „sťažovateľka“), zastúpenej B., s. r. o., advokátska kancelária, B., konajúcou

prostredníctvom advokáta JUDr. J. B., vedené pod sp. zn. a sp. zn. Rvp

18897/2013, ktorými namietala porušenie svojho základného práva na zákonného sudcu

podľa (ďalej len „“) a podľa

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa a podľa listiny, ako aj práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského súdu v Trnave (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 3. júna 2013 a sp. zn. z 29. apríla

2013 (ďalej aj „uznesenia krajského súdu“ alebo „napadnuté uznesenia“).

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v pozícii žalovanej

v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany (ďalej len „okresný súd“) pod

sp. zn. o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 86 469,33 € s príslušenstvom proti

žalobcovi obchodnej spoločnosti E., spol. s r. o. Zákonným sudcom v tejto veci je Mgr. V.

Z. (ďalej aj „zákonný sudca“). Okresný súd v tomto konaní meritórne rozhodol rozsudkom

sp. zn. z 7. decembra 2011 tak, že zaviazal sťažovateľku na úhradu žalovanej

pohľadávky spolu s úrokom z omeškania. Krajský súd na základe odvolania podaného

sťažovateľkou zrušil predmetné rozhodnutie uznesením sp. zn. z 19. júla

2012 z dôvodu, že sťažovateľke bola odňatá možnosť konať pred súdom. Krajský súd

v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že okresný súd sa v odvolaním napadnutom

rozsudku nevysporiadal s tým, akým spôsobom určil sumu zmluvnej pokuty a na základe

akých dôkazov považoval za preukázané skutočnosti zakladajúce dôvod priznania zmluvnej

pokuty. Obsahovo identický záväzný pokyn bol krajským súdom v tejto veci už raz udelený

uznesením sp. zn. , ktorým bol zrušený rozsudok z 3. októbra 2006

vyhlásený predchádzajúcou zákonnou sudkyňou Mgr. Ingrid Šimonovou.

Sťažovateľka tiež vystupuje v postavení žalovanej v konaní vedenom okresným

súdom pod sp. zn. o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 2 655 513,51 €

s príslušenstvom proti žalobcovi – obchodnej spoločnosti S., s. r. o. Aj v tomto konaní je

zákonným sudcom Mgr. V. Z., ktorý rozsudkom sp. zn. z 5. novembra 2008

rozhodol o povinnosti sťažovateľky zaplatiť žalovanú pohľadávku v celej sume spolu s

príslušenstvom. Krajský súd opätovne zrušil uvedený rozsudok okresného súdu uznesením

sp. zn. z 29. mája 2009 z dôvodu, že sťažovateľke bola odňatá možnosť

konať pred súdom. Krajský súd v odôvodnení uznesenia sp. zn. z 29. mája

2009 okresnému súdu vytkol, že nepredložil nadriadenému súdu sťažovateľkou vznesenú

námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi, nerozhodol o jej návrhoch na prerušenie

konania a na pristúpenie vedľajšieho účastníka do konania, a to bez toho, aby sa uvedenými

procesnými návrhmi vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia.

V súdnom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. , v ktorom

sťažovateľka vystupuje v pozícii žalovanej o zaplatenie zmluvnej pokuty

v sume 31 368,25 € s príslušenstvom proti žalobcovi obchodnej spoločnosti E., spol. s r. o.

(), a v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. , v ktorom

vystupuje v opačnom procesnom postavení o náhradu škody v sume 17 592,78 € proti

žalovaným 1. J. V. a 2. Ing. P. H. (), vzniesla proti zákonnému sudcovi

námietky zaujatosti, ktoré odôvodnila tým, že zákonný sudca sústavne porušuje jej práva

ako účastníka konania, a tiež tým, že podala už 3 podnety na začatie disciplinárneho

konania proti zákonnému sudcovi, na základe ktorých ministerka spravodlivosti požiadala

predsedníčku okresného súdu, aby dohliadla nad plynulosťou súdneho konania.

