Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 711/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. decembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. Ing. J. S., L., zastúpeného advokátkou JUDr. E.

K., P., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

PK a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. Ing. J. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. augusta

2013 doručená sťažnosť Mgr. Ing. J. S., L. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátkou JUDr. E. K., P., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“, v citáciách aj

„porušovateľ“) v konaní vedenom pod sp. zn. PK (ďalej len „namietané

konanie“).

Z obsahu podanej sťažnosti a vyžiadaného spisu ústavný súd zistil, že proti

sťažovateľovi je vedené pred okresným súdom trestné stíhanie pre trestné činy falšovania

a pozmeňovania peňazí a cenných papierov podľa § 140 ods. 2 a 3 písm. b) a podvodu

podľa a v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) v rámci konania vedeného pod sp. zn. PK ,

a to na základe obžaloby podanej 5. júna 2003. Okresný súd o obžalobe rozhodol

rozsudkom z 21. júna 2005, ktorým uznal sťažovateľa za vinného z označených trestných

činov a uložil mu úhrnný trest odňatia slobody vo výmere päť a pol roka. Na základe

odvolania sťažovateľa bol však prvostupňový rozsudok uznesením Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 28. apríla 2011 zrušený a vec

bola vrátená okresnému súdu na nové prerokovanie a rozhodnutie.

Sťažovateľ v sťažnosti najmä uvádza:

„Sťažovateľ listom zo dňa 27. 07. 2011, doručeným Okresnému súdu Bratislava III

do podateľne dňa 29. 07. 2011 v rámci konania č. k. PK podal dovolanie proti

zrušujúcemu uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. zo dňa 28. apríla

2011 (príloha č. 1). Sťažovateľ zistil, že Okresný súd Bratislava III dovolanie sťažovateľa

bezodkladne nepredložil na rozhodnutie Najvyššiemu súdu SR, nezačal konanie o dovolaní

v súlade s platnými ustanoveniami , čím zapríčinil prieťahy v tejto časti

konania už viac ako 2 roky. Sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy predsedovi Okresného

súdu Bratislava III listom zo dňa 08. 08. 2013, doručeným do podateľne súdu dňa

08. 08. 2013 (príloha č. 2). Otázka prieťahov v dovolacom konaní nebola riešená ústavným

súdom ani v konaní č. k. - viď. odôvodnenie nálezu č. k.

31 zo dňa 14. mája 2013.

Stav neistoty sťažovateľa o výsledok dovolacieho konania trvá neprípustné už viac

ako 2 roky, porušovateľ nezačal konanie o dovolaní v súlade s platnými ustanoveniami

, sťažovateľ evidentne k prieťahom a nečinnosti súdu v časti konania

o dovolaní neprispel. Teda stav neistoty sťažovateľa o výsledok trestného konania a jeho

traumy, psychického strádania trvá už viac ako 11 rokov, z toho v konaní o dovolaní už viac

ako 2 roky, to všetko vinou porušovateľa.“

Podľa názoru sťažovateľa „Konanie porušovateľa voči sťažovateľovi nadobudlo

charakter odmietnutia spravodlivosti súdneho konania podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Porušovateľ nekonzistentným a svojvoľným

postupom marí prerokovanie veci a dovolania zo dňa 29.07.2011 v primeranej lehote, koná

v rozpore s veta prvá SR. Konanie porušovateľa nie je perfektné, nie je

bezvadné. Tento stav neistoty a bezmocnosti sťažovateľa o výsledok konania aj v čase

podania ústavnej sťažnosti trvá.“.

Sťažovateľ žiada, aby mu ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie

v sume 3 000 €, ktoré odôvodňuje „... dľa judikatúry ESĽP sa odškodnenie za prieťahy

zapríčinené súdom v trestnom konaní posudzuje prísnejšie... K odškodňovaniu obetí

prieťahov zapríčinených súdom v trestnom konaní poukazuje sťažovateľ na aktuálne

uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25. 4. 2012, ktorým Najvyšší

súd SR judikoval odškodné za 1 rok prieťahov v trestnom konaní (nečinnosti) v súdnom

konaní zavinených pasivitou súdu v sume: 1.713,98 €.“.

Vzhľadom na skutočnosti uvedené v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo Mgr. Ing. J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené podľa veta prvá a právo prejednanie

veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v Bratislave v konaní vedenom pod č. k. PK

porušené boli.

