Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 648/2013
PDF · 144.53 KB
No categories available
II. ÚS 648/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. decembra
2013 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. K., B., zastúpeného advokátkou JUDr. S. S., K.,
vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky,
ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní
vedenom Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 11 Co 228/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. J. K. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. novembra
2013 osobne do podateľne doručená sťažnosť Ing. J. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci
namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“), ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Krajským súdom v Košiciach (ďalej len „krajský
súd“) pod sp. zn. 11 Co 228/2012.
Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že rozsudkom Okresného
súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 12 C 189/2008 zo 16. januára 2009 bolo
na základe žaloby sťažovateľa ako žalobcu proti spoločnosti L., s. r. o. (ďalej len
„žalovaná“), určené, že okamžité skončenie pracovného pomeru sťažovateľa zo strany
žalovanej z 19. júna 2008 je neplatné. Rozsudkom krajského súdu sp. zn. 5 Co 160/2009
z 8. júna 2009 bol rozsudok okresného súdu potvrdený.
Po právoplatnosti rozsudku 9. septembra 2013 (správne má byť zrejme 9. septembra
2009, pozn.) žalovaná podala návrh na obnovu konania. Uznesením okresného súdu sp. zn.
36 C 398/2009 z 25. januára 2010 bol návrh na obnovu konania zamietnutý. Uznesením
krajského súdu sp. zn. 2 Co 95/2010 z 29. júna 2010 bolo uznesenie okresného súdu zrušené
a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Následným uznesením okresného súdu sp. zn.
36 C 398/2009 z 3. mája 2011 vyhláseným na pojednávaní bola obnova konania povolená.
Toto uznesenie nebolo sťažovateľovi doručené. Sťažovateľ bol na pojednávaní konanom
3. mája 2011 prítomný spolu s Ing. JUDr. J. B., ktorý sa mu predstavil ako advokát.
Sťažovateľ potom, ako mu bola doručená výzva žalovanej pred začatím exekúcie, a potom,
ako mu bol súdnym exekútorom zablokovaný účet, zistil, že Ing. JUDr. B. prevzal v jeho
mene uznesenie okresného súdu z 3. mája 2011, odvolanie proti uzneseniu nepodal
a následne žiadal o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania na základe
lekárskeho potvrdenia o tom, že nebol zdravotne v poriadku. O týchto jeho úkonoch nemal
sťažovateľ žiadnu vedomosť. Sťažovateľ zistil, že Ing. JUDr. B. je v podstate zatajujúci sa
podvodník, resp. psychicky chorá osoba, nikdy nebol advokátom a nebol ani odborne, ale
ani zdravotne spôsobilý na jeho zastupovanie. Jeho konanie preto nemohlo vyvolať platné
účinky voči osobe sťažovateľa. Sťažovateľ podaním svojej právnej zástupkyne z 23. mája
2012 požiadal okresný súd o právne účinné doručenie uznesenia okresného súdu sp. zn.
36 C 398/2009 z 3. mája 2011. Uznesenie bolo aj skutočne doručené 4. júna 2012. Dňa
13. júna 2012 podal sťažovateľ proti uzneseniu odvolanie.
Uznesením okresného súdu sp. zn. 36 C 398/2009 z 15. júna 2012 bola zrušená
doložka právoplatnosti a vykonateľnosti na prvopise uznesenia okresného súdu sp. zn.
36 C 398/2009 z 3. mája 2011, ktorým bola na návrh žalovanej povolená obnova konania
vedeného okresným súdom pod sp. zn. 12 C 189/2008 a ktorým bolo rozhodnuté
o povinnosti sťažovateľa nahradiť žalovanej trovy konania. Uznesenie bolo odôvodnené
zistením, že splnomocnením z 13. februára 2011 založeným v spise sťažovateľ poveril
Ing. JUDr. B. na zastupovanie v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 189/2008.
Nebol teda oprávnený na zastupovanie sťažovateľa v konaní o obnove vedenom pod sp. zn.
