Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 609/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej

advokátom doc. JUDr. B. F., PhD., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na

súdnu ochranu zaručeného v , základného práva

na zákonného sudcu zaručeného v a práva

na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo 17.

januára 2013 (), sp. zn. z 18. januára 2013 (Rvp

12097/2013), sp. zn. z 18. januára 2013 (), sp. zn. 7 NcC

3/2013 zo 16. januára 2013 (), sp. zn. z 3. januára 2013

( a ), sp. zn. z 3. januára 2013 (Rvp

12102/2013), sp. zn. z 19. decembra 2012 (), sp. zn. 6 NcC

83/2012 z 19. decembra 2012 (), sp. zn. z 19. decembra

2012 ( a ), sp. zn. z 9. januára 2013 (Rvp

12106/2013), sp. zn. zo 7. januára 2013 (), sp. zn. 8 NcC

58/2012 zo 14. decembra 2012 (), sp. zn. z 31. januára 2013

(), sp. zn. z 18. decembra 2012 (), sp. zn. 9

NcC 58/2012 z 20. decembra 2012 (), sp. zn. z 19.

decembra 2012 (), sp. zn. z 3. januára 2013 (Rvp

12969/2013), sp. zn. z 19. decembra 2012 (), sp. zn. 9 NcC

66/2012 zo 7. januára 2013 (), sp. zn. z 28. decembra 2012

(), sp. zn. z 12. decembra 2012 (), sp. zn. 7

NcC 64/2012 z 3. januára 2013 (), sp. zn. z 20. decembra

2012 (), sp. zn. zo 7. januára 2013 (), sp.

zn. zo 7. januára 2013 (), sp. zn. z 28.

decembra 2012 (), sp. zn. z 28. decembra 2012 (Rvp

13504/2013), sp. zn. z 28. decembra 2012 (), sp. zn. 7 NcC

70/2012 z 3. januára 2013 (), sp. zn. z 23. januára 2013

(), sp. zn. z 24. januára 2013 (), sp. zn. 6

NcC 71/2012 z 19. decembra 2012 (), sp. zn. z 28.

decembra 2012 (), sp. zn. zo 14. decembra 2012 (Rvp

13517/2013), sp. zn. z 18. decembra 2012 (), sp. zn. 9 NcC

58/2012 z 20. decembra 2012 ( a ), sp. zn.

z 18. decembra 2012 (), sp. zn. z 18. decembra 2012

( a ), sp. zn. z 31. januára 2013

(), sp. zn. z 28. decembra 2012 (

a ), sp. zn. z 30. januára 2013 (), sp. zn.

zo 7. januára 2013 ( a ), sp. zn.

z 19. decembra 2012 (), sp. zn. z 3. januára

2013 ( a ), sp. zn. z 31. januára 2013

(), sp. zn. z 20. decembra 2012 (

a ), sp. zn. z 12. decembra 2012 (

a ), sp. zn. z 31. januára 2013 (), sp. zn.

z 31. januára 2013 (), sp. zn. z 31. januára

2013 (), sp. zn. zo 7. januára 2013 (

a ), sp. zn. z 23. januára 2013 (), sp. zn.

z 19. decembra 2012 ( a ), sp. zn.

z 3. januára 2013 ( a ), sp. zn.

z 31. januára 2013 (), sp. zn. z 3. januára

2013 (), sp. zn. z 19. decembra 2012 (

a ), sp. zn. z 31. januára 2013 (

a ), sp. zn. z 28. decembra 2012 (), sp. zn.

z 30. januára 2013 (), sp. zn. z 30. januára

2013 (), sp. zn. z 31. januára 2013 (),

sp. zn. z 18. decembra 2012 (), sp. zn.

z 31. januára 2013 (), sp. zn. z 31. januára 2013

(), sp. zn. z 18. decembra 2012 (), sp. zn.

z 19. decembra 2012 (), sp. zn.

z 20. decembra 2012 (), sp. zn. z 19. decembra 2012

(), sp. zn. z 31. januára 2013 (), sp. zn.

z 18. januára 2013 (), sp. zn. zo 17. januára

2013 (), sp. zn. z 19. decembra 2012 (),

sp. zn. z 28. decembra 2012 (), sp. zn.

z 19. decembra 2012 (), sp. zn. z 28. decembra 2012

(), sp. zn. z 31. januára 2013 (), sp. zn.

z 19. decembra 2012 (), sp. zn.

