Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 660/2013
PDF · 161.83 KB
No categories available
II. ÚS 660/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. decembra
2013 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti f. s. r. o., Š., zastúpenej
obchodnou spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. B.
F., PhD., vo veci namietaného porušenia práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej polície v Banskej Bystrici
v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: KUV-85/OVEK-2001 a postupom Okresného
riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I, odboru kriminálnej polície, oddelenia
ekonomickej kriminality v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-73/OEK-B1-2011
a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti f. s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. októbra 2013
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti f. s. r. o (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namieta porušenie práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej polície v Banskej
Bystrici (ďalej aj „krajské riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: KUV-
85/OVEK-2001 a postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I, odboru
kriminálnej polície, oddelenia ekonomickej kriminality (ďalej aj „okresné riaditeľstvo“)
v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-73/OEK-B1-2011
Sťažovateľka v podstatnej časti sťažnosti uviedla:
«Dňa 9. 8. 2013 sa sťažovateľ dozvedel o doručení uznesenia Krajskej prokuratúry
Bratislava č. k. 1 Kv 138/09-70 zo dňa 5. 8. 2013 o zamietnutí sťažností poškodených proti
uzneseniu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I, odbor kriminálnej
polície, oddelenie ekonomickej kriminality ČVS: ORP-73/OEK-B1-2011 Šj zo dňa
28. 2. 2013, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie pre trestný čin podvodu podľa § 250
ods. 1, ods. 5 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku vo veci spoločnosti B.
s. r. o., so sídlom v B... začaté dňa 18. 10. 2002 vyšetrovateľom Krajského riaditeľstva
Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície ČVS: KUV-85/OVEK-2001...
Sťažovateľ si v trestnom stíhaní uplatnil škodu spôsobenú trestným činom vo výške
16.954,36 eur, z čoho vyplýva, že je splnená podmienka práva na konanie o práve
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... ktoré trvalo vyše 10 rokov, pričom za
jeho dĺžku nesie najväčšiu zodpovednosť jednoznačne Krajské riaditeľstvo PZ SR v Banskej
Bystrici, ktoré uznesením zo dňa 29. 12. 2008 trestné stíhanie zastavilo a jeho uznesenie
bolo následne zrušené ako predčasné uznesením generálneho prokurátora č. k. OV/6 GPt
45/09 zo dňa 20. 5. 2009, čím zavinenie predĺženia trestného stíhania možno jednoznačne
pripísať Krajskému riaditeľstvu PZ SR, ktorého rozhodnutie muselo byť pre predčasnosť
zrušené.
Následne došlo k ďalším pochybeniam Krajského riaditeľstva PZ SR v Banskej
Bystrici, ktoré vznieslo obvinenie voči J. B. a P. M. dňa 7. 12. 2009, avšak uznesenie
o vznesení obvinenia pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1 a ods. 5 Trestného
zákona účinného v čase spáchania činu bolo dňa 29. 3. 2010 zrušené prokurátorkou
Krajskej prokuratúry Bratislava sp. zn. 1Kv 138/2009.
Treba však uviesť aj to, že trestné oznámenie podané iným poškodeným v identickej
veci, ktoré bolo podkladom uznesenia o začatí trestného stíhania z 18. 10. 2002 bolo
podané už 4. 9. 2000...
Vzhľadom na to, že dodnes nebolo umožnené nahliadnuť právnemu zástupcovi
sťažovateľa do vyšetrovacieho spisu ČVS ORP-73/OEK-B1-2011 Šj, a to ani na základe
písomnej žiadosti z 16. 9. 2013, právny zástupca sťažovateľa nedisponuje presnými
informáciami, kedy si sťažovateľ uplatnil nárok na náhradu škody a akým spôsobom a nie je
tak v jeho silách tieto údaje pre podporu tvrdení o porušení práva na konanie o nároku na
náhradu škody v trestnom stíhaní v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru...
predložiť súdu a navrhuje, aby si súd vyžiadal predmetný spis pre overenie týchto
skutočností...
