Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 660/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. decembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti f. s. r. o., Š., zastúpenej

obchodnou spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. B.

F., PhD., vo veci namietaného porušenia práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej polície v Banskej Bystrici

v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: KUV-85/OVEK-2001 a postupom Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I, odboru kriminálnej polície, oddelenia

ekonomickej kriminality v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-73/OEK-B1-2011

a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti f. s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. októbra 2013

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti f. s. r. o (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej polície v Banskej

Bystrici (ďalej aj „krajské riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: KUV-

85/OVEK-2001 a postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I, odboru

kriminálnej polície, oddelenia ekonomickej kriminality (ďalej aj „okresné riaditeľstvo“)

v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-73/OEK-B1-2011

Sťažovateľka v podstatnej časti sťažnosti uviedla:

«Dňa 9. 8. 2013 sa sťažovateľ dozvedel o doručení uznesenia Krajskej prokuratúry

Bratislava č. k. -70 zo dňa 5. 8. 2013 o zamietnutí sťažností poškodených proti

uzneseniu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I, odbor kriminálnej

polície, oddelenie ekonomickej kriminality ČVS: ORP-73/OEK-B1-2011 Šj zo dňa

28. 2. 2013, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie pre trestný čin podvodu podľa § 250

ods. 1, ods. 5 účinného v čase spáchania skutku vo veci spoločnosti B.

s. r. o., so sídlom v B... začaté dňa 18. 10. 2002 vyšetrovateľom Krajského riaditeľstva

Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície ČVS: KUV-85/OVEK-2001...

Sťažovateľ si v trestnom stíhaní uplatnil škodu spôsobenú trestným činom vo výške

16.954,36 eur, z čoho vyplýva, že je splnená podmienka práva na konanie o práve

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... ktoré trvalo vyše 10 rokov, pričom za

jeho dĺžku nesie najväčšiu zodpovednosť jednoznačne Krajské riaditeľstvo PZ SR v Banskej

Bystrici, ktoré uznesením zo dňa 29. 12. 2008 trestné stíhanie zastavilo a jeho uznesenie

bolo následne zrušené ako predčasné uznesením generálneho prokurátora č. k. OV/6 GPt

45/09 zo dňa 20. 5. 2009, čím zavinenie predĺženia trestného stíhania možno jednoznačne

pripísať Krajskému riaditeľstvu PZ SR, ktorého rozhodnutie muselo byť pre predčasnosť

zrušené.

Následne došlo k ďalším pochybeniam Krajského riaditeľstva PZ SR v Banskej

Bystrici, ktoré vznieslo obvinenie voči J. B. a P. M. dňa 7. 12. 2009, avšak uznesenie

o vznesení obvinenia pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1 a ods. 5 Trestného

zákona účinného v čase spáchania činu bolo dňa 29. 3. 2010 zrušené prokurátorkou

Krajskej prokuratúry Bratislava sp. zn. .

Treba však uviesť aj to, že trestné oznámenie podané iným poškodeným v identickej

veci, ktoré bolo podkladom uznesenia o začatí trestného stíhania z 18. 10. 2002 bolo

podané už 4. 9. 2000...

Vzhľadom na to, že dodnes nebolo umožnené nahliadnuť právnemu zástupcovi

sťažovateľa do vyšetrovacieho spisu ČVS ORP-73/OEK-B1-2011 Šj, a to ani na základe

písomnej žiadosti z 16. 9. 2013, právny zástupca sťažovateľa nedisponuje presnými

informáciami, kedy si sťažovateľ uplatnil nárok na náhradu škody a akým spôsobom a nie je

tak v jeho silách tieto údaje pre podporu tvrdení o porušení práva na konanie o nároku na

náhradu škody v trestnom stíhaní v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru...

predložiť súdu a navrhuje, aby si súd vyžiadal predmetný spis pre overenie týchto

skutočností...

Vzhľadom na obavu, že Ústavný súd SR bude mať tendencie túto sťažnosť

neprejednať a to z dôvodu nepretrvávania porušenia práva na konanie v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, právny zástupca sťažovateľa upozorňuje Ústavný súd

Slovenskej republiky, že Európsky súd pre ľudské práva takýto prístup neuplatňuje

a v prípadoch porušenia práva na konanie v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

konštatuje porušenie tohto práva aj v prípadoch, keď bola sťažnosť na ESĽP podaná po

ukončení pretrvávania porušenia tohto práva. Zároveň Európsky súd pre ľudské práva pri

porušeniach práva na konanie v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru...

nevyžaduje, aby musela byť osoba, voči ktorej si môže poškodený uplatniť nárok na

náhradu škody spôsobenej trestným činom, v postavení obvinenej osoby. Ústavný súd SR

napríklad v uznesení z 26. 10. 2011 tvrdí, že išlo o prípady na ESĽP, kde

došlo aj k vzneseniu obvinenia. Treba však uviesť, že sa posudzovala aj doba trestného

stíhania spred vznesenia obvinenia ako omeškaná.

V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“)

uplatnenie nároku na náhradu škody poškodeným v rámci trestného konania treba

považovať za začatie konania podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku. Akonáhle poškodený uplatní svoj nárok na náhradu škody v trestnom konaní, je to

prekážkou, aby si náhradu škody paralelne uplatnil aj v občianskoprávnom konaní. Preto

konanie a rozhodovanie o nároku na náhradu škody v rámci trestného konania vo vzťahu

k poškodenému spadá pod ochranu čl. 6 ods. 1 Dohovoru... (napr. ,

)...

