Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 727/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

11. decembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť P. M., t. č. vo výkone trestu,

zastúpeného advokátom Mgr. S. I., P., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv

podľa , a 2 a a 2 a práv

podľa čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Krajského súdu v Prešove č. k. -1272 z 9. októbra 2013, rozsudkom

Okresného súdu Prešov č. k. -1148 z 10. júna 2013, uznesením vyšetrovateľa

Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru justičnej polície v Prešove, v ktorom je

zápisnica z výsluchu podozrivého konaného 12. decembra 2009, obžalobou Krajskej

prokuratúry v Prešove sp. zn. z 26. mája 2010, uznesením vyšetrovateľa

Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Prešove

ČVS: KRP-65/OVK-PO 2009 z 12. decembra 2009, uznesením povereného príslušníka

Okresného riaditeľstva Policajného zboru Prešov, Obvodného oddelenia Policajného zboru

Prešov-Sever ČVS: ORP-2543/SE-PO-2009 z 21. decembra 2009, uznesením vyšetrovateľa

Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Prešove

ČVS: KRP-65/OVK-PO-2009 z 30. decembra 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

14. novembra 2013 doručená sťažnosť P. M., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom Mgr. S. I., P., ktorou namieta porušenie svojich základných práv

podľa , a 2 a a 2 (ďalej

len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský

súd“) č. k. -1272 z 9. októbra 2013 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“),

rozsudkom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) č. k. -1148

z 10. júna 2013 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“), uznesením vyšetrovateľa Úradu

justičnej a kriminálnej polície, odboru justičnej polície v Prešove, v ktorom je zápisnica

z výsluchu podozrivého konaného 12. decembra 2009, obžalobou Krajskej prokuratúry

v Prešove sp. zn. z 26. mája 2010 (ďalej len „obžaloba krajskej prokuratúry“),

uznesením vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej

a kriminálnej polície v Prešove ČVS: KRP-65/OVK-PO-2009 z 12. decembra 2009 (ďalej

len „uznesenie KR PZ z 12. decembra 2009“), uznesením povereného príslušníka

Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, Obvodného oddelenia Policajného

zboru Prešov-Sever ČVS: ORP-2543/SE-PO-2009 z 21. decembra 2009 (ďalej len

„uznesenie OR PZ z 21. decembra 2009“), uznesením vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva

Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Prešove ČVS: KRP-65/OVK-PO-

2009 z 30. decembra 2009 (ďalej len „uznesenie KR PZ z 30. decembra 2009“)

Zo sťažnosti vyplýva:

„... prvý výsluch, dňa 12. 12. 2009... je zjavne nezákonný a protiústavný.

Uvedené závažné tvrdenie opierame o totálne rozvrátený psychický stav

podozrivého... javí sa, enormný záujem vyšetrovateľa zapísať výpoveď podozrivého, rýchle,

bez ohľadu na jeho rozvrátený, zmätený psychicky stav, aby táto výpoveď bola podkladom

pre urýchlené vydanie uznesenia o trestnom stíhaní sťažovateľa ako obvineného.

Podľa znaleckého posudku z odvetvia toxikológie... obžalovaný kritického dňa užil

antidepresíva mirtazapin, a nevylúčil, že obžalovaný toho dňa požil o 12.00 hod. aj

Oxazepam...v dobe spáchania činu sa obžalovaný nachádzal v stave stredného až ťažkého

stavu opitosti...

Inkriminované uznesenie OČTK... iba formálne obsahuje poučenie a údajné

neodopretie výpovede aj bez prítomnosti obhajcu...

Uvedené mimoriadne závažné zistenia preukazujú, že na sťažovateľa bol vyvíjaný

vyšetrovateľom nátlak aby vypovedal, čo mi osobne viackrát potvrdil osobne pri

konzultáciách o postupe obhajoby vo väzbe v Prešove. V stave ťažkého stresu po skutku,

v prostredí cely predbežného zadržania (CPZ), pri veľmi silnom ovplyvnení psychiky

kombináciou antidepresív a alkoholu, pri cielenom manipulatívnom pôsobení v stresovom

prostredí na sťažovateľa vyšetrovateľom, tento proti svojej skutočnej vôli súhlasil

s výsluchom bez obhajcu, vypovedal a zápisnicu podpísal, ale nebol to prejav slobodnej

vôle a slobodného konania, ale tlaku a ťažkej tiesne do ktorej bol sťažovateľ

vmanipulovaný, čím jeho rozpoznávanie schopnosti, hodnotenie a reprodukovanie

skutočnosti ktoré sa odohrali v čase skutku, v deň skutku, bolo zjavne narušené, zmätené, až

hypnotickým spôsobom. Jeho prvá výpoveď je preto neplatná...

Neobvykle hrubým spôsobom vyšetrovateľ porušil ustanovenia § 196 ods. 2

(vypočúvaná osoba má právo odoprieť výpoveď, ak by svojou výpoveďou

spôsobila nebezpečenstvo trestného stíhania sebe... vypočúvaná osoba má právo na právnu

pomoc advokáta). V nadväznosti na citované ustanovenie nepochybne bola

hrubým spôsobom porušená aj SR, okrem uvedených článkov najmä

(Každý má právo odoprieť výpoveď, ak by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania

sebe alebo blízkej osobe), ods. 2 (Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,

inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to

za podmienok ustanovených zákonom).