Zákonný sudca k podaným námietkam zaujatosti uviedol, že ich považuje

za nedôvodné, cíti sa byť v oboch veciach nestranný, pričom o vyvolanie konfliktného

vzťahu sa snaží sťažovateľka.

Krajský súd napadnutými uzneseniami námietkam zaujatosti vzneseným

sťažovateľkou nevyhovel a zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania

vo veciach vedených okresným súdom pod sp. zn. ()

a sp. zn. () nevylúčil.

V obidvoch sťažnosťami napadnutých rozhodnutiach krajský súd podľa názoru

sťažovateľky „paušalizoval jednotlivé porušenia“ jej práv zo strany zákonného sudcu, keď

konštatoval, že týchto procesných pochybení sa sudca dopustil „výlučne v súvislosti

s nedôsledným odôvodnením rozhodnutia“, s čím sťažovateľka nemôže súhlasiť. Uznesenia

krajského súdu považuje sťažovateľka za nepreskúmateľné aj z dôvodu, že krajský súd

„sa obmedzil na posúdenie iba jedného z početných porušení“ jej práv a „ani sa nepokúsil

vysporiadať sa s ostatnými porušeniami...“ práv sťažovateľky. Rovnako odvolanie

krajského súdu na právnu a skutkovú obťažnosť prerokovávaných vecí (sp. zn.

a sp. zn. ) bez akéhokoľvek odôvodnenia skutočností, z ktorých táto obťažnosť

vyplýva, a to bez ohľadu na bezpredmetnosť tohto argumentu, je podľa sťažovateľky

nesplnením povinnosti krajského súdu náležite odôvodniť svoje závery v napadnutých

uzneseniach.

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej namietala, že krajský súd svoje rozhodnutia zaťažil

vadami nepreskúmateľnosti aj vo vzťahu k tvrdeniu, že za okolnosti nasvedčujúce možnej

zaujatosti zákonného sudcu nepovažoval ani podnety sťažovateľky na začatie

disciplinárneho konania voči sudcovi, a to napriek poukazovaniu sťažovateľky

na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov považuje sťažovateľka uznesenia krajského súdu, ktorými

nevylúčil zákonného sudcu okresného súdu z prerokovávania a rozhodovania vecí vedených

týmto súdom bez náležitého odôvodnenia, za porušenie svojich v sťažnosti označených

práv. Súčasne vychádzajúc z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a ústavného

súdu sú podľa sťažovateľky uznesenia krajského súdu svojvoľné a arbitrárne, a to najmä

z hľadiska nedostatočného posúdenia objektívneho a subjektívneho hľadiska nestrannosti

sudcu. Všetky sťažovateľkou uvádzané okolnosti sú podľa jej názoru objektívne spôsobilé

vyvolať oprávnené pochybnosti o nestrannosti zákonného sudcu.

Vo veci samej sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol nálezom, v ktorom

vysloví porušenie jej základných práv podľa a , podľa

ods. 1 a čl. 38 ods. 1 listiny, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými

uzneseniami, zruší napadnuté uznesenia a veci vráti na ďalšie konanie a prizná jej úhradu

trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosti sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.A K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné

konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých

účastníkov. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak

v súlade s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom

pod sp. zn. a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu

a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe

sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd

uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.B K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľky napadnutými

uzneseniami krajského súdu

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosti sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na ich odmietnutie podľa § 25 ods. 2

.

Sťažovateľka v sťažnostiach namietala porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu podľa a podľa listiny, základného práva

na zákonného sudcu podľa a podľa listiny, ako aj práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami,

ktorými krajský súd nevyhovel námietkam zaujatosti vznesených sťažovateľkou voči

zákonnému sudcovi a rozhodol, že zákonný sudca nie je vylúčený z prerokúvania

a rozhodovania vecí vedených okresným súdom pod sp. zn.

a sp. zn. .

