Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/98/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľov: l/ H. a 2/ B. proti 1/ záložnému veriteľovi: R., 2/ dražobníkovi: N., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie záložného veriteľa - R. proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 23. augusta 2021, č.k. -19, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti - vo výroku I. a v závislom výroku III. o trovách konania p o t v r d z u j e .

Navrhovateľom p r i z n á v a proti záložnému veriteľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým záložnému veriteľovi R. uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k.ú. Y., a to rodinnému domu s. č. XXX postavenému na pozemku parc. registra „C“ KN č. XXX/X a k pozemku parc. registra „C“ KN č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 317 m2. Výrokom II. vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Výrokom III. navrhovateľom l/, 2/ priznal voči záložnému veriteľovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Výrokom IV. dražobníkovi voči navrhovateľom 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , , , veta prvá a . V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že medzi navrhovateľmi a záložným veriteľom došlo k uzatvoreniu zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX dňa 28.08.2009. Dňa 28.08.2009 bola uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva. V dôsledku neuhrádzania dlžnej sumy riadne a včas došlo k začatiu konania, v ktorom záložný veriteľ žiada o úhradu dlžnej sumy vo výške 38.956,45 eur s prísl. Konanie je vedené pod sp. zn. a nie je právoplatne ukončené, avšak súd prvej inštancie žalobu zamietol. Súčasne z dôvodu neuhrádzania dlžnej sumy záložný veriteľ začal výkon záložného práva a zvolil proces tzv. dobrovoľnej dražby a na vykonanie dražby si vybral v záhlaví označeného dražobníka, ktorý stanovil termín dražby na deň 24.08.2021. Navrhovateľom bolo doručené oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 20.07.2021. Predmetom dražby sú špecifikované nehnuteľnosti. Navrhovatelia v postavení spotrebiteľa namietajú proti zneniu zmluvných podmienok a namietajú aj výšku pohľadávky. Naviac uvádzajú, že úver im nebol vyplatený v plnej výške, pričom záložný veriteľ žiada o uhradenie plnej výšky úveru aj s príslušenstvom. Doposiaľ nedošlo k ukončeniu konania, z ktorého záložný veriteľ zakladá svoje právo. Nie je preto možné realizovať výkon dobrovoľnej dražby, ktorá je naplánovaná na 24.08.2021 a je preto potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Poukázali zároveň na a uviedli, že dobrovoľnú dražbu nesprevádza žiadna súdna kontrola. O tom, či sa dražba vykoná, o výške pohľadávky, rozhodne súkromná osoba, pričom dražbu vykoná ďalšia súkromná osoba, ktorá pri tejto činnosti sleduje svoj zisk. Nárok záložného

