Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 568/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. novembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť F. K., V., M., zastúpeného JUDr. P. K., Advokátska

kancelária, D., vo veci namietaného porušenia jeho práva zaručeného čl. 6 ods. 3 písm. e)

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu

Galanta sp. zn. z 23. mája 2011 a rozsudkom Krajského súdu v Trnave

sp. zn. z 2. júla 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť F. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. septembra

2013 doručená sťažnosť F. K., V., M. (ďalej len „sťažovateľ“), doplnená podaním

doručeným ústavnému súdu 18. októbra 2013, ktorou sťažovateľ namieta porušenie

svojho práva zaručeného „čl. 6 ods. 3 písm. a)“ Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 23. mája 2011 a rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 2. júla 2013.

Z predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného

súdu sp. zn. z 23. mája 2011 uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného

zločinu krádeže podľa a

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a zo zločinu neoprávneného

používania cudzieho motorového vozidla podľa a , za čo

mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov.

Na základe odvolania podaného tak zo strany sťažovateľa, ako aj zo strany

prokurátora krajský súd svojím rozsudkom sp. zn. z 2. júla 2013

prvostupňový rozsudok zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a uložil

sťažovateľovi trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov.

Sťažovateľ v sťažnosti argumentuje, že „sa už v rámci prípravného konania vyjadril

tak, že síce od roku 1994 do roku 2007 žil na Slovensku, je občanom Maďarska a slovenský

jazyk neovláda dostatočne. Preto mu bol v rámci prípravného konania ustanovený tlmočník

zo slovenského jazyka do maďarského jazyka a opačne. Tlmočník bol prítomný už aj pri

výsluchu sťažovateľa ako obvineného, ktorý sa konal dňa 16.10.2007, takisto bol prítomný

pri jednotlivých úkonoch trestného konania, pri ktorých bol prítomný aj sťažovateľ.

Sťažovateľovi však ani obžaloba podaná Krajskou prokuratúrou Trnava a ani rozhodnutie

súdu prvého stupňa neboli doručené v jazyku, ktorému sťažovateľ rozumie. Takisto nebolo

mu doručené v jazyku, ktorému rozumie ani rozhodnutie odvolacieho súdu, hoci o to dňa

08.08.2013 výslovne požiadal.“.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza: „V konkrétnom prípade sťažovateľ podal voči

rozhodnutiu Okresného súdu Galanta, ktorý porušil právo sťažovateľa vymedzené v čl. II

tohto podania tým, že neurobil žiadne opatrenia, aby sťažovateľ mohol byť oboznámený

podrobne s povahou a dôvodom obvinenia v maďarskom jazyku, riadny opravný

prostriedok. Krajský súd v Trnave nápravu porušeného práva sťažovateľa nevykonal

a nezistil ani ďalšie porušenie práv sťažovateľa spočívajúce v tom, že mu nebol doručený

rozsudok súdu prvého stupňa v maďarskom jazyku. Dokonca súd druhého stupňa porušenie

práva sťažovateľa prehĺbil tým, že napriek vyslovenej písomnej žiadosti sťažovateľa zo dňa

08.08.2013 nedoručil sťažovateľovi ani rozsudok súdu druhého stupňa v maďarskom

jazyku.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ v závere svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom by vyslovil porušenie

jeho práva zaručeného „čl. 6 ods. 3 písm. a)“ dohovoru rozsudkom okresného súdu

sp. zn. z 23. mája 2011 a rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 2. júla 2013, napadnuté rozhodnutia zrušil, vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie a

priznal mu tiež náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. a) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má

právo byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou

a dôvodom obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. e) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má

právo mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému súdom alebo

týmto jazykom nehovorí.

1. K námietke porušenia čl. „6 ods. 3 písm. a)“ dohovoru rozsudkom okresného

súdu sp. zn. z 23. mája 2011

Systém ochrany základných práv a slobôd zaručených a ľudských práv

a základných slobôd vyplývajúcich zo záväznej medzinárodnej zmluvy je založený

na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní

ochrany základným právam a slobodám, resp. ľudským právam a základným slobodám

vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov ( a ), a to tak,

že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj

za dodržiavanie základných práv a slobôd, resp. ľudských práv a základných slobôd (čl. 144

ods. 1 a 2 a ). Všeobecné súdy sú tak povolané chrániť nielen

zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až

vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov ().

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa

označeného rozsudku okresného súdu konštatuje existenciu procesnej prekážky brániacej

prerokovaniu tejto časti sťažnosti, ktorou je nedostatok právomoci ústavného súdu.

zakotvujúci inštitút odvolania poskytuje priestor na uplatnenie

námietok týkajúcich sa pochybení konajúceho súdu potenciálne predstavujúcich zásahy

do základných práv a slobôd, resp. ľudských práv garantovaných medzinárodnými

zmluvami. Rozhodovanie o tomto opravnom prostriedku patrí vždy druhostupňovému súdu.