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Podľa sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,

ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú

v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Podľa ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený,

oznámi to neodkladne predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré

nepripúšťajú odklad. Predseda súdu môže prideliť vec inému sudcovi, ak s tým sudca,

o ktorého vylúčenie ide, súhlasí; pridelenie zabezpečí podľa osobitného predpisu.

Ak ide o vylúčenie sudcu podľa § 14 ods. 1 a predseda súdu je toho názoru, že nie je dôvod

pochybovať o nezaujatosti sudcu, predloží vec na rozhodnutie súdu uvedenému v § 16

ods. 1 .

Podľa účastníci majú právo z dôvodov podľa uplatniť

námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

Podľa účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1

najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo

do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený.

Podľa v námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu

smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku

zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky

zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Podľa súd predloží vec nadriadenému súdu s vyjadrením sudcu

na rozhodnutie o námietke zaujatosti do 15 dní od jej podania. Ak sa spis zároveň predkladá

odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní, vec sa predloží až po vykonaní úkonov

spojených s predložením veci odvolaciemu súdu. O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne

do desiatich dní od predloženia veci nadriadený súd v senáte; touto lehotou nie je viazaný,

ak rozhoduje zároveň o odvolaní. O vylúčení sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky rozhodne do desiatich dní iný senát tohto súdu.

Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú

obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom

postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno

vidieť podstatnú odlišnosť (, ).

Zo sťažností možno vyvodiť, že sťažovateľka vidí porušenie ňou označených práv

v tom, že krajský súd v napadnutých uzneseniach vyslovil podľa sťažovateľky nesprávne

a arbitrárne skutkové a právne závery, pokiaľ ide o posúdenie ňou vznesených námietok

zaujatosti zákonného sudcu. Súčasne sťažovateľka považuje napadnuté uznesenia krajského

súdu za náležite neodôvodnené.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu (ako aj práva na spravodlivý proces) je umožniť každému

reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať

a rozhodnúť (napr. ), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale

podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje

o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto

práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je

v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu ani jeho

posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy,

ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Právomoc ústavného

súdu konať a rozhodovať podľa o namietaných porušeniach

alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je daná v prípade,

že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto

právomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo

úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve (, ).

Ústavný súd z tohto hľadiska preskúmal napadnuté uznesenia, ktorými krajský súd

rozhodol, že zákonný sudca nie je vylúčený z prerokúvania a rozhodovania vecí vedených

okresným súdom pod sp. zn. a sp. zn. . Aj keď odôvodnenie

napadnutých uznesení krajského súdu je podľa názoru ústavného súdu na hranici ústavnej

akceptovateľnosti, súčasne ho ústavný súd hodnotí ako ústavne aprobovateľné s tým, že

z neho nemožno vyvodiť taký odklon od výkladových alebo procesných štandardov

všeobecných súdov, ktorý by bolo možné označiť za svojvoľný.

Krajský súd v odôvodnení oboch napadnutých uznesení totožne uviedol:

„V súlade so stanoviskom žalovaného dôvodom pre vznik pochybností o nezaujatosti

sudcu a v konečnom dôsledku aj pre rozhodnutie o jeho vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci za určitých podmienok nepochybne môžu byť aj procesné pochybenia

sudcu zjavne znevýhodňujúce alebo naopak zvýhodňujúce jednu z procesných strán voči

druhej procesnej strane.

Nestrannosť sudcu aj v takomto prípade nemožno posudzovať iba na základe

subjektívneho stanoviska sudcu, avšak ani iba na základe subjektívneho stanoviska

dotknutého účastníka konania, ale aj na základe konkrétnych objektívnych okolností,

vrátane okolností týkajúcich sa flagrantnosti a závažnosti – intenzity porušenia procesného

predpisu, z ktorých by bolo prípadne možné usudzovať priamo na zvýhodňujúci či

poškodzujúci zámer sudcu.