36 C 398/2009. Uznesením krajského súdu sp. zn. 11 Co 228/2012 zo 7. júna 2013 bolo
uznesenie okresného súdu sp. zn. 36 C 398/2009 z 15. júna 2012 zmenené tak, že sa doložka
právoplatnosti a vykonateľnosti na prvopise uznesenia okresného súdu sp. zn.
36 C 398/2009 z 3. mája 2011 nezrušuje. Toto uznesenie bolo právnej zástupkyni
sťažovateľa doručené 11. septembra 2013. Podľa názoru krajského súdu splnomocnenie
udelené Ing. JUDr. B. bolo všeobecným procesným splnomocnením vzťahujúcim sa tak na
konanie vedené pod sp. zn. 12 C 189/2008, ako aj sp. zn. 36 C 389/2009, keďže bolo
udelené na všetky súdne konania, v ktorých by inak sťažovateľ konal osobne ako účastník
konania. Krajský súd poukazuje na to, že na pojednávaní konanom 3. mája 2011 sa
sťažovateľ na otázku okresného súdu týkajúcu sa právneho zastúpenia vyjadril tak, že
splnomocnenie pre JUDr. F. odvolal. Podľa zápisnice potom okresný súd konal
s Ing. JUDr. B. ako splnomocneným zástupcom sťažovateľa a postupoval tak aj neskôr, keď
mu doručil uznesenie z 3. mája 2011, ktorým bola povolená obnova konania. Sťažovateľ
udelil plnú moc na zastupovanie Ing. JUDr. B., nie ako advokátovi, keďže to z listiny
nevyplýva. Ing. JUDr. B. takto formulované splnomocnenie prijal a vystupoval ako fyzická
osoba. Bol oprávnený na všetky procesné úkony za sťažovateľa, teda aj na prevzatie
uznesenia z 3. mája 2011. Krajský súd poukazuje tiež na znenie podania z 5. septembra
2011, v ktorom mal samotný sťažovateľ uvádzať, že napriek tomu, že zdravotný stav
Ing. JUDr. B. nie je celkom v poriadku, rozhodol sa ponechať mu plnú moc.
Sťažovateľ konštatuje, že podanie z 5. septembra 2011 nepísal, nepodpísal, nevidel
a ani o ňom nevedel. Toto podanie bez jeho vedomia chaoticky napísal a podpísal
Ing. JUDr. B. predstierajúc, že to píše sťažovateľ. Podľa presvedčenia sťažovateľa
odôvodnenie uznesenia krajského súdu je nedostatočné, nezrozumiteľné, a teda aj
nepreskúmateľné, pričom sa miešajú viaceré aspekty posudzovania predmetu konania, ktoré
by mali byť logicky striktne oddelené. Z argumentačného hľadiska bolo totiž potrebné
postupne sa zaoberať existenciou, resp. platnosťou splnomocnenia pre Ing. JUDr. B., či bolo
udelené ako právnemu zástupcovi alebo ako zástupcovi – fyzickej osobe, či bolo udelené na
celé konanie alebo len na jednotlivý úkon, či Ing. JUDr. B. platne akceptoval udelené
splnomocnenie, či bol spôsobilý na právne úkony, a napokon platnosťou doručenia
uznesenia okresného súdu z 3. mája 2011 Ing. JUDr. B. s účinkami pre sťažovateľa.
Sťažovateľ ďalej zdôrazňuje, že Ing. JUDr. B. je podvodník a osoba psychicky chorá,
ktorý sa mu prezentoval ako advokát a takto si účtoval aj odmenu. To, že advokátom nie je
a ani nikdy nebol, sťažovateľ zistil oveľa neskôr. Nemal ani vedomosť o tom, že ide
o psychicky chorú osobu. Podanie z 5. septembra 2011, ktoré by malo o vedomosti
sťažovateľa svedčiť, nielenže nepísal, ale ho ani nikdy nevidel a nepodpísal. Vykonštruoval
ho Ing. JUDr. B., ktorý ho aj podpísal akoby v mene sťažovateľa, pričom pravdepodobne
neuviedol, že tak robí v zastúpení. O tom, že prevzal akoby v mene sťažovateľa uznesenie
o povolení obnovy konania, že nepodal odvolanie a následne podával nejaké žiadosti
o odpustenie zmeškania lehoty, sťažovateľ nemal potuchy. Rovnako nemal žiadnu
vedomosť o tom, že Ing. JUDr. B. nie je osobou odborne, ale ani zdravotne spôsobilou na
jeho zastupovanie.