z 28. decembra 2012 (), sp. zn. z 3. januára 2013

(), sp. zn. z 18. decembra 2012 (), sp. zn.

z 28. decembra 2012 (), sp. zn.

zo 14. februára 2013 ( a ), sp. zn.

z 12. februára 2013 (), sp. zn. zo 14. februára 2013

(), sp. zn. zo 14. februára 2013 (), sp. zn.

zo 6. februára 2013 (), sp. zn. zo 7. marca

2013 (), sp. zn. zo 7. marca 2013 (), sp. zn.

zo 7. marca 2013 (), sp. zn. z 19. marca

2013 (), sp. zn. zo 14. februára 2013 ()

a sp. zn. z 19. marca 2013 () a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod spisovými značkami:

Rvp 12096/2013 až a ,

až , až , ,

Rvp 13502/2013, , , , ,

Rvp 13513/2013, , až ,

až , , , , ,

Rvp 13479/2013, , , , ,

Rvp 13489/2013, , , , ,

Rvp 13499/2013, až s p á j a na spoločné konanie, ktoré

bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok

právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 19. marca 2013,

25. marca 2013, 8. apríla 2013 a 2. mája 2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P.,

s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na

súdnu ochranu zaručeného v (ďalej len „“),

základného práva na zákonného sudcu zaručeného v a práva

na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) už označenými uzneseniami Krajského súdu

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) (ďalej len „označené uznesenia krajského súdu“).

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že žalobami podanými Okresnému súdu Dolný

Kubín ( až , ), Okresnému súdu Liptovský

Mikuláš ( až , , ,

Rvp 12971/2013, až , , ,

Rvp 13504/2013, , , , ,

Rvp 13514/2013, až , až ,

Rvp 12965/2013 a , , , ,

Rvp 13477/2013, , , , ,

Rvp 13486/2013, , , , ,

Rvp 13496/2013, ) a Okresnému súdu Námestovo ( až

) (ďalej aj „okresné súdy“) sa sťažovateľka domáhala svojich nárokov na

náhradu škody – nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov v platnom znení smerujúce proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky. Ku vzniku škody malo podľa nej dôjsť kontinuálnym

a zásadným zásahom do jej základných práv, najmä práva na poskytnutie súdnej ochrany

v zákonom predpokladanej kvalite a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

V predmetných žalobách podaných označenými okresnými súdmi sťažovateľka

súčasne žiadala, aby súd inštančne nadradený okresným súdom rozhodol o prikázaní týchto

vecí (konania o týchto žalobách, pozn.) inému súdu, „... pretože sudcovia miestne a vecne

príslušného okresného súdu... sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom

na ich pomer k veci a k účastníkom konania (námietka zaujatosti z objektívneho pohľadu)“.

Sťažovateľka požiadavku na prikázanie vecí na konanie a rozhodnutie inému súdu z dôvodu

ňou tvrdenej zaujatosti všetkých sudcov okresných súdov argumentačne odôvodnila tým, že

v prípade neprikázania konaní o označených žalobách inému súdu budú o týchto žalobách

o náhradu škody rozhodovať okresné súdy, ktoré podľa tvrdení sťažovateľky samy svojím

nesprávnym úradným postupom túto škodu aj spôsobili. Inými slovami, podľa sťažovateľky

by tak okresné súdy rozhodovali o dôvodnosti nároku na náhradu škody, ktorú mali tieto

okresné súdy aj samy spôsobiť, čo je podľa sťažovateľky neprípustné.

Krajský súd v sťažovateľkou napádaných uzneseniach „mal“ rozhodnúť tak, že

z prerokovania žalôb sťažovateľky o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom okresných súdov v exekučných konaniach je buď vylúčený iba sudca, príp. sú

vylúčení sudcovia okresných súdov, ktorý bol (ktorí boli) zákonnými sudcami

v predmetných exekučných konaniach, v ktorých k nesprávnemu úradnému postupu malo

dôjsť, avšak ostatní sudcovia označených okresných súdov z prerokovania a rozhodnutia

o týchto žalobách sťažovateľky vylúčení neboli.