Tiež dávam na vyhodnotenie skutočnosť, že som bol mojím prvým advokátom na

pojednávaní dňa 23. 8. 2010 uvedený do omylu a navedený na nesprávne, v môj neprospech

pôsobiace vyhlásenie, ktorým ma naviedol aby som skutok pokus vraždy nepoprel,

čo v skutočnosti sa považuje za priznanie spáchania skutku (, ),

konštatované na strane -9- v poslednom odseku Rozsudok č. k. . Právna pomoc

nebola mi v tom čase poskytovaná riadne, čo som však zistil až po preverení určitých

skutočnosti, neskôr. Nechávam na zváženie vysloviť, či týmto postupom nebolo porušené

moje ústavné právo na právnu pomoc, ak áno, tak nech je to Ústavným súdom vyslovené.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„- Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. -1272, vyhlásený 9. 10.

2013, doručený advokátovi 8. 11. 2013

- Rozsudkom Okresného súdu v Prešove č. k. -1148, vyhlásený 10. 6. 2013,

doručený advokátovi 1. 7. 2013

- Uznesením vyšetrovateľa Úrad justičnej a kriminálnej polície Odbor justičnej

polície v Prešove v ktorom je zápisnica z výsluchu podozrivého (sťažovateľ) výsluch

vykonaný 12. 12. 2009 (pozn. chybne uvedený dátum 2007) a skončený o 10.47 hodine toho

dňa. (sťažovateľ má k dispozícii iba kópiu 3 a 4 strany zápisnice)

- Obžalobou Krajskej prokuratúry Prešov č. k. zo dňa 26. 5. 2010

- Krajské riaditeľstvo PZ Úrad justičnej a kriminálnej polície Odbor justičnej polície

v Prešove a Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove Obvodné oddelenie PZ

Prešov-Sever Uzneseniami:

- ČVS: KRP-65/OVK-PO-2009 zo dňa 12. 12. 2009

- ČVS: ORP-2543/SE-PO-2009 zo dňa 21. 12. 2009

- ČVS: KRP-65/OVK-PO-2009 zo dňa 30. 12. 2009

boli porušené:

základné právo P. M. garantované SR

Čl. 2 ods. 2,

Čl. 17 ods. 2, veta prvá,

Čl. 47 ods. 1, ods. 2,

Čl. 50 ods. 1, ods. 2,

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd Čl. 6 ods. 1, ods. 2,

Zrušuje – Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. -1272, vyhlásený

9. 10. 2013, doručený advokátovi 8. 11. 2013

Zrušuje - Rozsudok Okresného súdu v Prešove č. k. -1148, vyhlásený 10. 6.

2013, doručený advokátovi 1. 7. 2013

Zrušuje – Uznesenie vyšetrovateľa Úrad justičnej a kriminálnej polície Odbor

justičnej polície v Prešove v ktorom je zápisnica z výsluchu podozrivého (sťažovateľ)

výsluch vykonaný 12. 12. 2009 (pozn. chybne uvedený dátum 2007) a skončený

o 10.47 hodine toho dňa. (sťažovateľ má k dispozícii iba kópiu 3 a 4 strany zápisnice)

Zrušuje – Obžalobu Krajského prokurátora v Prešove č. Kv 42/09 zo dňa 26. 5. 2010

Zrušuje – Uznesenie Krajského riaditeľstva PZ Úrad justičnej a kriminálnej polície

ČVS: KRP-65/OVK-PO-2009 zo dňa 12. 12. 2009

Zrušuje – Uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Prešove Obvodné oddelenie

Prešov-Sever ČVS: ORP-2543/SE-PO-2009 zo dňa 21. 12. 2009

Zrušuje – Uznesenie Krajského riaditeľstva PZ Úrad justičnej a kriminálnej polície

ČVS: KRP-65/OVK-PO-2009 zo dňa 30. 12. 2009 o spojení veci na spoločné trestné

konanie

Vracia trestnú vec do prípravného konania.

Priznáva náhradu trov konania podľa § 11 ods. 2 Vyhl. MS SR č. 655/2004 z. z.

právnemu zástupcovi sťažovateľa – 2 úkony (prevzatie príprava – písomné podanie

sťažnosti) po 130,16 € +2x. rež. paušál 7,81 €, spolu priznaná náhrada trov 276,- €.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Ústavný súd podľa každú sťažnosť predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom

prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17

ods. 2, a 2, a 2 a práv podľa a 2 dohovoru

rozsudkom okresného súdu, rozsudkom krajského súdu, obžalobou krajskej prokuratúry,

uznesením vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru justičnej

polície v Prešove, v ktorom je zápisnica z výsluchu podozrivého konaného

12. decembra 2009, uznesením KR PZ z 12. decembra 2009, uznesením OR PZ

z 21. decembra 2009 a uznesením KR PZ z 30. decembra 2009.