veriteľa bol spochybnený súdom a možno predpokladať neúspešnosť záložného veriteľa pri uplatňovaní jeho pohľadávky, čím by bol výsledok dražby zrušený. Z obsahu spisu sp. zn. súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 02.08.2021 súd konanie v časti žalovanej istiny 7.740,- eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania zastavil a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Vec doposiaľ nie je právoplatne skončená. Podľa predloženého LV č. XXXX pre k.ú. Y. sú vlastníkmi rodinného domu č. XXX na parc. č. XXX/X a tejto parcely o výmere 317 m2 navrhovatelia v celosti. Navrhovatelia predložili súdu Oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 20.07.2021, z ktorého vyplýva, že dňa 24.08.2021 o 09:40 hod. sa uskutoční prvá dražba, predmetom ktorej sú predmetné nehnuteľnosti, ktorej navrhovateľom je záložný veriteľ a vykonávateľom dražobník. Súd prvej inštancie mal za to, že navrhovatelia osvedčili, že sú so záložným veriteľom v zmluvnom vzťahu zo zmluvy o úvere. Mal za preukázané, že úver zo strany navrhovateľov nebol riadne splácaný a záložný veriteľ pristúpil k jeho vymáhaniu. V danom prípade je vydaný rozsudok, na základe ktorého nebol záložnému veriteľovi nárok uplatnený práve zo spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXX priznaný, žaloba bola sčasti zamietnutá a sčasti bolo konanie zastavené. Navrhovatelia osvedčili nebezpečenstvo hroziacej ujmy na majetku, keďže záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe, hoci jeho právo je v danom prípade spochybnené v konaní o veci samej. Právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským, navrhovatelia namietajú, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, čo sa posudzuje v konaní vo veci samej vedenej pod sp. zn. . Za situácie, keď navrhovatelia poukazujú na tieto neprijateľné podmienky dojednané v zmluve o úvere, či v zmluve o zriadení záložného práva, kedy výkonom záložného práva by sa mohlo vymôcť aj to, na čo by prípadne záložný veriteľ nemal nárok, je nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k záložnému veriteľovi dôvodné. Záložné právo plní zabezpečovaciu funkciu, za určitých okolností aj uhradzovaciu funkciu. Vzhľadom k tomu, čo dosiaľ vyšlo v konaní najavo, bolo by predčasným a neodôvodneným v tomto štádiu konania tvrdiť, že možnosť úspechu navrhovateľov v konaní vo veci samej je vylúčená. Predbežne možno konštatovať, že žalobou uplatnený nárok záložného veriteľa je spochybnený, nie je vylúčené, že nárok mu nebude v konaní sp. zn. priznaný, preto možno návrh na nariadenie neodkladného opatrenia považovať za dôvodný. Cieľom neodkladného opatrenia je i predchádzať ďalším súdnym sporom (napríklad žalobe o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby). Voči dražobníkovi (dražobná spoločnosť) bol návrh zamietnutý, dražobná spoločnosť vykonáva dobrovoľnú dražbu na základe zmluvy o záložnom práve a návrhu záložného veriteľa, organizuje dražby, nie je v právnom vzťahu s navrhovateľmi, ale iba s navrhovateľom dražby, teda záložným veriteľom. Takéto neodkladné opatrenie sa preto ukladá navrhovateľovi dražby, postačuje predbežná úprava pomerov vo vzťahu účastníkov hmotnoprávneho vzťahu, keďže táto sa prenesie aj do právneho postavenia dražobníka, ktorý je viazaný pokynmi navrhovateľa dražby, teda záložného veriteľa. Súd prvej inštancie neuložil navrhovateľom povinnosť podať návrh vo veci samej s odôvodnením, že v súčasnosti prebieha konanie, v ktorom sa záložný veriteľ domáha zaplatenia dlžnej sumy z titulu poskytnutého úveru a v ktorom sa rieši i otázka, či záložnému veriteľovi nárok patrí alebo nie a teda, či ho môže vymáhať. Poučil záložného veriteľa, že môže podať žalobu vo veci samej. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa s tým, že navrhovatelia boli v konaní plne úspešní vo vzťahu k záložnému veriteľovi, preto im priznal voči záložnému veriteľovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Vo vzťahu k dražobníkovi navrhovatelia úspešní neboli, trovy konania by patrili dražobníkovi, avšak tomuto doposiaľ v konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu súd nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľom 1/, 2/ nepriznal. Uviedol, že o konkrétnej výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

2. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie záložný veriteľ, ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh zamietol, prípadne návrh odmietol a priznal záložnému veriteľovi nárok na náhradu trov konania. Záložný veriteľ odôvodnil odvolanie tým, že je daný odvolací dôvod v zmysle ust. , , , , , , , . Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považoval záložný veriteľ za vecne nesprávne, ktoré neprimeraným spôsobom zasiahlo do zákonom a chránených základných práv odvolateľa a zároveň za rozhodnutie, v ktorom nie je možné považovať ani jeho odôvodnenie za riadne a úplné a uvedené rozhodnutie je tak rozhodnutím arbitrárnym. Podľa názoru záložného veriteľa uvedené rozhodnutie nemôže ani strana, ani odvolací súd relevantne preskúmať, keďže neobsahuje zásadné vysvetlenie všetkých podstatných dôvodov, v odôvodnení sú uvádzané tvrdenia v priamom rozpore s obsahom relevantných právnych noriem a ustálenou súdnou praxou, pričom však tento odklon nie je nijako odôvodnený, preto je nepreskúmateľné a je porušením ústavného princípu zákazu ľubovôle. Napadnuté uznesenie považuje za nezákonné, keďže nebolo vydané subjektom, ktorý by na takýto postup mal zákonné oprávnenie. V uvedenej