Udelenie splnomocnenia Ing. JUDr. B. sťažovateľom nie je možné považovať za
platný právny úkon. V súvislosti s názorom krajského súdu, podľa ktorého sťažovateľ
nepochybne udelil splnomocnenie zástupcovi – fyzickej osobe, pretože udelenie
splnomocnenia advokátovi z textu nevyplýva, sťažovateľ zdôrazňuje, že on nevie, ako má
vyzerať splnomocnenie udeľované advokátovi, ale ani to, aký je rozdiel vo formulácii pri
udeľovaní splnomocnenia inej fyzickej osobe než advokátovi. Znenie splnomocnenia
pripravoval Ing. JUDr. B. na iné konanie (resp. s inou spisovou značkou), pravdepodobne
vo svojej vlastnej zmätenosti. Keď bol na pojednávaní konanom 3. mája 2011 dopytovaný
na otázku svojho právneho zastúpenia, hovoril o právnom zastúpení, a nie o zastúpení
odborne a zdravotne nespôsobilou fyzickou osobou. Z jeho odpovede na otázku sudkyne nie
je možné vyvodiť záver, že vedel o podvodnom, resp. chorom konaní Ing. JUDr. B. a o tom,
že v skutočnosti nie je právnym zástupcom. Zo zápisnice o pojednávaní z 3. mája 2011
nijako nevyplýva udelenie splnomocnenia na celé konanie. Splnomocnenie založené na č. l.
80 spisu nie je určité a určiteľné, a preto nemôže byť interpretované tak, že bolo
nepochybne udelené na celé konanie vrátane konania vedeného pod sp. zn. 36 C 398/2009.
V súvislosti s platnosťou, resp. neplatnosťou akceptovania splnomocnenia Ing. JUDr. B. je
podstatné, či bol tento pre svoju duševnú poruchu na tento úkon spôsobilý. Pritom
z predložených lekárskych potvrdení sa javí, že Ing. JUDr. B. nebol osobou spôsobilou na
právne úkony. Celkom zjavne trpel duševnou poruchou a nebol spôsobilý posúdiť slobodne
a vážne význam úkonov, ktoré vykonal. Preto ani nikdy nenastali účinky doručenia
písomností do jeho rúk.
S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti je sťažovateľ toho názoru, že krajský
súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal žiadne relevantné dôkazy.
Interpretoval len domnienky, ktoré vyvodil z listinných dôkazov obsiahnutých v spise,
avšak veľmi skresleným spôsobom. Dospel takto k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré
navyše nesprávne právne posúdil. Následkom toho porušil ústavné právo sťažovateľa
na spravodlivé prerokovanie veci a jeho postupom bola sťažovateľovi odňatá možnosť
konať pred súdom.
Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených
článkov ústavy a dohovoru v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 11 Co 228/2012
s tým, aby bolo uznesenie zo 7. júna 2013 zrušené a vec bola vrátená krajskému súdu
na ďalšie konanie. Domáha sa tiež náhrady trov konania.
Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ nepodal dovolanie proti uzneseniu
krajského súdu sp. zn. 11 Co 228/2012 zo 7. júna 2013.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Sťažnosť treba považovať za neprípustnú.
Podľa čl. 48 ods. 1 prvej vety ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému
sudcovi.
Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku
všetkým vykonaným dôkazom.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,
aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku dovolanie je prípustné proti
každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom.
