Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 762/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

11. decembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. Ž., .V, zastúpeného advokátom

JUDr. S. S., Č., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 13. augusta 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. Ž. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

22. októbra 2013 doručená sťažnosť Ing. J. Ž. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia označených základných práv citovaných rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorou sa sťažovateľ domáhal jeho zrušenia, vrátenia

veci na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania.

2. Sťažovateľ napadnutému rozsudku vytýka svojvoľnosť a rozpor s konštantnou

rozhodovacou praxou dovolacieho súdu v otázkach posudzovania a hodnotenia vykonaného

dokazovania odvolacím súdom i preskúmateľnosti jeho rozhodnutia. Uviedol tiež, že

najvyšší súd sa nevysporiadal so všetkými argumentmi a dôvodmi, ktoré v konaní uviedol

generálny prokurátor Slovenskej republiky a ktorých posúdenie a rozhodnutie by mohlo

mať podľa neho zásadný význam pre vydanie úplného rozhodnutia.

3. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spľňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody

na jej odmietnutie. Podľa môže ústavný súd odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

4. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú skutočnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej

reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

5. K hodnoteniu dokazovania všeobecným súdom a k požiadavkám na ich

prehodnocovanie sa ústavný súd vyjadril už v mnohých svojich rozhodnutiach, kde

zdôraznil, že z ústavného princípu nezávislosti súdov podľa

Slovenskej republiky vyplýva aj zásada voľného hodnotenia dôkazov, a rozhodnutie

o rozsahu dokazovania preto spadá do výlučnej kompetencie všeobecného súdu. Ústavný

súd sa preto môže zaoberať hodnotením dokazovania všeobecným súdom len vtedy, ak zistí,

že v danej veci postupoval svojvoľne, že jeho závery sú zjavne neudržateľné vo vzťahu

ku skutkovým zisteniam alebo že výrazne porušil procesné princípy obsiahnuté v ústavnom

poriadku, alebo ide o rozhodnutie očividne nespravodlivé.

6. Žiadne také nedostatky konanie pred najvyšším súdom nevykazuje.

7. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom najvyššieho súdu nestotožňuje,

nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto

názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor najvyššieho súdu

svojím vlastným (m. m. ). Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou

zákonov všeobecných súdov, v zmysle citovanej judikatúry by mohol nahradiť napadnutý

právny názor najvyššieho súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne

neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný. O svojvôli pri výklade a aplikácii právneho

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných procesných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel

a význam. Podľa názoru ústavného súdu výklad príslušných zákonných ustanovení

najvyššieho súdu (a pred ním Krajského súdu v Žiline), také nedostatky nevykazuje, a preto

bolo potrebné sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2013