súvislosti mal za to, že z obsahu návrhu i obsahu súdneho rozhodnutia je zrejmé, že ide o neodkladné opatrenie, ktoré sa priamo týka, resp. je spojené s už prebiehajúcim meritórnym konaním, ktoré je vedené na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. a obsahom a neprávoplatným výsledkom uvedeného sa i argumentuje. Mal za to, že ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania vo veci samej (nie návrh pred začatím konania vo veci samej ani nie návrh, ktorý by nebol spojený s konaním vo veci samej). Považoval za vylúčené, aby o návrhu na neodkladné opatrenie konal a rozhodoval, resp. dokonca prípadne takéto dočasné procesné opatrenie súdu týkajúce sa konania vedeného pod sp. zn. vydal niekto iný ako zákonný sudca v konaní vedenom pod sp. zn. . Mal tak za to, že vec bola nesprávne zapísaná (pravdepodobne v dôsledku úmyselného a zavádzajúceho postupu jeho pôvodcu, ktorý neuviedol spisovú značku prebiehajúceho konania s jasným úmyslom vyhnúť sa rozhodovaniu zákonným sudcom), nejde o žiaden osobitný návrh mimo prebiehajúceho konania a tak je vylúčené, aby sa o tomto návrhu rozhodovalo v konaní vedenom pod sp. zn. . Ďalej namietal, že miestne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie veci je všeobecný súd záložného veriteľa, ktorým je Okresný súd Bratislava III.. Na základe uvedeného vzniesol záložný veriteľ, a to pri prvom úkone, ktorý mu patrí, námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom a žiadal, aby bola vec po zrušení/zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie o neodkladnom opatrení/zastavení konania postúpená na konanie miestne príslušnému okresnému súdu, všeobecnému súdu záložného veriteľa, t.j. Okresnému súdu Bratislava III. Uviedol, že ak je neodkladné opatrenie nariadené miestne nepríslušným súdom, čo namieta záložný veriteľ námietkou miestnej nepríslušnosti podanou pri prvom úkone vo veci samej (týmto odvolaním) a touto námietkou sa od počiatku miestne príslušným súdom stal Okresný súd Bratislava III., odvolací súd by tak mal v prípade, ak nedôjde k zrušeniu nariadeného neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie s uvedeným sa vysporiadať a uvedenú vadu konania svojim postupom (zrušením/postúpením) zhojiť. Napádané rozhodnutie súdu prvej inštancie je tak rozhodnutím vydaným okrem iného v rozpore s SR, predovšetkým Čl. 48 ods. 1 SR. Záložný veriteľ vo vzťahu k uvedenému poukázal i na Nález Ústavného súdu ČR č.k. -48 zo dňa 05.06.2013 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22.08.2013. Za ďalšiu vadu konania i rozhodnutia považuje skutočnosť, že o predmete konania, o fakticky zhodnom neodkladnom opatrení, resp. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo konané a rozhodované v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. . Mal za to, že s ohľadom na uvedené je zrejmé, že uvedené právoplatné rozhodnutie zakladá prekážku veci rozsúdenej (prekážka rei iudicatae). Ďalej dôvodil, že hoci výkon záložného práva začal už v r. 2014 (ktorá skutočnosť vyplýva z navrhovateľmi predloženého listu vlastníctva) je ním kontinuálne marený, a to aj podávaním šikanóznych návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia, následne tu bol zákaz vykonať dražby v súvislosti s pandémiou, navrhovatelia šikanózne podávajú návrh na nariadenie neodkladného opatrenia cca 3 týždne pred konaním dražby, ktorej termín bol určený na 24.08.2021 (v dôsledku mnohoročného obštrukčného konania navrhovateľov), potom ako sú vynaložené značné náklady na prípravu a organizáciu dražby, ktorá sa koná výlučne z dôvodu odstránenia následkov ich protiprávneho konania (spočívajúceho v nedodržaní záväzkov), a súd nielenže všetko uvedené ako úplne jednoznačne šikanózne nevyhodnotil, ale dokonca postupoval tak, že pôvodcom podania na základe ich nespôsobilého konania vyhovel, neodkladné rozhodnutie nariadil, a to dňa 23.08.2021, t.j. v čase kedy do konca zákonnej lehoty zostávalo ešte minimálne cca 10 dní, bez toho, aby reflektoval úplne zjavnú šikanóznosť podania a rešpektoval tak ako je to jeho povinnosť i základné práva žalovaného, ktoré majú rovnaký obsah a kvalitu, pričom existencia záložného práva vyplýva zo spisu vo verejnom registri (s prezumpciou správnosti, t.j. v katastri nehnuteľností) a dlžníci nijako určito netvrdili a nepreukázali, že by plnili svoj dlh riadne a včas. Mal za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje všetky povinné predpísané náležitosti. Zdôraznil, že súd je viazaný návrhom rozhodnutia osobitne v konaní o nariadení neodkladného opatrenia. Nemôže opravovať jeho vady, či vyhovieť formulácii petitu, ktorý je objektívne, materiálne nevykonateľný, ak je návrh rozhodnutia neurčitý, je povinnosťou súdu tento návrh odmietnuť a nemôže ho preformulovávať tak, aby zodpovedal hmotnému právu. Namietal, že z návrhu je zrejmé, že navrhovatelia sa údajne domáhali nariadenia neodkladného opatrenia zdržania sa výkonu záložného práva, pričom vôbec neuviedli, ktorého záložného práva, pričom toto musí byť identifikované číslom a jeho predmetom, označením zálohu, pričom toto označenie musí byť dostatočne určité. Uvedený návrh bol gramaticky nezrozumiteľný, súd ho namiesto odmietnutia preformuloval, čo je zákonne vylúčené (jedná sa o rozhodovanie ultra petitum). Zdôraznil, že súd je zásadne viazaný návrhom rozhodnutia, osobitne v konaní o nariadení neodkladného opatrenia, nemôže opravovať jeho vady, či vyhovieť formulácií petitu, ktorý je objektívne, materiálne nevykonateľný, ak je návrh rozhodnutia neurčitý, je povinnosťou súdu tento návrh odmietnuť a nemôže ho preformulovávať tak,

aby zodpovedal hmotnému právu. Ďalej uviedol, že navrhovatelia sú zo zákona povinní hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Súd prvej inštancie žiadne posúdenie nároku nevykonal, ani nič relevantné vo vzťahu k uvedenému v odôvodnení neuviedol, ani nemohol, keďže neúplné podanie

- návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahovalo povinnú náležitosť, všetky náležitosti žaloby, vrátane návrhu žalobného návrhu. Vytýkal súdu prvej inštancie, že napriek možnému značnému majetkovému poškodeniu predovšetkým záložného veriteľa ako banky a poskytovateľa úveru, nevyzval stranu žalovanú na vyjadrenie k návrhu a to za situácie, kedy navrhovatelia fakticky nič netvrdili a nič neosvedčili a postup navrhovateľov je úplne zjavne špekulatívny a nemôže byť na ujmu práva záložného veriteľa, výška možného majetkového poškodenia záložného veriteľa je v značnej výške

- dlh dlžníka presahuje 20.000,- eur. Za uvedeného stavu neexistoval racionálny dôvod, aby nebol riadne zistený skutkový stav, a to minimálne za súčinnosti záložného veriteľa, súd nemôže vychádzať iba z v podstate neexistujúcich a ničím neosvedčených tvrdení navrhovateľov. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že právnym podkladom výkonu záložného práva je zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi účastníkmi konania, ako aj zákonná úprava dobrovoľnej dražby. Keďže žiadna právna úprava neobmedzuje možnosť zriadiť záložné právo ako zabezpečenie pohľadávky veriteľa aj nehnuteľnosťou, ktorá slúži účastníkovi takejto zmluvy na bývanie, nemožno považovať za právne významnú skutočnosť pre nariadenie neodkladného opatrenia to, že navrhovatelia v uvedených bytoch bývajú spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi. Táto skutočnosť im bola zrejmá už pri uzatváraní samotnej zmluvy, ktorou zabezpečovali svoje plnenie zmluvného záväzku. Mal za to, že celý proces výkonu záložného práva smeruje k tomu, aby sa odstránil protiprávny stav spôsobený porušením povinnosti obligačného dlžníka uhradiť zabezpečovanú pohľadávku. Poukazoval na to, že vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupcu záložcu. Vzhľadom na uvedené sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorým dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku, určitým spôsobom regulovaným právom. Konštatoval, že navrhovatelia sa zaviazali, že v prípade, ak nebude zabezpečovaná pohľadávka uhradená riadne a včas, strpia speňaženie zálohu v rámci výkonu záložného práva - dôsledkom uvedeného je nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom, t.j. subjektom odlišným od záložcu, záložca - predchádzajúci vlastník je povinný speňažený záloh odovzdať a tak umožniť výkon vlastníckych oprávnení vlastníkovi novému, a to vrátane oprávnenia vec užívať. Poukazoval na nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia s tým, že toto je arbitrárne, nespĺňa základne ústavno-právne požiadavky naň kladené.

3. Navrhovatelia v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli potvrdenie napadnutého uznesenia. Odvolanie odvolateľa - záložného veriteľa považujú za chaotické, nesystematické a vzájomne nekonzistentné. Mali za to, že tak isto nie sú preukázané skutočnosti, ktoré odvolateľ uvádza ako odvolacie dôvody a tieto ním tvrdené odvolacie dôvody nepodporil žiadnym dôkazom, ktorý by preukazoval ním tvrdené skutočnosti. Vyslovili názor, že súd vydal neodkladné opatrenie, ktoré obsahuje dostatočné odôvodnenie predmetného rozhodnutia, konajúci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie nad rámec zaslaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vykonal lustrácie v spisových materiáloch súdu a takisto sa oboznámil s konaním vedeným pod sp. zn. , teda nezaoberal sa iba skutočnosťami uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Zastávali názor, že napadnuté uznesenie obsahuje vysvetlenie všetkých dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci a argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je vnútorne konzistentná a teda samotné uznesenie je ako celok presvedčivé, odôvodnené a správne. Ďalej zastávali názor, že súd sa neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe a vydal spravodlivé rozhodnutie aj s ohľadom na rozsiahlu rozhodovaciu činnosť v obdobných prípadoch. Správne aplikoval jednotlivé právne normy na danú situáciu a posúdil tak správne celý skutkový stav. Konal zákonným spôsobom a neporušil žiadne zákonné ustanovenie a takisto ani princíp právnej istoty. Pokiaľ neuložil navrhovateľom povinnosť podať návrh vo veci samej, odôvodnenie súdu je v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Nie je vylúčené, aby o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol iný sudca ako ten, ktorý rozhoduje v konaní vedenom pod sp. zn. . Dôvodili, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázali na prebiehajúce konanie, ako aj na skutočnosť, že rozsudkom pod sp. zn. súd konanie v časti žalovanej istiny 7.740,- eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania zastavil a vo zvyšnej

