Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 720/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. decembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť P. M., t. č. vo výkone väzby, zastúpeného advokátom

Mgr. S. I., P., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl.

50 ods. 1 a 2 a práv podľa a 2 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd v spojení s

uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Obvodného oddelenia Policajného

zboru Prešov – Sever sp. zn. ČVS: ORP-2543/SE-PO-2009 z 21. decembra 2009 a

uzneseniami Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície

v Prešove sp. zn. ČVS: KRP-65/OVK-PO-2009 z 12. decembra 2009 a sp. zn. ČVS: KRP-

65/OVK-PO-2009 z 30. decembra 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. M. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. októbra

2013 doručená sťažnosť P. M., t. č. vo výkone väzby (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom Mgr. S. I., P., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17

ods. 2 a a 2 (ďalej len „“) a práv podľa

ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v

spojení s uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru,

Obvodného oddelenia Policajného zboru Prešov – Sever (ďalej len „obvodné oddelenie“)

sp. zn. ČVS: ORP-2543/SE-PO-2009 z 21. decembra 2009 (ďalej len „napadnuté uznesenie

obvodného oddelenia“) a uzneseniami Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Úradu

justičnej a kriminálnej polície v Prešove (ďalej len „krajské riaditeľstvo“) sp. zn. ČVS:

KRP-65/OVK-PO-2009 z 12. decembra 2009 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského

riaditeľstva z 12. decembra 2009“) a sp. zn. ČVS: KRP-65/OVK-PO-2009 z 30. decembra

2009 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského riaditeľstva z 30. decembra 2009“).

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že napadnutým uznesením

krajského riaditeľstva z 12. decembra 2009 bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie za

obzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 145 ods. 1 a 2

písm. c) a napadnutým uznesením obvodného oddelenia mu bolo

vznesené obvinenie za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 a 2 písm. b)

. Napadnutým uznesením krajského riaditeľstva z 30. decembra 2009 boli

obe veci spojené na spoločné konanie.

Sťažovateľ tvrdí, že „vyššie uvedenými rozhodnutiami Policajného zboru ako orgánu

činného v trestnom konaní sa v prípravnom konaní porušili jeho základné práva

garantované SR – Čl. 2 odsek 2, Čl. 17 ods. 2, prvá veta, Čl. 50 ods. 1, ods. 2,

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd“. V súvislosti s týmto tvrdením

sťažovateľ poukazuje na formulácie použité v napadnutom uznesení krajského riaditeľstva

z 12. decembra 2009 („skutku sa dopustil P. M...“) a v napadnutom uznesení obvodného

oddelenia („... obvinený P. M. spáchal skutok tak...“) a v nadväznosti na to okrem iného

uvádza: „Policajt formulujúci predmetné uznesenia hrubým spôsobom porušil prezumpciu

neviny... Policajt citovanými formuláciami, ktoré mali správne byť iba v rovine podozrenia,

na istotu vyslovil, že obvinený sa skutku dopustil, resp. že obvinený skutok spáchal, tým

došlo k neústavnému zásahu policajta do ústavných práv sťažovateľa, keď nielen

prejudikoval právoplatne odsudzujúci rozsudok, ale sám nahradil rozhodovaciu činnosť

súdov, čo je neprípustné a neústavné...“

Sťažovateľ sa domáha, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol nálezom, v ktorom

vysloví porušenie jeho základných práv, ktoré sú „garantované SR Čl. 2 ods. 2,

Čl. 17 ods. 2, prvá veta, Čl. 50 ods. 1, ods. 2, Dohovor o ochrane ľudských práv

a základných slobôd Čl. 6 ods. 1, ods. 2“, zruší napadnuté uznesenia obvodného oddelenia

a krajského riaditeľstva, vráti jeho „trestnú vec do prípravného konania“ a prizná mu

náhradu trov konania v sume 276 €.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného

súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou

sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona

o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí rozsah predmet konania pred ústavným súdom

z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd

rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu

k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým

v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. ,

, ).

V posudzovanom prípade je sťažovateľ zastúpený advokátom, a preto, vychádzajúc

z petitu, mohol ústavný súd sťažnosť predbežne prerokovať len v rozsahu namietaného

porušenia základných práv podľa a a 2 a práv podľa

ods. 1 a 2 dohovoru v spojení s napadnutým uznesením obvodného

oddelenia a napadnutými uzneseniami krajského riaditeľstva z 12. decembra 2009

a z 30. decembra 2009.

V súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd zistil, že

sťažovateľ ešte pred doručením tejto sťažnosti doručil ústavnému súdu už 24. septembra

2013 inú sťažnosť, v ktorej taktiež namieta porušenie svojich základných práv napadnutým

uznesením obvodného oddelenia a napadnutými uzneseniami krajského riaditeľstva;

konanie o tejto sťažnosti je vedené pod sp. zn. . Uvedená skutočnosť

zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti ako neprípustnej v zmysle § 24b zákona

o ústavnom súde, podľa ktorého návrh nie je prípustný, ak ústavný súd v tej istej veci koná.

V posudzovanom prípade navyše existuje dôvod na odmietnutie sťažnosti ako

neprípustnej aj na základe dôvodov uvedených v , podľa

ktorého sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné

právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne

poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V posudzovanom prípade mal totiž sťažovateľ právo podať proti napadnutému

uzneseniu obvodného oddelenia, ako aj napadnutým uzneseniam krajského riaditeľstva

v zákonom ustanovenej lehote sťažnosti, o čom bol riadne poučený aj v ich písomnom

vyhotovení. O týchto sťažnostiach bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť príslušný orgán

prokuratúry, čo nepochybne zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti v zmysle § 53 ods. 1

. Ústavný súd navyše poukazuje na svoju konštantnú judikatúru

vzťahujúcu sa na sťažnosti v trestných veciach, v rámci ktorej zdôrazňuje, že trestné

konanie je od svojho začiatku až po koniec procesom, v priebehu ktorého sa pri vykonávaní

jednotlivých úkonov môžu orgánmi činnými v trestnom konaní, ako aj vo veci konajúcimi

všeobecnými súdmi naprávať, resp. korigovať jednotlivé pochybenia, ku ktorým došlo

v predchádzajúcich štádiách trestného konania. Preto spravidla až po právoplatnom

skončení trestného konania možno sťažnosťou podľa na ústavnom

súde namietať také pochybenia orgánov činných v trestnom konaní, resp. vo veci

konajúcich všeobecných súdov, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu a ktoré mohli

vo svojich dôsledkoch spôsobiť porušenie základných práv alebo slobôd garantovaných

, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv,

ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom

(m. m. , , , ).

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol

sťažnosť sťažovateľa podľa ako neprípustnú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2013