Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 765/2013
PDF · 100.24 KB
No categories available
I. ÚS 765/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu
11. decembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., K., zastúpenej advokátom JUDr. R.
B., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp.
zn. 25 C 42/2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
7. novembra 2013 doručená sťažnosť J. Š. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 42/2013.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 6. februára 2012 návrh
na začatie konania o zaplatenie 4 339 € s príslušenstvom. Okresný súd vydal 23. mája 2012
platobný rozkaz, ktorým zaviazal odporkyňu na plnenie navrhovateľke. Odporkyňa
následne 7. augusta 2012 podala proti platobnému rozkazu odpor.
Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že sťažovateľka sa 8. januára 2013 urgenciou domáhala
nariadenia prvého pojednávania vo veci a súčasne sa vyjadrením, ktoré bolo
okresnému súdu doručené 11. januára 2013, vyjadrila k podanému odporu. Sťažovateľka
21. marca 2013 podala predsedovi súdu sťažnosť podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na ktorú
reagoval listom z 28. marca 2013.
3. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti poukazuje na skutočnosť, že okresný súd
od podania návrhu na začatie konania až po podanie ústavnej sťažnosti (obdobie
21 mesiacov) v skutkovo a právne jednoduchej veci meritórne nerozhodol a ani
neuskutočnil riadne prvé pojednávanie. Sťažovateľka sa ďalej domnieva, že okresný súd
zjavným pochybením, a to svojou nesústredenou činnosťou pri rozhodovaní o podanom
odpore odporkyne, zavinil neprimerané predĺženie predmetného konania, čím v konaní
spôsobil zbytočné prieťahy.
4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 25 C 42/2013 bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, a aby prikázal okresnému súdu konať
vo veci bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľka taktiež požadovala, aby jej ústavný súd
priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu je rozhodnúť o jeho
prijatí na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania
pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní
návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy
vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré
označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným
postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa
namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto považovať
sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05,
II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07).
8. Ako z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, napadnuté konanie vedené
na okresnom súde pod sp. zn. 25 C 42/2013 trvalo v čase podania sťažnosti na ústavnom
súde 21 mesiacov, z čoho sa spis nachádzal 4 mesiace na Krajskom súde v Košiciach
(od 23. mája 2013 do 20. septembra 2013). Celková dĺžka konania na okresnom súde v čase
podania sťažnosti ústavnému súdu teda predstavuje 17 mesiacov.
9. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah
v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. I. ÚS 47/03,
II. ÚS 296/2011). Postup okresného súdu, aj keď sa sťažovateľke nemusel javiť úplne
efektívny, sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a v zmysle čl. 6 ods. 1
dohovoru. Navyše, ani samotná celková dĺžka trvania napadnutého konania nesignalizuje
možnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľky.
10. Ústavný súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že nebolo možné z hľadiska
posúdenia predmetného konania považovať postup okresného súdu za taký, ktorý by
porušoval základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom
prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú.
11. Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi
sťažovateľky uvedenými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. decembra 2013