Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 691/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. novembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. Ď., B., vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa , 2 a 3 a a

práva podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 20. marca 2013 a jemu

predchádzajúcim postupom Okresného súdu Bratislava I a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. P. Ď. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2013

doručená sťažnosť Ing. P. Ď. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného

práva podľa , 2 a 3 a (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 20. marca 2013 a jemu predchádzajúcim postupom

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“).

2. Zo sťažnosti a z pripojených písomností vyplýva, že v konaní pred okresným

súdom bolo rozhodnuté o návrhu sťažovateľa na náhradu škody podľa zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, že rozsudkom č. k. -169

z 10. októbra 2011 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi z titulu

nemajetkovej ujmy sumu 2 000 €, ako aj trovy konania a vo zvyšku návrh zamietol. Proti

tomuto rozsudku podal odvolanie sťažovateľ. Krajský súd o odvolaní sťažovateľa rozhodol

tak, že rozsudkom sp. zn. z 20. marca 2013 napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa v spojení s opravným uznesením zo 7. decembra 2011 vo veci samej, ako aj v časti

týkajúcej sa trov konania potvrdil.

3. Sťažovateľ porušenie v bode 1 označených práv krajským súdom vidí v tom, že

„... nijako neodôvodňuje odmietnutie argumentov navrhovateľa uvedených v odvolaní

tykajúcich sa výšky nemajetkovej ujmy a prihliadania na hodnotu odňatého volebného

práva.... považujeme odôvodnenie krajského súdu v rozsudku č. k. -200 zo dňa

20. 03. 2013 za nedostatočné, ak nie priamo absentujúce...

Sťažovateľ má zato, že odvolací súd nesprávne právne posúdil otázku závažnosti

zásahu do jeho základných práv a nepriznaním adekvátnej náhrady nemajetkovej ujmy

porušil SR...“.

4. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Krajský súd v Bratislave porušil práva Ing. P. Ď. podľa čl. 46 ods. 1, ods. 2 a

ods. 3 a a podľa a Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresný súd Bratislava 1 porušil právo Ing. P. Ď. podľa čl. 46 ods. 1, ods. 2 a ods.

3 a a podľa a Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky ruší rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 20. 3. 2013, č. k. -200.

4. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 10.000,- EUR, ako aj trovy konania a právneho zastúpenia, a to do

troch dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

5. Okresný súd Bratislava 1 je povinný uhradiť sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 5.000,- EUR, ako aj trovy konania a právneho zastúpenia, a to do

troch dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.“

5. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že proti rozsudku krajského súdu sp. zn.

z 20. marca 2013 podal „... dovolanie v mesačnej zákonnej lehote

a z opatrnosti, vzhľadom na rozdielnu rozhodovaciu prax, sťažovateľ podáva túto ústavnú

sťažnosť v zákonnej dvojmesačnej lehote odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku

odvolacieho súdu, nevyčkajúc rozhodnutia o ním podanom dovolaní“.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán

ochrany ústavnosti podľa túto poskytuje v rozsahu vyplývajúcom

z ustanovení až , a to za presne vymedzených procesných podmienok

vrátane kvalifikovaného podania, návrhu na začatie konania, ktorého náležitosti sú bližšie

ustanovené v § 20 ods. 1 a 2, § 49, § 50 a § 53 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

7. Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Podstatou námietok sťažovateľa je právne posúdenie rozhodnutia krajského súdu

a jemu predchádzajúceho postupu okresného súdu v jeho veci najmä z hľadiska

rešpektovania jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu (resp. práva na spravodlivý proces)

a z neho vyplývajúce (a na neho nadväzujúce) ďalšie práva (bod 1), v dôsledku porušenia

ktorých sa domáhal ako v konaní pred ústavným súdom, tak aj podaním dovolania

najvyššiemu súdu zrušenia ním označeného rozhodnutia krajského súdu.

9. V súlade s ustanovením ústavný súd môže konať

o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať tými sťažnosťami, ak sa

sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich

práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to

poskytuje. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá

automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich.

10. Zmyslom a účelom už uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana

ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale

úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné

súdy, ktoré sú v občianskom súdnom konaní povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony

na konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

podľa , sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv

a základných slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám

zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ). Zásada subsidiarity

reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci

všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané

().

11. Ak sa za tejto situácie (bod 8) sťažovateľ domáhal svojho práva jednak

na dovolacom súde a zároveň aj na ústavnom súde, musela byť sťažnosť odmietnutá pre jej

predčasnosť, pretože o ochrane označených práv, ktorých porušenie namieta, bude

vo vzťahu ku krajskému súdu rozhodovať najvyšší súd ako súd dovolací. Ústavný súd

zaujal preto názor (podobne napr. ), že v prípade podania opravného

prostriedku (dovolania) a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je ústavná sťažnosť

považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie takejto

sťažnosti bude považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému

rozhodnutiu (porovnaj tiež rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra

2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53

a 54).

12. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť odmietol pre jej neprípustnosť podľa

.

13. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. novembra 2013