časti žalobu zamietol, a preto navrhovatelia osvedčili nebezpečenstvo hroziacej ujmy na majetku, keďže odvolateľ pristúpil k výkonu záložného práva predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe, hoci jeho právo je v danom prípade spochybnené v konaní o veci samej. Preto sa navrhovatelia ako slabšia strana

- v postavení spotrebiteľa domáhali ochrany svojho práva. Zastávali rovnako názor, že neodkladné opatrenie bolo vydané príslušným súdom a odvolateľ znova nepreukázal ním tvrdené skutočnosti a neuviedol ani jeden dôvod a dôkaz, ktorý by preukazoval jeho tvrdenia. Ani ďalšie námietky v podanom odvolaní nepovažovali za dôvodné. Mali za to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a zákonne odôvodnil, jeho odôvodnenie je presvedčivé, nie je možné ho považovať za arbitrárne. Poukazovali na obdobné rozhodnutia iných krajských súdov v obdobných prípadoch, nesúhlasili ani s tvrdením odvolateľa, že samotné vykonanie dražby podľa jeho názoru do faktického stavu nezasahuje. Uviedli, že v prípade, ak by došlo k dražbe, došlo by k úplnému zásahu do ústavných práv navrhovateľov a do zásahu do práva na ochranu obydlia. Dávali do pozornosti, že odvolateľ v rozsiahlom podanom odvolaní cituje iba judikatúru súdov, ktorá s daným prípadom nesúvisí, je vytrhnutá z kontextu a jedná sa o úplne iné prípady. Predložená judikatúra je neaplikovateľná na daný skutkový stav, odvolateľ neuvádza ani jeden dôkaz na preukázanie svojich tvrdení. Navrhovatelia v postavení spotrebiteľa však namietajú proti zneniu zmluvných podmienok v zmluvnom vzťahu medzi nimi a R. a namietajú aj výšku pohľadávky. Navyše udávajú, že úver im nebol vyplatený v plnej výške, pričom záložný veriteľ žiada o uhradenie plnej výšky úveru aj s príslušenstvom. Finančné prostriedky im neboli v plnom rozsahu vyplatené vo výške úveru. Výkon dražby môže mať za následok spôsobenie ujmy, nakoľko navrhovatelia osvedčili nebezpečenstvo hroziacej ujmy na majetku, keďže záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe, hoci jeho právo je v danom prípade spochybnené v konaní o veci samej. Nejedná sa o právo záložného veriteľa vykonať dražbu v situácii, kedy je ono spochybnené (s poukazom na rozhodnutie súdu v konaní pod sp. zn. ).

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie záložného veriteľa nie je dôvodné.

5. Súd prvej inštancie návrhu navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel s poukazom na záver, že sú splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie, keďže navrhovatelia dostatočným spôsobom osvedčili danosť práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi, čo odôvodňuje využitie navrhovateľmi požadovaného inštitútu.

6. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v čase jeho rozhodovania zistené skutočnosti vyhodnotil v súlade so zásadami podľa a z nich vyvodil správny právny záver o splnení zákonných podmienok pre vydanie navrhovateľmi požadovaného neodkladného opatrenia smerujúceho voči záložnému veriteľovi ohľadne výroku, ktorým súd záložnému veriteľovi uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku napadnutého uznesenia.

7. Vo vzťahu k tomuto výroku, na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam záložného veriteľa odvolací súd dodáva nasledovné.

8. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa ust. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

11. Podľa ust. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ( ). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ).

13. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery (o ktorý prípad ide v preskúmavanej veci), alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy predbežných opatrení, nie je koncepcia inštitútu neodkladných opatrení vždy nevyhnutne viazaná na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutej súdnej ochrany. V rámci civilného sporového konania, je nariadenie neodkladného opatrenia možné za splnenia zákonných predpokladov. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí byť z hľadiska splnenia zákonných predpokladov osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, musí tu byť existencia navrhovateľom tvrdených a osvedčených skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický, a to uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia, ktorým je objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha. Navrhovaným neodkladným opatrením nesmie byť vytvorený nenávratný stav a právne účinky neodkladného opatrenia tiež nemôžu obmedziť povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery, je otázkou voľnej úvahy súdu. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik, alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu, alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností, presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.

14. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia v danom prípade podľa navrhovateľov vyplýva z ich obavy z bezprostredne hroziacej ujmy na ich vlastníckych právach k nehnuteľnostiam, ktoré majú byť predmetom speňažovania v procese dobrovoľnej dražby vedenej na návrh záložného veriteľa za účelom uspokojenia jeho pohľadávky voči navrhovateľom, ktorá dražba je vedená dražobníkom, konkrétne pramení z obavy pred pokračovaním záložného veriteľa vo výkone záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovatelia sa svojím návrhom domáhali nariadenia neodkladného opatrenia voči záložnému veriteľovi - zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré bližšie špecifikovali. Ďalej žiadali, aby súd neodkladným opatrením nariadil dražobníkovi dočasne zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby rovnako na nehnuteľnostiach, ktoré bližšie špecifikoval. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že vo vzťahu k záložnému veriteľovi (týkajúcej sa povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva) osvedčili navrhovatelia ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie existenciu skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia. Úlohou odvolacieho súdu v procese rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je skúmať dôvodnosť podanej žaloby, teda posudzovať dôvodnosť skutočností, ktoré môžu byť predmetom posudzovania len vo veci samej, ale jeho úlohou je iba preskúmať existenciu zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Uznesenie súdu prvej inštancie vo vyššie uvedenej časti (týkajúcej sa povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva) je tak vecne správne, za súčasného záveru o správnosti rozhodnutia, preto bolo potrebné toto v uvedenej časti podľa vo vzťahu k záložnému veriteľovi potvrdiť. Záložný veriteľ v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v uvedenej časti neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, spôsobilé k zmene, či k zrušeniu napadnutého rozhodnutia k nemu sa vzťahujúceho.

17. Predloženými listinnými dôkazmi navrhovatelia osvedčili, že so záložným veriteľom sú v zmluvnom vzťahu zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.08.2009 a na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 28.08.2009. Navrhovatelia v konaní osvedčili aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na majetku, ktorý je v ich vlastníctve, keďže záložný veriteľ pristúpil k

výkonu záložného práva predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe. Aj podľa názoru odvolacieho súdu listinné dôkazy, predložené navrhovateľmi, osvedčujú právny vzťah medzi navrhovateľom a záložným veriteľom a aj to, že ide o vzťah spotrebiteľský, v ktorom majú navrhovatelia postavenie spotrebiteľa, ktorého právna úprava podľa a nasl. priznáva zvýšenú právnu ochranu. Navrhovatelia spochybňujú skutočnú výšku pohľadávky záložného veriteľa, a to o.i. z dôvodu, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, výšku pohľadávky. V zhode s názorom súdu prvej inštancie je aj odvolací súd toho názoru, že za situácie, keď navrhovatelia poukazujú na neprijateľné podmienky dojednané v zmluve o úvere, kedy výkonom záložného práva záložným veriteľom by sa mohlo vymôcť aj to, na čo by prípadne záložný veriteľ nemal nárok, je nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k záložnému veriteľovi namieste. Dobrovoľná dražba tak, ako je definovaná v , a ktorá predstavuje jeden zo spôsobov výkonu záložného práva, ktorú umožňuje vykonať civilný kódex ( ) je typická tým, že ju nesprevádza preventívna súdna kontrola o neprijateľnosti zmluvných podmienok. O tom, či sa dražba vykoná, o výške pohľadávky a podobne, rozhodne súkromná osoba s tým, že dražbu vykoná ďalšia súkromná osoba, ktorá pri takejto činnosti sleduje zisk. Za týchto okolností sa javí neodkladné opatrenie ako jediný efektívny prostriedok ochrany spotrebiteľa do času, kým súd vo veci samej nevykoná súdnu kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok a celej komplexnosti spotrebiteľskej zmluvy. Stratou svojho obydlia bez toho, aby boli riadne preskúmané predmetné spotrebiteľské zmluvy, či neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, by sa navrhovatelia mohli dostať do nezvratnej situácie, ktorá by sa už nemusela dať napraviť. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nariadené neodkladné opatrenie vo vzťahu k záložnému veriteľovi nepredstavuje ani neprimeraný a ani bezdôvodný zásah do výkonu jeho práv. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia o uložení povinnosti záložnému veriteľovi zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku napadnutého uznesenia, bolo opodstatnené.

18. K jednotlivým odvolacím námietkam záložného veriteľa odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

19. Záložný veriteľ vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti súdu prvej inštancie z dôvodu, že nejde o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ale o spor z existencie práva a teda nejde o žiaden dôvod osobitnej miestnej príslušnosti a miestne príslušným je podľa neho na konanie všeobecný súd záložného veriteľa, teda Okresný súd Bratislava III. Odvolací súd túto námietku záložného veriteľa ohľadne miestnej nepríslušnosti nepovažuje za dôvodnú.

20. Podľa spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

21. Podľa popri všeobecnom súde záložného veriteľa je na konanie miestne príslušný aj súd, v obvode ktorého má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor, alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania.