Zároveň právny zástupca sťažovateľa upozorňuje Ústavný súd Slovenskej republiky,

že v prípade ak sa odmietne zaoberať preskúmaním porušenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd z dôvodu, že už nedochádza k pretrvávaniu

porušenia práva na konanie v primeranej lehote, alebo z dôvodu, že toto právo nemohlo byť

porušené, keďže nedošlo k vzneseniu obvinenia, môže ísť o porušenie práva na účinný

prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(Biró, bod 57).»

Podľa názoru sťažovateľky: „Je teda zrejmé, že nárok na náhradu škody sa

uplatňuje jeho uplatnením voči určitej osobe, ktorá ale nemusí byť obvinená. Riadne

uplatnenie nároku na náhradu škody nie je podmienené obvinením osoby, voči ktorej si

poškodený uplatňuje nárok na náhradu škody...

Sťažovateľ si za porušenie práva na konanie v primeranej lehote uplatňuje

primerané finančné zadosťučinenie voči Krajskému riaditeľstvu PZ SR v Banskej Bystrici vo

výške 5.000,- EUR...

Pokiaľ ide o vyčerpanie iných účinných prostriedkov nápravy ako sú žiadosť

o preskúmanie postupu vyšetrovateľa, podnet na preskúmanie zákonnosti postupu

prokurátora a podnet na preskúmanie tohto preskúmania, Európsky súd pre ľudské práva

podľa najnovšieho rozsudku D. a. s. v. Slovensko z 5. 2. 2013 nevyžaduje ich formalizované

uplatnenie.“.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici v trestnom stíhaní

vedenom pod ČVS: KUV-85/OVEK-2001 porušilo základné právo sťažovateľa na konanie

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava I v trestnom stíhaní vedenom

pod ČVS: ORP-73/OEK-B1-2011 porušilo základné právo sťažovateľa na konanie

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

3. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- EUR, ktoré je

mu Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici povinné zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1.000,- EUR, ktoré je

mu Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava I (prostredníctvom Krajského

riaditeľstva Policajného zboru Bratislava) povinné zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici a Okresné riaditeľstvo

Policajného zboru I (prostredníctvom Krajského riaditeľstva Policajného zboru Bratislava)

sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť sťažovateľovi trovy konania, tak ako budú

vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu, na účet jej právneho zástupcu F., s. r. o. č... a to

do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie práva na konanie

v primeranej lehote v trestnom konaní vedenom okresným riaditeľstvom pod sp. zn.

ČVS: ORP-73/OEK-B1-2011 a krajským riaditeľstvom v konaní vedenom pod sp. zn.

ČVS: KUV-85/OVEK-2001.

V tejto súvislosti ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že v danej trestnej veci

nebolo dosiaľ vznesené obvinenie žiadnej konkrétnej osobe.

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí Krumpel

a Krumpelová v. Slovensko z 5. júla 2005 (č. 56195/00) uviedol, že poškodené osoby

uplatňujúce si nárok na náhradu škody v trestnom konaní majú nárok požívať ochrany

zo záruk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože takéto konanie možno považovať za rozhodujúce pre

určenie ich „občianskych práv“. Je potrebné poznamenať, že ESĽP sa v danom prípade

z hľadiska porušenia základných práv sťažovateľov zaoberal ich trestnou vecou, v rámci

ktorej nebolo len začaté trestné stíhanie, ale došlo aj ku vzneseniu obvinenia konkrétnej

osobe (napr. , ).

Z uvedeného vyplýva, že domáhanie sa ochrany práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

poškodeným v rámci trestného konania je podmienené tým, aby bol uplatnený nárok

na náhradu škody v trestnom konaní, ktoré možno za určitých podmienok považovať za

konanie vo veci poškodeného (jeho záležitosti). Podľa

v znení účinného od 1. januára 2006 (ďalej len

„“) poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu

škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd

v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu.

Doterajšia judikatúra ústavného súdu (napr. , ,

) týkajúca sa namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (a obdobne práva na prejednanie

veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), pokiaľ ho namieta osoba, ktorá tvrdí,

že v dôsledku protiprávneho konania jej bola spôsobená škoda, sa ustálila v tom, že taká

osoba sa v rámci trestného konania vo veci bez vznesenia obvinenia (konkrétnej osobe)

nemôže domáhať vyslovenia porušenia označeného základného práva (napr. ,

, , , ). Až vznesenie obvinenia

je podľa právneho názoru ústavného súdu tým momentom, ktorý dáva poškodenému

v trestnom konaní možnosť uplatňovať si ochranu proti konkrétnemu možnému pôvodcovi

svojho poškodenia, a teda z neho robí „vec“, na prerokovanie ktorej bez zbytočných

prieťahov má nárok v zmysle (aj v zmysle dohovoru).

Vychádzajúc z už citovanej judikatúry, ako aj z okolností daného prípadu ústavný

súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva sťažovateľky

práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného riaditeľstva a postupom krajského riaditeľstva v označenej trestnej

veci, sťažnosť je potrebné kvalifikovať ako zjavne neopodstatnenú. Ide totiž o prípad

trestného konania proti neznámemu páchateľovi, kde si sťažovateľka v súčasnom štádiu

nemôže uplatniť svoj nárok na náhradu škody ako poškodená voči obvinenému, a tak

z hľadiska prípadných prieťahov v konaní sa dožadovať záruk vyplývajúcich z čl. 6 ods. 1

dohovoru.

Uvedené skutočnosti boli podkladom na záver ústavného súdu, že sťažnosť je zjavne

neopodstatnená, a preto ju ústavný súd už na predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2

z tohto dôvodu odmietol.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky, ktoré v nej uplatnila.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2013