Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 720/2013
PDF · 133.98 KB
No categories available
IV. ÚS 720/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. decembra
2013 predbežne prerokoval sťažnosť P. M., t. č. vo výkone väzby, zastúpeného advokátom
Mgr. S. I., P., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl.
50 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Obvodného oddelenia Policajného
zboru Prešov – Sever sp. zn. ČVS: ORP-2543/SE-PO-2009 z 21. decembra 2009 a
uzneseniami Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície
v Prešove sp. zn. ČVS: KRP-65/OVK-PO-2009 z 12. decembra 2009 a sp. zn. ČVS: KRP-
65/OVK-PO-2009 z 30. decembra 2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť P. M. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. októbra
2013 doručená sťažnosť P. M., t. č. vo výkone väzby (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného
advokátom Mgr. S. I., P., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17
ods. 2 a čl. 50 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6
ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v
spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru,
Obvodného oddelenia Policajného zboru Prešov – Sever (ďalej len „obvodné oddelenie“)
sp. zn. ČVS: ORP-2543/SE-PO-2009 z 21. decembra 2009 (ďalej len „napadnuté uznesenie
obvodného oddelenia“) a uzneseniami Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Úradu
justičnej a kriminálnej polície v Prešove (ďalej len „krajské riaditeľstvo“) sp. zn. ČVS:
KRP-65/OVK-PO-2009 z 12. decembra 2009 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského
riaditeľstva z 12. decembra 2009“) a sp. zn. ČVS: KRP-65/OVK-PO-2009 z 30. decembra
2009 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského riaditeľstva z 30. decembra 2009“).
Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že napadnutým uznesením
krajského riaditeľstva z 12. decembra 2009 bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie za
obzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 145 ods. 1 a 2
písm. c) Trestného zákona a napadnutým uznesením obvodného oddelenia mu bolo
vznesené obvinenie za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 a 2 písm. b)
Trestného zákona. Napadnutým uznesením krajského riaditeľstva z 30. decembra 2009 boli
obe veci spojené na spoločné konanie.
Sťažovateľ tvrdí, že „vyššie uvedenými rozhodnutiami Policajného zboru ako orgánu
činného v trestnom konaní sa v prípravnom konaní porušili jeho základné práva
garantované Ústavou SR – Čl. 2 odsek 2, Čl. 17 ods. 2, prvá veta, Čl. 50 ods. 1, ods. 2,
Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd“. V súvislosti s týmto tvrdením
sťažovateľ poukazuje na formulácie použité v napadnutom uznesení krajského riaditeľstva
z 12. decembra 2009 („skutku sa dopustil P. M...“) a v napadnutom uznesení obvodného
oddelenia („... obvinený P. M. spáchal skutok tak...“) a v nadväznosti na to okrem iného
uvádza: „Policajt formulujúci predmetné uznesenia hrubým spôsobom porušil prezumpciu
neviny... Policajt citovanými formuláciami, ktoré mali správne byť iba v rovine podozrenia,
na istotu vyslovil, že obvinený sa skutku dopustil, resp. že obvinený skutok spáchal, tým
došlo k neústavnému zásahu policajta do ústavných práv sťažovateľa, keď nielen
prejudikoval právoplatne odsudzujúci rozsudok, ale sám nahradil rozhodovaciu činnosť
súdov, čo je neprípustné a neústavné...“
Sťažovateľ sa domáha, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol nálezom, v ktorom
vysloví porušenie jeho základných práv, ktoré sú „garantované Ústavou SR Čl. 2 ods. 2,
Čl. 17 ods. 2, prvá veta, Čl. 50 ods. 1, ods. 2, Dohovor o ochrane ľudských práv
a základných slobôd Čl. 6 ods. 1, ods. 2“, zruší napadnuté uznesenia obvodného oddelenia
a krajského riaditeľstva, vráti jeho „trestnú vec do prípravného konania“ a prizná mu
náhradu trov konania v sume 276 €.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na
začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného
súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou
sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona
o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí rozsah predmet konania pred ústavným súdom
z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd
rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu
k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým
v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. II. ÚS 19/05,
III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011).
V posudzovanom prípade je sťažovateľ zastúpený advokátom, a preto, vychádzajúc
z petitu, mohol ústavný súd sťažnosť predbežne prerokovať len v rozsahu namietaného
porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 50 ods. 1 a 2 ústavy a práv podľa čl. 6
ods. 1 a 2 dohovoru v spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy napadnutým uznesením obvodného
oddelenia a napadnutými uzneseniami krajského riaditeľstva z 12. decembra 2009
a z 30. decembra 2009.
V súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd zistil, že
sťažovateľ ešte pred doručením tejto sťažnosti doručil ústavnému súdu už 24. septembra
2013 inú sťažnosť, v ktorej taktiež namieta porušenie svojich základných práv napadnutým
uznesením obvodného oddelenia a napadnutými uzneseniami krajského riaditeľstva;
konanie o tejto sťažnosti je vedené pod sp. zn. Rvp 18794/2013. Uvedená skutočnosť
zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti ako neprípustnej v zmysle § 24b zákona
o ústavnom súde, podľa ktorého návrh nie je prípustný, ak ústavný súd v tej istej veci koná.
V posudzovanom prípade navyše existuje dôvod na odmietnutie sťažnosti ako
neprípustnej aj na základe dôvodov uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa
ktorého sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné
právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne
poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
V posudzovanom prípade mal totiž sťažovateľ právo podať proti napadnutému
uzneseniu obvodného oddelenia, ako aj napadnutým uzneseniam krajského riaditeľstva
v zákonom ustanovenej lehote sťažnosti, o čom bol riadne poučený aj v ich písomnom
vyhotovení. O týchto sťažnostiach bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť príslušný orgán
prokuratúry, čo nepochybne zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti v zmysle § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde. Ústavný súd navyše poukazuje na svoju konštantnú judikatúru
vzťahujúcu sa na sťažnosti v trestných veciach, v rámci ktorej zdôrazňuje, že trestné
konanie je od svojho začiatku až po koniec procesom, v priebehu ktorého sa pri vykonávaní
jednotlivých úkonov môžu orgánmi činnými v trestnom konaní, ako aj vo veci konajúcimi
všeobecnými súdmi naprávať, resp. korigovať jednotlivé pochybenia, ku ktorým došlo
v predchádzajúcich štádiách trestného konania. Preto spravidla až po právoplatnom
skončení trestného konania možno sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy na ústavnom
súde namietať také pochybenia orgánov činných v trestnom konaní, resp. vo veci
konajúcich všeobecných súdov, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu a ktoré mohli
vo svojich dôsledkoch spôsobiť porušenie základných práv alebo slobôd garantovaných
ústavou, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv,
ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom
(m. m. II. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, IV. ÚS 76/05, IV. ÚS 220/07).
Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol
sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. decembra 2013