Podľa § 237 písm. g) Občianskeho súdneho poriadku dovolanie je prípustné proti
každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd
nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Súd treba považovať za „nesprávne obsadený“ v zmysle § 237 písm. g) Občianskeho
súdneho poriadku aj vtedy, ak nekoná zákonný sudca, resp. zákonní sudcovia (mutatis
mutandis II. ÚS 136/08, II. ÚS 539/2013).
Sťažnosť smeruje proti uzneseniu krajského súdu č. k. 11 Co 228/2012-149
zo 7. júna 2013, ktorým bolo zmenené uznesenie okresného súdu č. k. 36 C 398/2009-127
z 15. júna 2012 tak, že doložka právoplatnosti a vykonateľnosti na prvopise uznesenia
okresného súdu č. k. 36 C 398/2009-86 z 3. mája 2011 sa nezrušuje. Sťažovateľ zhrnul
svoje viaceré námietky do konečného názoru, podľa ktorého postupom všeobecných súdov
mu ako účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Odňatie možnosti konať pred súdom zakladá možnosť podania dovolania,
prípustnosť ktorého by sa opierala o ustanovenie § 237 písm. f) Občianskeho súdneho
poriadku. Ak bol sťažovateľ podľa vlastného presvedčenia toho názoru, že postupom
všeobecných súdov mu bola ako účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom,
mal ešte možnosť domáhať sa ochrany svojich tvrdených práv v rámci dovolacieho konania,
čo sa však podľa zistenia ústavného súdu nestalo. Dovolanie pritom treba považovať za
účinný mimoriadny opravný prostriedok, ktorý zákon poskytuje a na ktorého použitie bol
sťažovateľ oprávnený. Nevyužitie tohto prostriedku zakladá neprípustnosť sťažnosti.
V uvedenej súvislosti ústavný súd poukazuje aj na to, že sťažovateľ sa domáha popri
vyslovení porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru aj vyslovenia porušenia
čl. 48 ods. 2 ústavy, teda porušenia základného práva na verejné prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov v prítomnosti účastníka konania s možnosťou vyjadriť sa ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
K tomu treba poznamenať, že porušenie základného práva na verejné prerokovanie
veci v prítomnosti účastníka konania s možnosťou vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným
dôkazom znamená spravidla zároveň aj odňatie možnosti účastníkovi konania konať pred
súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, teda
i namietané porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy indikuje možnosť bránenia porušených práv
v dovolacom konaní.
Tu treba tiež poznamenať, že zo skutkového stavu uvedeného sťažovateľom
nevyplýva žiadne také tvrdenie, ktoré by bolo prípadne subsumovateľné pod ustanovenie
čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto sa sťažovateľom tvrdené porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy nejaví
ako dostatočne podložené konkrétnymi skutkovými okolnosťami.
Ďalej je podstatné, že sťažovateľ sa domáha aj vyslovenia porušenia základného
práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy. Porušenie základného práva
na zákonného sudcu treba považovať za taký stav, keď bol súd nesprávne obsadený
v zmysle ustanovenia § 237 písm. g) Občianskeho súdneho poriadku. Takéto namietané
porušenie práva preto dáva možnosť na podanie dovolania, ktorého prípustnosť by sa mohla
argumentačne opierať o citované ustanovenie. Aj v tomto prípade platí (rovnako ako pri
namietanom porušení čl. 48 ods. 2 ústavy), že z podanej sťažnosti nevyplývajú žiadne
konkrétne okolnosti, ktoré by mali zakladať porušenie označeného základného práva
na zákonného sudcu. Preto ani toto tvrdené porušenie základného práva nie je podložené
konkrétnymi skutkovými okolnosťami.
Napokon treba zdôrazniť, že sťažovateľ (a to tak v súvislosti s namietaným odňatím
možnosti konať pred súdom, ako aj v súvislosti s namietaným porušením práva na
zákonného sudcu) ani len netvrdí (tým menej preukazuje), že dovolanie proti uzneseniu
krajského súdu nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a preto ani neprichádza
zo strany ústavného súdu do úvahy prípadný postup v zmysle ustanovenia § 53 ods. 2
Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva
z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. decembra 2013