Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 663/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. decembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť R. K., Ž., ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa , a Slovenskej

republiky a podľa čl. 38 ods. 2 a čl. 39 Listiny základných práv a slobôd a práv podľa čl. 5,

čl. 6, čl. 7 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 18. novembra

2013 doručené podanie R. K. (ďalej len „sťažovateľ“) označené ako sťažnosť, v ktorej

namieta porušenie svojich základných práv podľa , a

Slovenskej republiky (ďalej len “) a podľa a Listiny základných

práv a slobôd a práv podľa čl. 5, čl. 6, čl. 7 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ uvádza, že podal dva návrhy na zastavenie trestného stíhania, o ktorých

okresný súd nerozhodol, čo považuje za porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov. Na účely odstránenia tohto stavu podal sťažnosť podľa § 62

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov a sťažnosť podľa . Okrem toho

namieta, že obžaloba v jeho veci bola podaná nezákonne, pretože mu nebolo doručené

uznesenie o vznesení obvinenia.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd „prikázal Okresnému

súdu v Žiline zastaviť nezákonne konanie proti nezákonne obvinenému R. K., tak isto aby

zakázal porušovať jeho zaručenou rodičovské práva k mal. synovi a aby vo vecí

bolo rozhodnuté v primeranej lehote bez prieťahov“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažnosť v predloženom znení nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, ústavný súd

však nevyzýval sťažovateľa na jej doplnenie, pretože zistil, že v časti namietaného

porušenia základného práva podľa a práva podľa dohovoru

postupom okresného súdu v súvislosti so zbytočnými prieťahmi je sťažnosť zjavne

neopodstatnená a vo zvyšnej časti je daný dôvod na odmietnutie sťažnosti pre nedostatok

právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa

ústavný súd berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú možno

„vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného

sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým aj porušenie základného

práva podľa “ (), resp. „argumenty v sťažnosti sťažovateľa

nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia základného práva podľa

, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ ().

Sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu 18. novembra 2013 a namieta ňou

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

postupom okresného súdu. Z príloh sťažnosti vyplýva, že okresný súd je príslušný konať

vo veci od 16. apríla 2013, keď bola na sťažovateľa podaná obžaloba. Okresný súd 20. mája

2013 nariadil hlavné pojednávanie a určil jeho termín na 27. jún 2013. Hlavné pojednávanie

sa uskutočnilo a bolo odročené na 14. november 2013.

Doterajšia dĺžka konania, ako aj úkony, ktoré okresný súd vykonal, svedčia o tom,

že námietky sťažovateľa nie sú dôvodné a sťažnosť je v tejto časti zjavne neopodstatnená.

Sťažovateľ za porušenie svojho práva považuje skutočnosť, že okresný súd nerozhodol

o jeho návrhoch na zastavenie konania, opomína však, že v trestnom konaní sa uplatňuje

zásada oficiality a ukladá súdu rozhodnúť len vtedy, keď zistí,

že sú splnené podmienky na zastavenie konania. Namietaný postup okresného súdu

preto nemôže byť v príčinnej súvislosti s porušením základného práva zaručeného v čl. 48

ods. 2 (a práva podľa dohovoru).

Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie svojich práv v súvislosti s tým, že mu nebolo

doručené uznesenie o vznesení obvinenia, je potrebné uviesť, že trestné konanie stále

prebieha pred súdom prvého stupňa, v ktorom sťažovateľ môže uplatňovať všetky práva,

ktoré mu ako obvinenému patria, vrátane práva namietať ich porušenie orgánmi prípravného

konania. V prípade rozhodnutia v jeho neprospech má k dispozícii riadny aj mimoriadny

opravný prostriedok, ktoré ústavný súd považuje za účinné právne prostriedky na ochranu

tých práv, ktorých porušenie sťažovateľ namieta. Až vyčerpaním všetkých účinných

právnych prostriedkov podľa by bola splnená podmienka prípustnosti

sťažnosti podľa .

Ústavný súd je viazaný princípom subsidiarity svojej právomoci vo vzťahu

k všeobecným súdom vyplývajúcim z , podľa ktorého ústavný súd nie

je oprávnený prijať na ďalšie konanie sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby

vo veci porušenia jej základných práv alebo slobôd, ak o ochrane týchto práv a slobôd

rozhoduje iný súd, ktorý v súlade so všeobecnou právomocou podľa

má aj zákonom vymedzenú právomoc konať o ochrane konkrétneho základného práva alebo

slobody ().

Aplikujúc princíp subsidiarity na trestné konanie, ústavný súd vo svojej judikatúre

konštantne zdôrazňuje, že trestné konanie je od svojho začiatku až po koniec procesom,

v rámci ktorého sa pri vykonávaní jednotlivých úkonov môžu zo strany orgánov činných

v trestnom konaní, ako aj v predmetnej veci konajúcich všeobecných súdov naprávať,

resp. korigovať jednotlivé pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich štádiách

trestného konania. Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno

na ústavnom súde namietať také pochybenia príslušných orgánov verejnej moci, ktoré

neboli odstránené v jeho dovtedajšom priebehu a ktoré mohli vo svojich dôsledkoch

spôsobiť porušenie práv a slobôd označených v (,

m. m. tiež , , , ).

Na základe uvedeného ústavný súd nevyzýval sťažovateľa na odstránenie

nedostatkov sťažnosti (doplnenie petitu v súlade s § 20 ods. 1 v spojení s § 56 zákona

o ústavnom súde a doplnenie splnomocnenia pre advokáta na zastupovanie v konaní

pred ústavným súdom) a sťažnosť odmietol v celom rozsahu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2013