Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 762/2013
PDF · 90.25 KB
No categories available
I. ÚS 762/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu
11. decembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. Ž., .V, zastúpeného advokátom
JUDr. S. S., Č., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MObdo 6/2012 z 13. augusta 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. J. Ž. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
22. októbra 2013 doručená sťažnosť Ing. J. Ž. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného
porušenia označených základných práv citovaných rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorou sa sťažovateľ domáhal jeho zrušenia, vrátenia
veci na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania.
2. Sťažovateľ napadnutému rozsudku vytýka svojvoľnosť a rozpor s konštantnou
rozhodovacou praxou dovolacieho súdu v otázkach posudzovania a hodnotenia vykonaného
dokazovania odvolacím súdom i preskúmateľnosti jeho rozhodnutia. Uviedol tiež, že
najvyšší súd sa nevysporiadal so všetkými argumentmi a dôvodmi, ktoré v konaní uviedol
generálny prokurátor Slovenskej republiky a ktorých posúdenie a rozhodnutie by mohlo
mať podľa neho zásadný význam pre vydanie úplného rozhodnutia.
3. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spľňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody
na jej odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
4. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú skutočnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd
nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej
reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,
5. K hodnoteniu dokazovania všeobecným súdom a k požiadavkám na ich
prehodnocovanie sa ústavný súd vyjadril už v mnohých svojich rozhodnutiach, kde
zdôraznil, že z ústavného princípu nezávislosti súdov podľa čl. 144 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky vyplýva aj zásada voľného hodnotenia dôkazov, a rozhodnutie
o rozsahu dokazovania preto spadá do výlučnej kompetencie všeobecného súdu. Ústavný
súd sa preto môže zaoberať hodnotením dokazovania všeobecným súdom len vtedy, ak zistí,
že v danej veci postupoval svojvoľne, že jeho závery sú zjavne neudržateľné vo vzťahu
ku skutkovým zisteniam alebo že výrazne porušil procesné princípy obsiahnuté v ústavnom
poriadku, alebo ide o rozhodnutie očividne nespravodlivé.
6. Žiadne také nedostatky konanie pred najvyšším súdom nevykazuje.
7. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom najvyššieho súdu nestotožňuje,
nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto
názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor najvyššieho súdu
svojím vlastným (m. m. II. ÚS 134/09). Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou
zákonov všeobecných súdov, v zmysle citovanej judikatúry by mohol nahradiť napadnutý
právny názor najvyššieho súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne
neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný. O svojvôli pri výklade a aplikácii právneho
predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko
odchýlil od znenia príslušných procesných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel
a význam. Podľa názoru ústavného súdu výklad príslušných zákonných ustanovení
najvyššieho súdu (a pred ním Krajského súdu v Žiline), také nedostatky nevykazuje, a preto
bolo potrebné sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. decembra 2013