K namietanému porušeniu základných a iných práv sťažovateľa obžalobou

krajskej prokuratúry

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažnosť ústavnému súdu bolo potrebné podať v lehote dvoch mesiacov

od doručenia obžaloby sťažovateľovi. Obžaloba krajskej prokuratúry bola podkladom

na rozhodovanie okresného súdu o veci sťažovateľa, to znamená, že musela byť

sťažovateľovi doručená skôr ako o veci rozhodol okresný súd, ktorý vo veci rozhodol

rozsudkom č. k. -1148 z 10. júna 2013. Lehota podľa ustanovenia § 53 ods. 3

je lehotou objektívnou lehotou, čo znamená, že zmeškanie tejto

lehoty nie je možné odpustiť. Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená osobne

14. novembra 2013, teda od doručenia obžaloby sťažovateľovi uplynulo nepochybne dlhšie

časové obdobie ako zákonná dvojmesačná lehota, preto ústavný súd odmietol sťažnosť

v tejto časti ako podanú oneskorene.

K namietanému porušeniu základných a iných práv sťažovateľa rozsudkom

okresného súdu

Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity

právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo

slobody využitím mu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným orgánom

verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci

na prerokovanie (mutatis mutandis napr. , ). Z uvedeného vyplýva,

že v konaní o sťažnosti podľa prislúcha ústavnému súdu právomoc

zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že

právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis ).

Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný

prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu

k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta a ktorý mu umožňuje

odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojich základných práv.

V danom prípade bol sťažovateľ oprávnený podať proti rozsudku okresného súdu

odvolanie, o čom bol okresným súdom poučený. Z toho vyplýva, že mal k dispozícii účinný

právny prostriedok na ochranu svojich práv, o ktorom bol oprávnený rozhodnúť krajský

súd, čo vylučuje právomoc ústavného súdu.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

K namietanému porušeniu základných a iných práv sťažovateľa rozsudkom

krajského súdu

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis , ).

Ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľ v petite sťažnosti navrhuje, aby ústavný

súd vyslovil nálezom, že základné a iné právo sťažovateľa bolo rozsudkom krajského súdu

porušené, avšak v obsahu sťažnosti namieta iba postup vyšetrovateľa pri výsluchu konanom

12. decembra 2009. Porušenie základných a iných práv rozsudkom krajského súdu

sťažovateľ ničím neodôvodňuje. Zo sťažnosti tiež nevyplýva žiadna skutočnosť, z ktorej by

bolo možné vyvodiť, že medzi namietaným rozsudkom krajského súdu a tvrdeným

nesprávnym postupom vyšetrovateľa pri výsluchu konanom 12. decembra 2009 je taká

príčinná súvislosť, ktorá by odôvodňovala vyslovenie porušenia základných a iných práv

sťažovateľa rozsudkom krajského súdu.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku

krajského súdu podľa ako zjavne neopodstatnenú.

K namietanému porušeniu základných a iných práv sťažovateľa uznesením KR

PZ z 12. decembra 2009, uznesením OR PZ z 21. decembra 2009 a uznesením KR PZ

z 30. decembra 2009

Ako už bolo uvedené, právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity.

V danom prípade bol sťažovateľ oprávnený podať proti namietaným uzneseniam

Policajného zboru sťažnosť, o ktorej rozhoduje príslušný prokurátor. Z toho vyplýva, že

sťažovateľ mal k dispozícii účinný právny prostriedok na ochranu svojich práv, čo vylučuje

právomoc ústavného súdu.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol

sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu KR PZ z 12. decembra 2009, uzneseniu OR PZ

z 21. decembra 2009 a uzneseniu KR PZ z 30. decembra 2009 z dôvodu nedostatku svojej

právomoci.

K namietanému porušeniu základných a iných práv sťažovateľa uznesením

vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru justičnej polície v Prešove,

v ktorom je zápisnica z výsluchu podozrivého konaného 12. decembra 2009

Vo vzťahu k tejto časti sťažnosti ústavný súd uvádza, že je nezrozumiteľná a nie je

z nej možné vyvodiť, proti akému rozhodnutiu, resp. zásahu vyšetrovateľa Úradu justičnej

a kriminálnej polície, odboru justičnej polície v Prešove smeruje. Z obsahu sťažnosti však

možno vyvodiť, že ide o uznesenie, resp. zásah, ku ktorému muselo dôjsť v priebehu

samotného prípravného konania, ktoré predchádzalo konaniu na okresnom súde,

resp. krajskom súde. Ústavný súd nepovažoval za potrebné vyzvať sťažovateľa

na doplnenie, resp. vysvetlenie tejto časti sťažnosti, pretože je zrejmé, že ide o sťažnosť,

ktorá je podaná oneskorene rovnako ako sťažnosť v časti, ktorá smeruje proti obžalobe

krajskej prokuratúry, pričom ústavný súd odkazuje na dôvody, pre ktoré bola sťažnosť

v časti, ktorá smeruje proti obžalobe krajskej prokuratúry, odmietnutá.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti odmietol ako oneskorene

podanú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2013