Vzhľadom na obavu, že Ústavný súd SR bude mať tendencie túto sťažnosť
neprejednať a to z dôvodu nepretrvávania porušenia práva na konanie v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, právny zástupca sťažovateľa upozorňuje Ústavný súd
Slovenskej republiky, že Európsky súd pre ľudské práva takýto prístup neuplatňuje
a v prípadoch porušenia práva na konanie v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
konštatuje porušenie tohto práva aj v prípadoch, keď bola sťažnosť na ESĽP podaná po
ukončení pretrvávania porušenia tohto práva. Zároveň Európsky súd pre ľudské práva pri
porušeniach práva na konanie v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru...
nevyžaduje, aby musela byť osoba, voči ktorej si môže poškodený uplatniť nárok na
náhradu škody spôsobenej trestným činom, v postavení obvinenej osoby. Ústavný súd SR
napríklad v uznesení II. ÚS 492/2011 z 26. 10. 2011 tvrdí, že išlo o prípady na ESĽP, kde
došlo aj k vzneseniu obvinenia. Treba však uviesť, že sa posudzovala aj doba trestného
stíhania spred vznesenia obvinenia ako omeškaná.
V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“)
uplatnenie nároku na náhradu škody poškodeným v rámci trestného konania treba
považovať za začatie konania podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku. Akonáhle poškodený uplatní svoj nárok na náhradu škody v trestnom konaní, je to
prekážkou, aby si náhradu škody paralelne uplatnil aj v občianskoprávnom konaní. Preto
konanie a rozhodovanie o nároku na náhradu škody v rámci trestného konania vo vzťahu
k poškodenému spadá pod ochranu čl. 6 ods. 1 Dohovoru... (napr. I. ÚS 18/06,
IV. ÚS 44/06)...
Zároveň právny zástupca sťažovateľa upozorňuje Ústavný súd Slovenskej republiky,
že v prípade ak sa odmietne zaoberať preskúmaním porušenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd z dôvodu, že už nedochádza k pretrvávaniu
porušenia práva na konanie v primeranej lehote, alebo z dôvodu, že toto právo nemohlo byť
porušené, keďže nedošlo k vzneseniu obvinenia, môže ísť o porušenie práva na účinný
prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(Biró, bod 57).»
Podľa názoru sťažovateľky: „Je teda zrejmé, že nárok na náhradu škody sa
uplatňuje jeho uplatnením voči určitej osobe, ktorá ale nemusí byť obvinená. Riadne
uplatnenie nároku na náhradu škody nie je podmienené obvinením osoby, voči ktorej si
poškodený uplatňuje nárok na náhradu škody...
Sťažovateľ si za porušenie práva na konanie v primeranej lehote uplatňuje
primerané finančné zadosťučinenie voči Krajskému riaditeľstvu PZ SR v Banskej Bystrici vo
výške 5.000,- EUR...
Pokiaľ ide o vyčerpanie iných účinných prostriedkov nápravy ako sú žiadosť
o preskúmanie postupu vyšetrovateľa, podnet na preskúmanie zákonnosti postupu
prokurátora a podnet na preskúmanie tohto preskúmania, Európsky súd pre ľudské práva
podľa najnovšieho rozsudku D. a. s. v. Slovensko z 5. 2. 2013 nevyžaduje ich formalizované
uplatnenie.“.
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„1. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici v trestnom stíhaní
vedenom pod ČVS: KUV-85/OVEK-2001 porušilo základné právo sťažovateľa na konanie
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
2. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava I v trestnom stíhaní vedenom
pod ČVS: ORP-73/OEK-B1-2011 porušilo základné právo sťažovateľa na konanie
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.
3. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- EUR, ktoré je
mu Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici povinné zaplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1.000,- EUR, ktoré je
mu Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava I (prostredníctvom Krajského
riaditeľstva Policajného zboru Bratislava) povinné zaplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici a Okresné riaditeľstvo
Policajného zboru I (prostredníctvom Krajského riaditeľstva Policajného zboru Bratislava)
sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť sťažovateľovi trovy konania, tak ako budú
vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu, na účet jej právneho zástupcu F., s. r. o. č... a to
do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd
rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré
by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie práva na konanie
v primeranej lehote v trestnom konaní vedenom okresným riaditeľstvom pod sp. zn.
ČVS: ORP-73/OEK-B1-2011 a krajským riaditeľstvom v konaní vedenom pod sp. zn.
ČVS: KUV-85/OVEK-2001.
V tejto súvislosti ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že v danej trestnej veci
nebolo dosiaľ vznesené obvinenie žiadnej konkrétnej osobe.
Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí Krumpel
a Krumpelová v. Slovensko z 5. júla 2005 (č. 56195/00) uviedol, že poškodené osoby
uplatňujúce si nárok na náhradu škody v trestnom konaní majú nárok požívať ochrany
zo záruk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože takéto konanie možno považovať za rozhodujúce pre
určenie ich „občianskych práv“. Je potrebné poznamenať, že ESĽP sa v danom prípade
z hľadiska porušenia základných práv sťažovateľov zaoberal ich trestnou vecou, v rámci
ktorej nebolo len začaté trestné stíhanie, ale došlo aj ku vzneseniu obvinenia konkrétnej
osobe (napr. III. ÚS 189/06, III. ÚS 324/05).
Z uvedeného vyplýva, že domáhanie sa ochrany práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
poškodeným v rámci trestného konania je podmienené tým, aby bol uplatnený nárok
na náhradu škody v trestnom konaní, ktoré možno za určitých podmienok považovať za
konanie vo veci poškodeného (jeho záležitosti). Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z.
Trestný poriadok v znení zákona č. 650/2005 Z. z. účinného od 1. januára 2006 (ďalej len
„Trestný poriadok“) poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu
škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd
v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu.
Doterajšia judikatúra ústavného súdu (napr. I. ÚS 212/07, III. ÚS 109/06,
III. ÚS 254/2010) týkajúca sa namietaného porušenia základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a obdobne práva na prejednanie
veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), pokiaľ ho namieta osoba, ktorá tvrdí,
že v dôsledku protiprávneho konania jej bola spôsobená škoda, sa ustálila v tom, že taká
osoba sa v rámci trestného konania vo veci bez vznesenia obvinenia (konkrétnej osobe)
nemôže domáhať vyslovenia porušenia označeného základného práva (napr. I. ÚS 212/07,
II. ÚS 212/07, III. ÚS 109/06, III. ÚS 508/2012, IV. ÚS 188/2013). Až vznesenie obvinenia
je podľa právneho názoru ústavného súdu tým momentom, ktorý dáva poškodenému
v trestnom konaní možnosť uplatňovať si ochranu proti konkrétnemu možnému pôvodcovi
svojho poškodenia, a teda z neho robí „vec“, na prerokovanie ktorej bez zbytočných
prieťahov má nárok v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (aj v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru).
Vychádzajúc z už citovanej judikatúry, ako aj z okolností daného prípadu ústavný
súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva sťažovateľky
práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného riaditeľstva a postupom krajského riaditeľstva v označenej trestnej
veci, sťažnosť je potrebné kvalifikovať ako zjavne neopodstatnenú. Ide totiž o prípad
trestného konania proti neznámemu páchateľovi, kde si sťažovateľka v súčasnom štádiu
nemôže uplatniť svoj nárok na náhradu škody ako poškodená voči obvinenému, a tak
z hľadiska prípadných prieťahov v konaní sa dožadovať záruk vyplývajúcich z čl. 6 ods. 1
dohovoru.
Uvedené skutočnosti boli podkladom na záver ústavného súdu, že sťažnosť je zjavne
neopodstatnená, a preto ju ústavný súd už na predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde z tohto dôvodu odmietol.
Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu
zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky, ktoré v nej uplatnila.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. decembra 2013