Podľa sťažovateľky krajský súd ňou napádanými uzneseniami porušil jej základné

právo domáhať sa súdnej ochrany na nezávislom a nestrannom súde, keď nezohľadnil

objektívnu stránku nezaujatosti sudcov okresných súdov, t. j. keď neskúmal objektívne

symptómy vyvolávajúce podľa sťažovateľky oprávnené pochybnosti o ich nezaujatosti,

ktoré sa podľa nej prejavujú hlavne v pomere sudcov okresných súdov k veci, na rozhodnutí

ktorej majú svoj záujem, pretože v prípade, že by bolo rozhodnuté o povinnosti štátu

nahradiť sťažovateľke škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným

postupom okresných súdov, štát by mohol v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu túto

regresne vymáhať od okresných súdov, čo môže mať podľa sťažovateľky za následok aj

napríklad zníženie rozpočtových prostriedkov pre okresné súdy od štátu (ekonomická

závislosť okresných súdov od štátu).

Podľa sťažovateľky „V danej veci nie je možné nastoliť nápravu porušených práv

podaním dovolania z dôvodu podľa ust. (dovolanie nie je prípustné)!

Dovolanie nie je prípustné ani z iných všeobecných dôvodov...“. V tejto súvislosti

sťažovateľka poukázala na konania ústavného súdu vo veciach vedených pod sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. , v ktorých preskúmaval

rozhodnutia súdov o zaujatosti sudcov. Ústavný súd však uvedenú rozhodovaciu prax podľa

sťažovateľky bez akéhokoľvek zdôvodnenia porušil práve a len v jej prípade. Sťažovateľka

taktiež poukázala na odôvodnenie publikovaného uznesenia (Zo súdnej praxe č. 40/1998)

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v ktorom tento súd

vyslovil: ,,Na prejednanie opravného prostriedku (odvolania či dovolania) proti

rozhodnutiu nadriadeného súdu, ktorým tento rozhodoval o vylúčení sudcov príslušného

súdu, nie je daná príslušnosť žiadneho súdu. Preto Najvyšší súd v takomto prípade konanie

o opravnom prostriedku zastaví ( v spojení s )...“

Z uvedeného podľa sťažovateľky vyplýva „v právnom štáte jednoznačný záver, že

vo vecí je daná právomoc Ústavného súdu... rozhodnúť o podanej ústavnej sťažnosti...“.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom

vysloví porušenie jej základných práv podľa a a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami, zruší uvedené uznesenia, vec vráti

krajskému súdu na ďalšie konanie a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj

úhradu trov konania.

Sťažovateľka sa súčasne sťažnosťami podanými ústavnému súdu domáhala vydania

dočasných opatrení, ktorými by ústavný súd odložil vykonateľnosť napádaných uznesení

krajského súdu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu bolo preskúmanie, či označenými uzneseniami

krajského súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu

zaručeného v , základného práva na zákonného sudcu zaručeného

v a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v

dohovoru.

II. A

K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné

konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých

účastníkov. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak

v súlade s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod spisovými

značkami: až a , až

, , , , až

, , , , ,

Rvp 13508/2013, , , , až

, až , a ,

Rvp 13471/2013, , , , ,

Rvp 13481/2013, , , , ,

Rvp 13490/2013, , , , ,

Rvp 15453/2013 až a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky

a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac

citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

II. B

K namietanému porušeniu práv sťažovateľky

Sťažovateľka v uvedených sťažnostiach namieta porušenie ňou označených

základných práv zaručených a práva zaručeného dohovorom tým, že krajský súd

označenými uzneseniami nevyhovel jej návrhu a z prerokovania ňou podaných žalôb na

okresných súdoch nevylúčil (sudcu), resp. sudcov týchto okresných súdov napriek tomu, že

škoda, ktorej náhradu si sťažovateľka týmito žalobami uplatnila, mala podľa jej tvrdení

vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom práve týchto okresných

súdov, ktorých sudcovia tak v tomto dôsledku nemôžu rozhodovať objektívne a nezaujato.

V súvislosti s námietkami sťažovateľky ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto

sťažností dospel k záveru, že sťažovateľkou použitá argumentácia v týchto sťažnostiach je

v podstate identická s jej právnou argumentáciou, ktorú už použila v stovkách predošlých

sťažností, ktorými sa ústavný súd v uplynulom období už zaoberal a odmietol jej sťažnosti

pre nedostatok právomoci ústavného súdu (v tejto súvislosti preto odkazuje, čo sa týka

odôvodnenia, iba na svoje identické rozhodnutie sp. zn. z 19. júna 2013,

sp. zn. z 12. septembra 2013 a sp. zn. z 12. septembra

2013).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a zásady procesnej hospodárnosti ústavný súd

preto tieto sťažnosti sťažovateľky odmietol už bez odôvodnenia (posledná veta § 25 ods. 2

).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2013