Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 706/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. novembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. F., B., zastúpeného advokátom JUDr. B. F.,

B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom a rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. zo 16. apríla 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. J. F. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. augusta

2013 doručená sťažnosť JUDr. J. F. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a práva na prerokovanie jeho veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp.

zn. zo 16. apríla 2013.

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je v procesnom postavení navrhovateľa

v konaní o ochranu osobnosti proti odporcovi M., spol. s r. o., B. (ďalej len „odporca“),

vedenom Okresným súdom Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 42 Coch

1/2003.

Okresný súd rozsudkom z 12. apríla 2007 sťažovateľovu žalobu zamietol. O odvolaní

sťažovateľa rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. zo 16. apríla 2013 tak,

že „napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením

zo dňa 05. októbra 2009, č. k. -272, potvrdzuje“ [opravným uznesením

okresný súd na návrh sťažovateľa pripustil do konania (pôvodne bola žalovaná S., spol. s r.

o., B.) ďalšieho účastníka M., spol. s r. o., pretože pôvodný odporca bol vymazaný

z obchodného registra; pozn.].

3. Sťažovateľ namieta neústavnosť rozsudku krajského súdu zo 16. apríla 2013

a tvrdí, že týmto rozhodnutím a konaním mu predchádzajúcim boli porušené ním označené

základné práva (body 1 a 5).

4. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol (argumentoval):

„Odvolací súd odôvodnil svoje rozhodnutie úplne novými právnymi argumenty, ktoré

súd prvého stupňa nepoužil. K tejto novej právnej argumentácii sa nemal možnosť

sťažovateľ vyjadriť. Nemohol tak realizovať svoje procesné práva s cieľom vplývať

na výsledok súdneho rozhodnutia...

Napadnuté rozhodnutie krajského súdu je rozhodnutím absolútne prekvapivým,

pretože:

Popiera doterajšiu konštantnú judikatúru vnútroštátnych súdov, ale aj Európskeho

súdu pre ľudské práva v Štrasburgu produkovanú v oblasti ochrany osobnostných práv,

osobitne práva na zachovanie osobnej cti, dobrej povesti a ochranu mena...

Za danej situácie sťažovateľ nemohol racionálne predpokladať, že odvolací súd bude

postupovať v rozpore s ustanoveniami a Občianskeho

zákonníka, ako aj v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou súdov.

... Z vyššie uvedených dôvodov považuje sťažovateľ rozhodnutie odvolacieho súdu

za prekvapivé, čo pociťuje ako odňatie možnosti konať pred súdom...

Podľa názoru sťažovateľa je konanie pred odvolacím súdom ako aj rozhodnutie

odvolacieho súdu v predmetnej veci postihnuté vadou podľa , keďže

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nie je dostatočne odôvodnené, absentuje v ňom

náležité odôvodnenie zaujatého právneho názoru, prečo rozhodol o merite odvolania

odlišne od ustáleného právneho názoru obsiahnutého v rozhodovacej praxi súdov, ako aj

prečo nerešpektoval presun dôkazného bremena na žalovaného...

Extrémne dlhé (takmer trinásť rokov trvajúce) obdobie nečinnosti súdu a Krajského

súdu v trvaní 7 rokov bez akýchkoľvek pochybností treba považovať za zbytočné

prieťahy v konaní, ktoré vo veci ochrany osobnosti sú z ústavnoprávneho aspektu

neospravedlniteľné a netolerovateľné, keďže svojimi dôsledkami nadobudli charakter

odopretia spravodlivosti...

Sťažovateľ tvrdí, že opisované konania vedené pred všeobecnými súdmi neboli

spravodlivé ako celok a v jeho prípade nie je možné hovoriť o tom, že došlo

k spravodlivému výkonu súdnictva. Vytýkané chyby, ktorých sa dopustili všeobecné súdy,

viedli k porušeniu práv zaručených SR a Dohovorom tak, ako to špecifikuje

sťažovateľ v tejto sťažnosti...“

5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„... Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivý proces, zaručené

na prejednanie veci v primeranej dobe podľa ... a

ods. 1 ... postupom a rozhodnutím zo 16. 04. 2013 Krajského súdu... v konaní

vedenom pod sp. zn.: , bolo porušené.

... Rozsudok Krajského súdu... zo dňa 16. 04. 2013 sp. zn.: sa zrušuje

a vec sa tomuto súdu vracia na ďalšie konanie.

... Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

8.000,- EUR...

... Krajský súd... je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania... v celkovej výške

588,36 € vrátane 20 % DPH...“

6. Ako dôkazový materiál sťažovateľ predložil rozsudok okresného súdu z 12. apríla

2007 a rozsudok krajského súdu zo 16. apríla 2013.

II.

7. V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd dopytom

na okresnom súde zistil, že sťažovateľ podal 6. augusta 2013 proti rozsudku (v texte

nesprávne uvádza „uzneseniu“, pozn.) krajského súdu sp. zn. zo 16. apríla

2013, ktorý mu bol doručený 4. júla 2013, dovolanie. Konanie o dovolaní Najvyšší súd

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn.

z 11. septembra 2013 zastavil z dôvodu späťvzatia dovolania sťažovateľom 9. augusta 2013.