22. V danom prípade základom, z ktorého pramení spor účastníkov je Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.08.2009, na základe ktorej záložný veriteľ poskytol navrhovateľom úver vo výške 45.000,- eur. Pohľadávka veriteľa, ktorá vznikla zo zmluvy o úvere bola zabezpečená záložným právom zriadeným k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX k.ú. Y., na základe uzavretej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam.

23. Spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Tak znie jeho definícia zakotvená v . Jednotlivé definičné znaky už ďalej nie sú pre účely procesnoprávnej úpravy zadefinované. Podľa dôvodovej správy, vychádza sa pri tom z hmotnoprávnej úpravy, ktorá dostatočne pokrýva definičné znaky tejto skupiny sporov na účely celého právneho poriadku. Znamená to, že základom je ustanovenie , podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Rozhodujúca je teda povaha účastníkov zmluvy a nie právny predpis, ktorým sa zmluva spravuje. Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom, i keď úver poskytnutý záložným veriteľom navrhovateľom nie je spotrebiteľským

úverom, spor účastníkov je sporom spotrebiteľským, v ktorom navrhovatelia sú spotrebiteľmi, ktorí majú adresu trvalého pobytu v obvode Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, preto odvolateľom - záložným veriteľom vznesená námietka, že vo veci rozhodol miestne nepríslušný súd, nie je dôvodná.

24. Pokiaľ odvolateľ namietal neúplnosť a nezrozumiteľnosť návrhu, odvolací súd má za to, že návrh navrhovateľov bol dostatočne určitý a zrozumiteľný, obsahuje všeobecné náležitosti podania, ako vyžaduje právna úprava v ust. . Námietky záložného veriteľa o nezrozumiteľnosti, neurčitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia boli neopodstatnené. Za nedôvodnú tiež odvolací súd považuje námietku záložného veriteľa, že súd rozhodol ultra petitum. Odvolací súd zdôrazňuje, že Civilné sporové konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožňujú súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovatelia v návrhu svoj nárok skutkovo, dostatočne vymedzili. Je zrejmé, čoho sa podaným návrhom domáhajú.

25. Podľa každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

26. Podľa § 127 ods. 1 ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

27. Podľa záverov nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 07.10.2015 prvoradou úlohou všeobecných súdov a zmyslom občianskeho súdneho konania je nachádzanie (hľadanie) hmotného práva a spravodlivé riešenie sporov medzi účastníkmi... Žalobný petit musí byť úplný, určitý a zrozumiteľný.... S ohľadom na určitosť petitu ide o to, do akej miery môže súd petit modifikovať, resp. do akej miery je povinný doslova petit prevziať vzhľadom na dispozičnú zásadu, ktorá je modifikovaná zásadou oficiality a princípom „iura novt curia“ (súd pozná právo)..... Ústavný súd SR zdôraznil, že zložky návrhu, t. j. petit aj jeho odôvodnenie, je nevyhnutné vnímať a posudzovať v ich vzájomnom súzvuku a jednote ako zložky jednoliateho celku, ... pričom vyvstáva požiadavka, aby všeobecný súd pri posudzovaní náležitostí podania nepristupoval k jeho hodnoteniu iba otrocky formalisticky z hľadiska výpočtu a kontroly jednotlivých jeho formálnych náležitostí (označenie súdu, označenie účastníkov konania, petit, odôvodnenie, označenie dôkazov, dátum, podpis s pod.), ale aby ich splnenie posudzoval s prihliadnutím na znenie podania ako celku, ktorého jednotlivé elementy sa navzájom dopĺňajú (napr. ak je označenie sídla odporcu uvedené iba v odôvodnení podania, nie však aj v jeho záhlaví, súd nebude vyzývať účastníka pod hrozbou nekonania o jeho podaní na odstránenie tohto, z hľadiska štruktúry podania formálneho nedostatku a pod.). ... Petit návrhu musí byť presný, určitý a zrozumiteľný, aby súd vedel, o čom má konať a rozhodnúť, avšak tak, ako už ústavný súd uviedol, každý návrh je nevyhnutné v okolnostiach danej veci posudzovať ako celok, pretože žalobný nárok netvorí len obsah petitu (to, čo je žiadané), ale i jeho skutkové odôvodnenie. Nepochybne presný, určitý a zrozumiteľný petit nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí návrhu na začatie konania, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré navrhovateľ sledoval podaním návrhu na začatie konania, a motívy, dosiahnutie ktorých navrhovateľ vyjadril a zdôvodnil aj v odôvodnení svojho návrhu. Pretože iba súd, ktorý pozná právo, rozhoduje o tom, ako bude výrok jeho rozhodnutia formulovaný, aby bol aj materiálne vykonateľný, takže návrhom navrhovateľa na znenie tohto výroku nie je viazaný, avšak pri formulácii výroku rozhodnutia súd dbá na to, aby z obsahového hľadiska celého návrhu vyjadroval to, čoho sa navrhovateľ návrhom na začatie konania domáhal. Ústavný súd uzavrel, že žaloba je procesný úkon, ktorým sa žalobca obracia na súd s návrhom, aby o jeho určitom práve proti určitému žalovanému autoritatívne rozhodol; predmetom žaloby je tzv. žalobný nárok, ktorého formulácia musí vyplývať z jej obsahu a musí sa opierať o určitý právny dôvod vyplývajúci zo súhrnu tvrdených skutočností.

28. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že navrhovatelia v podanom návrhu dostatočne zrozumiteľne uviedli, čoho sa vo vzťahu k záložnému veriteľovi domáhajú (zdržať sa výkonu záložného práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam) a v uvedenej súvislosti poukázali presne na to, že záložné záložné právo bolo zriadené na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 28.08.2009 ako zabezpečenie zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.08.2009.

29. Pokiaľ záložný veriteľ v odvolaní ďalej namietal, že nariadeným neodkladným opatrením dôjde na jeho strane k značnej ujme a nariadené neodkladné opatrenie predstavuje neprimeraný zásah do výkonu

jeho práv, odvolací súd konštatuje, že ani táto odvolacia námietka neobstojí. Z tvrdení navrhovateľov vyplýva, že pohľadávka, na ktorú sa vedie záložné právo, je sporná, a to z dôvodu námietok proti zneniu zmluvných podmienok, tvrdenia, že úver im nebol vyplatený v plnej výške a pod. Navrhovatelia teda osvedčili, že im konaním záložného veriteľa hrozí ujma, a že tomu bude zabránené neodkladným opatrením, pričom neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav. Pokiaľ ide o výkon záložného práva zo strany záložného veriteľa, súd považoval za osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami konania. Ani odvolací súd vzhľadom na prebiehajúce konanie pod sp. zn. sa nestotožňuje s tým, že by mala byť navrhovateľom uložená povinnosť podať návrh vo veci samej. Nariadený rozsah neodkladného opatrenia je primeraný, jeho nariadením nevznikne záložnému veriteľovi žiadna ujma, pretože súčasný právny vzťah k predmetným nehnuteľnostiam sa žiadnym spôsobom nezmení - záložné právo naďalej existuje, len dočasne je pozastavený jeho výkon.

30. Odvolací súd nespochybňuje právo záložného veriteľa vykonať dobrovoľnú dražbu v súlade so , avšak zároveň má za to, že je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie, keď navrhovatelia osvedčili naliehavosť potreby úpravy z dôvodu, že výška pohľadávky je sporná. Odvolací súd nepopiera, že podľa rozhodnutia SD EÚ C- 34/13 aj za existencie potenciálne nekalých podmienok môže záložný veriteľ dražbu realizovať, avšak v danom prípade bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a boli splnené podmienky na jeho nariadenie.

31. Pre úplnosť, vzhľadom na odvolacie dôvody záložného veriteľa, odvolací súd uvádza, že zákon o dobrovoľných dražbách neupravuje, akej ochrany sa môže navrhovateľ domáhať v prípade, že pohľadávka, ktorú si uspokojuje záložný veriteľ je sporná a je uspokojovaná vo výške, ktorá vznikla na základe neprijateľných zmluvných podmienok. V zmysle navrhovateľ dražby je len povinný písomne vyhlásiť pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva.

32. Súd prvej inštancie neporušil zákon, keď o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol bez súčinnosti záložného veriteľa, bez toho, že by mu pred rozhodnutím doručil na vyjadrenie návrh. v ust. stanovuje, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené.

33. Súd prvej inštancie neporušil zákon ani v tom prípade, keď o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodoval na základe platného rozvrhu práce iný sudca, ako sudca, ktorému bola pridelená na základe platného rozvrhu práce vec vedená pod sp. zn. , v ktorej súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom, avšak z dôvodu podaného odvolania záložným veriteľom nie je právoplatne skončená. V uvedenom konaní, v ktorom sú účastníci v opačnom postavení, sa záložný veriteľ proti navrhovateľom domáha na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.08.2009 zaplatenia 38.956,45 eur.

34. Ďalšie široko koncipované odvolacie argumenty záložného veriteľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie o odvolaní už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať.

35. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Preto na ostatné odvolacie námietky záložného veriteľa odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

36. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej vyhovujúcej časti o uložení povinnosti záložného veriteľa zdržať sa výkonu záložného práva ako vecne správne podľa potvrdil.

37. O trovách odvolacieho konania navrhovateľov proti záložnému veriteľovi odvolací súd rozhodol podľa v spojení s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Navrhovatelia boli v odvolacom konaní vo vzťahu k záložnému veriteľovi v plnom rozsahu úspešní a preto im odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).