Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 746/2013
PDF · 137.79 KB
No categories available
IV. ÚS 746/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. decembra
2013 predbežne prerokoval sťažnosť M. M..., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného
porušenia jeho bližšie neoznačených základných práv a slobôd podľa Ústavy Slovenskej
republiky uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 4 Nt/11/2013 z 10. septembra 2013
a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. M. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 19. septembra
2013 doručené podanie M. M. (ďalej len „sťažovateľ“) označené ako „Sťažnosť voči
nerešpektovaniu Ústavného súdu SR a jeho vykonaného nálezu Okresným súdom
Košice I...“. Ústavný súd kvalifikoval podanie sťažovateľa podľa jeho obsahu ako sťažnosť
podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorou namieta
porušenie svojich bližšie neoznačených základných práv a slobôd podľa ústavy uznesením
Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 4 Nt/11/2013 z 10. septembra
2013 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).
Zo sťažnosti vyplýva, že k namietanému porušeniu sťažovateľových bližšie
neoznačených základných práv a slobôd podľa ústavy malo podľa sťažovateľa dôjsť
napadnutým uznesením, ktorým okresný súd podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku
zamietol návrh jeho matky na povolenie obnovy konania.
Sťažovateľ v rámci odôvodnenia svojej sťažnosti poukázal na to, že jeho matka
podala „na základe ústavného nálezu SR z dňa 28. 11. 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011“
návrh na obnovu konania, ktorý bol napadnutým uznesením okresného súdu zamietnutý, čo
sťažovateľ považuje za hrubé pochybenie a porušenie zákona, z ktorého vyplýva, že
„obnova konania sa musí povoliť, keď vyjdu skutočnosti súdu skôr neznáme. Len pre
úplnosť uvádzam, že trestná sadzba pri danom § 155 ods. 2 (havária do policajného auta)
je od 2 rokov do 8 rokov, pričom mne bol uložený trest podľa asperačnej zásady nad jednu
polovicu trestnej sadzby t. j. 6 rokov a 1 deň.“.
V závere sťažnosti sťažovateľ uviedol:
„Preto Vás Ústavný súd ako najvyššiu inštitúciu Slovenskej republiky, aby ste vo veci
mnou podanými argumentami prešetrili vec, že bol porušený zákon a moje ľudské práva,
ktoré sú zakotvené v Ústave SR a napadly v celom jeho rozsahu rozsudok OS KE I pod
sp. zn. 7 T 77/2005 (správne má byť sp. zn. 4 Nt/11/2013, pozn.) zo dňa 10. 9. 2013...“
Sťažovateľ zároveň požiadal o ustanovenie právneho zástupcu na jeho zastupovanie
v konaní pred ústavným súdom.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Sťažovateľ namieta porušenie svojich bližšie neoznačených základných práv
a slobôd podľa ústavy napadnutým uznesením okresného súdu, ktorým bol zamietnutý
návrh na obnovu konania v jeho trestnej veci, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom.
Úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je predovšetkým
preskúmať, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie vyplývajúce z § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv
a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných
súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný
súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu
základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhodujú všeobecné súdy. Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí,
že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd mohol domôcť využitím
jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí
takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie
(m. m. IV. ÚS 115/07).
Proti napadnutému uzneseniu okresného súdu bol sťažovateľ oprávnený podať
sťažnosť podľa § 402 ods. 3 Trestného poriadku, o ktorej je oprávnený a aj povinný
rozhodnúť Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“). Právomoc krajského súdu
rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa v riadnom inštančnom postupe podľa uvedeného
ustanovenia Trestného poriadku v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu
rozhodnúť o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.
Zo sťažnosti nevyplýva, či sťažovateľ v danej veci využil možnosť podať proti
napadnutému uzneseniu v zákonnej lehote riadny opravný prostriedok – sťažnosť.
V nadväznosti na to ústavný súd na okresnom súde zistil, že sťažovateľ využil toto právo
a podal proti napadnutému uzneseniu okresného súdu sťažnosť, pričom spisový materiál bol
15. októbra 2013 predložený krajskému súdu na rozhodnutie o opravnom prostriedku.
Bude teda v právomoci krajského súdu ako sťažnostného súdu poskytnúť ochranu
bližšie neoznačeným základným právam a slobodám sťažovateľa. Právomoc krajského súdu
poskytnúť sťažovateľovi ochranu pred zásahom do jeho základných práv a slobôd v danej
veci preto vylučuje právomoc ústavného súdu na meritórne prerokovanie sťažnosti podľa
čl. 127 ods. 1 ústavy smerujúcej proti postupu okresného súdu a napadnutému uzneseniu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa smerujúcu proti
napadnutému uzneseniu okresného súdu odmietol po jej predbežnom prerokovaní podľa
§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie
(obdobne napr. IV. ÚS 405/04, III. ÚS 133/05, III. ÚS 208/08, III. ÚS 386/09).
Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu
zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa vrátane jeho žiadosti o ustanovenie právneho
zástupcu v konaní pred ústavným súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. decembra 2013