V danom prípade sa sudca Mgr. Z. v konaní Okresného súdu Piešťany ,

ktorého účastníkom bol žalobca v inom procesnom postavení, dopustil procesných

pochybení v roku 2008, a v konaní v roku 2011 výlučne v súvislosti s

nedôsledným odôvodnením rozhodnutia (podľa zaužívanej súdnej praxe môžu byť

nedostatky odôvodnenia rozhodnutia posudzované ako postup súdu odnímajúci účastníkovi

možnosť konať pred súdom), ktoré aj s prihliadnutím na právnu a skutkovú obtiažnosť

prejednávaných vecí, ako aj skutočnosť, že žalobca je obchodnou spoločnosťou, a absenciu

akýchkoľvek iných okolností nasvedčujúcich možnej zaujatosti sudcu voči tomuto

účastníkovi (za takéto okolnosti nepovažoval súd podnety žalobcu na začatie

disciplinárneho konania voči sudcovi), bez snahy zľahčovať procesné pochybenia

namietaného sudcu, neposkytujú vznesenej námietke objektívny základ.“

Sťažovateľka je toho názoru, že krajský súd nevzal do úvahy skutočnosti vyplývajúce

z ústavného princípu garantujúceho nestrannosť sudcu najmä z objektívneho hľadiska.

Dôvodom na vylúčenie sudcu v zmysle tohto hľadiska je už samotná pochybnosť o tom, že

status sudcu v určitej pozícii môže vyvolať pochybnosť niektorého z účastníkov v spore, že

sudca neposkytuje garanciu nestrannosti.

Zásada zákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu zo základných garancií

nezávislého a nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Táto zásada je ústavnou zárukou pre

každého účastníka konania, že v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na

to povolaní podľa vopred známych pravidiel, ktoré sú obsahom rozvrhov práce

upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom tak, aby bola zachovaná

zásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený (pre rôzne dôvody

a rozličné účely) výber súdov a sudcov „ad hoc“ (m. m. , ).

Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je tak základným predpokladom

na naplnenie podmienok spravodlivého procesu.

V tejto spojitosti treba uviesť, že základné právo na spravodlivý proces je za určitých

presne vymedzených podmienok definovaných alebo zákonom obmedziteľné [pri

zachovaní princípu proporcionality ()]. K takému zákonnému obmedzeniu

tohto základného práva dochádza aj v dôsledku rozhodnutia o vylúčení sudcu z prejednania

a rozhodnutia veci podľa . Takéto rozhodnutie je bezpochyby výnimkou

zo základného práva na spravodlivý proces a jeho obsahu, ktorý tvorí aj základné právo na

nestranný súd alebo na nestranného sudcu.

Ak je rozhodnutie o vylúčení sudcu z prerokovávania a rozhodovania veci, v ktorej

sa stal zákonom ustanoveným spôsobom zákonným sudcom, výnimkou, znamená to, že

takáto výnimka ako každá výnimka zo základného práva alebo slobody sa musí vykladať

reštriktívne, najmä tak, aby sa zachovala podstata a zmysel posudzovaného základného

práva (na nestranného sudcu), ako aj podstata a zmysel základného práva na spravodlivý

proces.

K vylúčeniu sudcu z prerokúvania a rozhodovania veci môže dôjsť aj pri zohľadnení

sťažovateľkou akcentovanej tzv. teórie zdania uplatňovanej v judikatúre Európskeho súdu

pre ľudské práva iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k danej veci,

účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom

ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle

a nestranne.

Skutočnosti uvádzané sťažovateľkou v námietke zaujatosti vznesenej proti

zákonnému sudcovi a v sťažnosti podľa však podľa názoru ústavného súdu

v danom prípade prijatie takéhoto záveru neumožňujú.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd vyhodnotil argumentáciu

sťažovateľky odôvodňujúcu porušenie ňou označených práv ako takú, ktorá nespôsobuje na

i dohovorom garantovaných právach sťažovateľky ujmu takej intenzity, ktorá by

mohla zakladať dôvod na vyslovenie ich porušenia po prípadnom prijatí sťažností na ďalšie

konanie

Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku sa už ústavný súd ďalšími

požiadavkami sťažovateľky na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. novembra 2013