Kópia dovolania z 2. augusta 2013 a uznesenie najvyššieho súdu z 11. septembra 2013 boli

predložené ústavnému súdu okresným súdom (pozri tiež bod 6).

8. Porovnaním textu (obsahu) sťažovateľovej sťažnosti z 2. augusta 2013

a jeho dovolania taktiež z 2. augusta 2013 (doručeného okresnému súdu 6. augusta 2013)

ústavný súd konštatuje v zásade totožnosť argumentácie sťažovateľa v oboch podaniach.

9. Na krajskom súde ústavný súd zistil, že v odvolacom konaní vedenom

pod sp. zn. nepodal sťažovateľ predsedovi krajského súdu sťažnosť

na zbytočné prieťahy v tomto konaní.

III.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Sťažovateľ namieta porušenie označených základných práv zaručených

postupom a rozhodnutím krajského súdu (body 1, 3 a 5) spočívajúcim v ňom tvrdených

skutočnostiach už uvedených v bode 4.

13. Podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Podľa dovolanie

je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

14. Podľa ustálenej súdnej praxe proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu

je prípustné dovolanie v prípadoch uvedených v . Ide o prípady závažných vád

konania, keď je dovolanie prípustné, aj keď nie sú splnené podmienky uvedené v § 238,

resp. . Okrem iného ide aj o prípad, ak bola postupom súdu účastníkovi odňatá

možnosť konať pred súdom [ ].

15. Sťažovateľ uviedol (pozri bod 4), že z dôvodu „absolútne prekvapivého“

rozhodnutia krajského súdu, jeho nedostatočného odôvodnenia, ako aj rozhodnutia v merite

veci odlišne od ustálenej praxe mu bola odňatá „možnosť konať pred súdom“, čo podľa jeho

názoru spôsobilo, že rozhodnutie krajského súdu bolo „postihnuté vadou podľa § 237 písm.

f) ...“.

16. Podľa sťažnosť nie je prípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon

ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

17. Podľa stabilnej judikatúry ústavný súd nie je oprávnený poskytovať

ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany v konaní

pred všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a

ustanovenými procesnými úkonmi (podobne napr. , ,

).

18. Sťažovateľom namietané porušenie práv vyúsťuje do jeho tvrdenia o odňatí

možnosti konať pred súdom (pozri body 4 a 15), čo v okolnostiach danej veci predstavuje

dovolací dôvod proti rozhodnutiu krajského (odvolacieho) súdu podľa .

Zo sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ nevyčerpal tento opravný prostriedok,

ktorý mu poskytuje na ochranu jeho základných práv,

keď dovolanie pôvodne aj podané sťažovateľom proti odvolaciemu rozsudku vzal späť

(pozri tiež body 7 a 8).

19. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ síce podal proti

napadnutému rozhodnutiu krajského súdu dovolanie, a to v rozsahu podanej sťažnosti,

v ktorej rovnako tvrdil také porušenie svojich procesných oprávnení, ktoré napĺňajú

prípustnosť dovolania podľa , ale toto dovolanie 3 dni (6. augusta 2013 –

9. augusta 2013) po jeho doručení vzal späť. ani (

ods. 1) nepripúšťajú, aby si účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany

porušení základných práv a slobôd, naopak, jednoznačne požaduje

vyčerpanie všetkých účastníkovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy.

20. Vychádzajúc z týchto právnych záverov a skutkového stavu opísaného

sťažovateľom ústavný súd uzavrel, že v jeho veci vo vzťahu k namietaným porušeniam práv

podľa a dohovoru nie je sťažnosť prípustná,

preto ju odmietol už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1

).

21. Sťažovateľ namietal tiež porušenie základného práva na prerokovanie jeho

veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom krajského súdu

v odvolacom konaní (body 1 a 5).

22. Podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu ústavný súd poskytuje ochranu

základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov len vtedy, ak bola táto

ochrana na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného

práva došlo alebo porušenie ešte trvalo (napr. , , ).

Z obsahu sťažnosti, k nej pripojených písomností a zo zistení ústavného súdu (bod 7)

možno konštatovať, že sťažovateľ sa domáhal poskytnutia ochrany ústavným súdom v čase,

keď už porušovanie predmetného práva krajským súdom netrvalo (rozsudok krajského súdu

bol sťažovateľovi doručený 4. júla 2013 a sťažnosť podaná ústavnému súdu 14. augusta

2013). Z uvedeného dôvodu ústavný súd odmietol sťažovateľovu sťažnosť v tejto jej časti

podľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

23. Ústavný súd k sťažovateľom namietaným prieťahom v konaní krajského súdu

(pozri petit sťažnosti, bod 5) zároveň dodáva, že sťažovateľ sa počas odvolacieho konania

nedomáhal nápravy podaním sťažnosti na zbytočné prieťahy predsedovi krajského súdu

(bod 9), na ktoré mal právo podľa a a nasl. o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nepodanie takejto

sťažnosti (nevyužitie tohto právneho prostriedku) je podľa rozhodovacej praxe ústavného

súdu v zásade dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej neprípustnosť podľa § 25 ods. 2

v spojení s a .

24. Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, ďalšími návrhmi sťažovateľa

sa už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. novembra 2013