2. Okresnému súdu Bratislava III sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov

a predložiť dovolanie sťažovateľa zo dňa 29. 07. 2011 Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky.

3. Mgr. Ing. J. S. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume: 3.000,- €

(slovom: tritisíc euro), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. Mgr. Ing. J. S. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,58 € (slovom

: dvestošesťdesiatdeväť euro a 58/100 centov), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný

zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne - advokátky JUDr. E. K., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

V zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola prejednaná

v primeranej lehote.

Medzi obsahom základného práva podľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru niet zásadnejších rozdielov, a preto aj vzhľadom na skutočnosť, že

ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti rešpektuje a vychádza z judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva možno ich prípadné porušenie posudzovať v rámci predbežného

prerokovania sťažnosti spoločne.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že už rozhodoval

o predchádzajúcej sťažnosti sťažovateľa, ktorou namietal zbytočné prieťahy spôsobené

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. PK . O tejto sťažnosti

ústavný súd rozhodol nálezom sp. zn. zo 14. mája 2013, v ktorom

vyslovil, že základné právo sťažovateľa podľa a právo podľa

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. PK porušené

boli, a okresnému súdu prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. PK konal bez

zbytočných prieťahov. Sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

a okresný súd zaviazal na náhradu trov konania. Tento nález nadobudol právoplatnosť

5. júna 2013.

Ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu zistil, že tento bol po rozhodnutí

ústavného súdu o predchádzajúcej sťažnosti okresnému súdu odstúpený na ďalšie konanie

27. júna 2013.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. PK najmä v súvislosti s nepredložením jeho písomného

podania z 27. júla 2011 označeného ako „Dovolanie“ Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky ako dovolaciemu súdu.

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. PK v období do 5. júna 2013

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Z už uvedeného vyplýva, že ústavný súd rozhodol o predchádzajúcej sťažnosti

sťažovateľa, ktorou tiež namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. PK , nálezom č. k. -31 zo 14. mája 2013, ktorý

nadobudol právoplatnosť 5. júna 2013. Z toho vyplýva, že sťažnosť sťažovateľa sa v časti

do 5. júna 2013 týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol. Napriek tomu, že

v predmetnom náleze ústavný súd neprikázal „expressis verbis“ okresnému súdu predložiť

podanie sťažovateľa označené ako „Dovolanie“ Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky,

príkaz konať je všeobecným a záväzným príkazom, pričom úlohou ústavného súdu nie je

špecifikovať jednotlivé úkony (či už vo výrokovej časti, alebo v odôvodnení — ako na to

poukazuje sťažovateľ), ktoré by mal okresný súd v rámci odstránenia právnej neistoty

účastníka konania uskutočniť.

Na tomto základe ústavný súd v tejto časti sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25

ods. 2 v spojení s ako neprípustnú.

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. PK v období po 5. júni 2013

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, ak namietaným postupom orgánu alebo rozhodnutím verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán

(všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav

takú možnosť reálne nepripúšťajú (, , ). Za zjavne

neopodstatnenú možno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ().

Pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti ústavný súd konštatuje, že

sťažovateľ ju doručil ústavnému súdu 14. augusta 2013, t. j. dva mesiace po nadobudnutí

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu o predchádzajúcej sťažnosti, ktoré sa týkalo tej

istej veci.

Táto skutočnosť podľa názoru ústavného súdu v zásade už sama osebe vylučuje, aby

ústavný súd po tak krátkom čase opätovne vyslovil porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v namietanom

konaní, a to ani napriek tomu, že v predmetnej veci už prikázal okresnému súdu svojím

nálezom zo 14. mája 2013, aby konal bez zbytočných prieťahov (tento nález bol okresnému

súdu doručený 5. júna 2013).

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že v období po 5. júni 2013 nemohlo

dôjsť k porušeniu práv označených sťažovateľom postupom okresného súdu v namietanom

konaní, a preto sťažnosť v tejto časti pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25

ods. 2 z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa.

Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné uviesť,

že v prípade, ak by okresný súd v ďalšom období v namietanom konaní nepostupoval

plynulo, resp. efektívne, sťažovateľovi nič nebráni v tom, aby sa opätovne obrátil na

ústavný súd so sťažnosťou, ktorou bude namietať porušenie svojho základného práva podľa

.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2013