Sťažovateľ disponoval možnosťou uplatniť svoje námietky o prípadnom pochybení

prvostupňového súdu prostredníctvom podaného odvolania. Ochranu jeho právam

zaručeným dohovorom bol oprávnený a zároveň povinný poskytnúť krajský súd. Táto

skutočnosť vylučuje právomoc ústavného súdu preskúmať námietky sťažovateľa uplatnené

voči prvostupňovému rozsudku. Ústavný súd preto rozhodol o odmietnutí tejto časti

sťažnosti podľa pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

2. K námietke porušenia „čl. 6 ods. 3 písm. a)“ dohovoru rozsudkom krajského

súdu sp. zn. z 2. júla 2013

Sťažovateľ rozsudku krajského súdu, resp. jeho postupu vytýka, že tento neposkytol

ochranu jeho právu garantovanému mu „čl. 6 ods. 3 písm. a)“ dohovoru, keď neurobil

žiadne opatrenia na to, aby bol sťažovateľ „podrobne oboznámený s povahou a dôvodom

obvinenia v maďarskom jazyku“, keďže mu obžaloba ani prvostupňový rozsudok

a ani druhostupňový rozsudok neboli doručené v jazyku, ktorému rozumie, teda

v maďarskom jazyku.

Ústavný súd hneď v úvode upriamuje pozornosť na relevantnú judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), podľa ktorej je obsah a rozsah práva

obsiahnutého v písm. e) článku 6 ods. 3 dohovoru [ktoré je potenciálne aplikovateľné

pre argumentačnú situáciu sťažovateľom prezentovanú a ktoré ústavný súd pri vymedzení

predmetu konania namiesto sťažovateľom celkom nesprávne formulovaného písm. a) čl. 6

ods. 3 dohovoru aj zohľadnil] limitovaný požiadavkou spravodlivého procesu, kde sa právo

na bezplatnú pomoc tlmočníka neuplatňuje automaticky bez ďalšieho, teda len vyhlásením

účastníka konania, že neovláda úradný jazyk, v ktorom sa konanie vedie, pričom dôkazné

bremeno o jazykovej indispozícii zaťažuje účastníka konania a vnútroštátny orgán je

oprávnený rozhodnúť, či je alebo nie je toto vyhlásenie opodstatnené (pozri prípad K. proti

Francúzsku, rozhodnutie ESĽP o sťažnosti č. 10210/82).

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia krajského súdu, z obsahu ktorého vyplýva

obsah odvolacích námietok sťažovateľa („Pokiaľ ide o odvolania obžalovaných R. L., M. K.

a F. K., títo zhodne v písomných dôvodoch odvolania poukázali na to, že predmetná vec

nebola náležitým spôsobom objasnená, ich vina nebola jednoznačne bez akýchkoľvek

pochybností preukázaná“), ústavný súd nezistil, že by sťažovateľ takéto dôkazné bremeno

uniesol, z jeho obsahu dokonca nevyplýva ani to, že by vyhlásenie, teda požiadavku

tlmočníka a s ňou súvisiace nároky sťažovateľ vo vzťahu k odvolaciemu súdu prezentoval.

Žiadne dôkazy o opaku, teda také relevantné dôkazy, ktoré by potvrdzovali tvrdenie

sťažovateľa, že si naplnenie práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. e) dohovoru náležite uplatňoval,

sťažovateľ ústavnému súdu nepredložil.

Argumentácia sťažovateľa, ktorú v sťažnosti prezentuje, a síce že 8. augusta 2013

písomne žiadal krajský súd, aby mu doručil druhostupňový rozsudok v maďarskom jazyku,

v konfrontácii so zisteniami ústavného súdu (vypracované rozhodnutie krajského súdu,

ktoré bolo prijaté na verejnom zasadnutí 2. júla 2013, ktorého sa zúčastnil splnomocnený

obhajca sťažovateľa, ktorý požiadavku sťažovateľa na vypracovanie rozsudku

v maďarskom jazyku nevzniesol, predložil krajský súd okresnému súdu už 2. augusta 2013)

signalizujú skôr účelovú snahu sťažovateľa za každú cenu, a teda aj prostredníctvom

skresľovania faktov, dosiahnuť zrušenie právoplatného odsúdenia.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je považovaná sťažnosť za zjavne

neopodstatnenú vtedy, ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia

všeobecného súdu v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť

porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné

preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (, ,

).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd označenú časť sťažnosti sťažovateľa

posúdil ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde po jej predbežnom prerokovaní odmietol.

Ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. novembra 2013