Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 712/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. decembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť J. M., D., zastúpeného advokátom JUDr. R. J., B.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením č. k. -19

zo 16. januára 2013 a postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením č. k. -31 z 21. mája 2013, a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. M. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. augusta

2013 doručená sťažnosť J. M., D. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr.

R. J., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením č. k. -19 zo 16.

januára 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného súdu“) a postupom Krajského súdu

v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením č. k. -31 z 21. mája 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie

krajského súdu“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom exekučného konania

vedeného okresným súdom pod sp. zn. v procesnom postavení povinného.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že „o exekučnom titule sa... dozvedel až potom ako

začalo exekučné konanie a boli mu postupne na adresu, kde predtým býval, doručované

písomnosti od súdneho exekútora. Platobný výmer č. k. PV č. 2233/2003/a z 14. 8. 2003...

nikdy neprevzal do vlastných rúk a nebol oboznámený ani o tom, že tento bol uložený na

pošte, pričom odo dňa uloženia mala podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku začať plynúť

lehota pre uplatnenie fikcie doručenia. Ako však... preukazuje doručenka pripojená

k exekučnému titulu, ktorá nespĺňa predpismi predpísané náležitosti, neboli splnené

podmienky pre uplatnenie fikcie doručenia. Pre tento prípad potom nemohli nastať ani

účinky právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, ktoré sú jeho základnými

vlastnosťami z pohľadu možnosti začatia núteného výkonu rozhodnutia. Uvedené

skutočnosti mal pritom preskúmať exekučný súd ex offo už v štádiu rozhodovania o poverení

súdneho exekútora podľa § 44 Exekučného poriadku - no nestalo sa tak - exekučný súd ipso

facto vôbec neskúmal splnenie zákonných podmienok pre uplatnenie fikcie doručenia.

V roku 2012 sme podali návrh na zastavenie a odklad exekúcie, o ktorom exekučný

súd - Okresný súd Trenčín uznesením sp. zn. -19 z 16. januára 2013

rozhodol tak, že oba návrhy zamietol. Na naše odvolanie Krajský súd v Trenčíne svojím

rozhodnutím sp. zn. -31 z 21. mája 2013 zamietnutie návrhu na zastavenie

exekúcie potvrdil a odvolanie proti zamietnutiu návrhu na odklad exekúcie odmietol.“.

Podľa názoru sťažovateľa „Postupom prvostupňového aj odvolacieho súdu došlo

k odňatiu práva na súdnu ochranu a prístupu k súdu zo strany povinného. Odňatie možnosti

konať pred súdom spočívalo v tom, že povinného súd nekonfrontoval v sporných otázkach,

pričom súčasne sa s odvolacími námietkami nijakým spôsobom ani nevysporiadal...

Vzhľadom na nepreskúmateľnosť rozhodnutia, nevysporiadame sa s dôvodmi zastavenia

exekúcie a odvolacími dôvodmi a procesný postup pri dokazovaní došlo v materiálnom

zmysle k odňatiu práva účastníka konania na prístup k súdu. Súdy sa ani len nevysporiadali

so všetkými uvádzanými argumentmi a odvolacími dôvodmi, pre ktoré napádame

perfektnosť doručenky a zákonnosť fikcie doručenia exekučného titulu povinnému. V tomto

zmysle je tak nesprávny a arbitrárny postup súdov, ktoré nevykonali nijaké šetrenie

a dokazovanie vo vzťahu k náležitostiam doručenky a okolnostiam doručenia - najmä, ak

sme v návrhu na zastavenie exekúcie namietali neoboznámenie povinného s opakovaným

doručením a ani s uložením zásielky na pošte. V celom rozsahu tak súdy nielenže zle

a nesprávne vyhodnotili dôkazy v spise, ale najmä nevykonali potrebné dôkazy pre správne

a zákonné rozhodnutie o zastavení exekúcie.“.

Sťažovateľ na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„I. Právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Slovenskej

republiky, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli postupom Okresného súdu Trenčín

v konaní vedenom pod sp. zn. a uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn.

-19 zo 16. januára 2013 a postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní

vedenom pod sp. zn. -31 a uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.

-31 z 21. mája 2013 porušené.

II. Uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. -19 z 16. januára

2013 a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. -31 z 21. mája 2013 sa

zrušujú a vec sa vracia Okresnému súdu Trenčín na ďalšie konanie.

III. Okresný súd Trenčín je povinný nahradiť sťažovateľovi 1.000 € ako primerané

finančné zadosťučinenie.

IV. Krajský súd v Trenčíne je povinný nahradiť sťažovateľovi 1.000 € ako primerané

finančné zadosťučinenie.

V. Okresný súd Trenčín a Krajský súd v Trenčíne sú povinné nahradiť sťažovateľovi

trovy konania do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo ľudských

práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská

republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti o organizácii

ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané zjavne neoprávnenou osobou, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ).

V súvislosti so zachovaním lehoty podľa

sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „Lehota na podanie sťažnosti je zachovaná, keďže od

doručenia a právoplatnosti napadnutého uznesenia krajského súdu v Trenčíne neuplynuli

dva mesiace. V tomto smere je tak splnená aj zákonná podmienka včasnosti podania

ústavnej sťažnosti.“. Sťažovateľ však svoje tvrdenie o včasnom podaní sťažnosti nijako

nepreukázal, keďže k nej nepripojil v zmysle kópie

napadnutých rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu opatrené doložkou

právoplatnosti. Po predchádzajúcej výzve ústavného súdu smerujúcej k doplneniu sťažnosti

o chýbajúce náležitosti právny zástupca sťažovateľa kópie napadnutých rozhodnutí doručil.

Pri ich preskúmavaní ústavný súd zistil, že právny zástupca sťažovateľ na kópii

napadnutého uznesenia okresného súdu vyznačil, že mu bolo doručené 7. februára 2013,

a na kópii napadnutého uznesenia krajského súdu, že mu bolo doručené 11. júna 2013.

V súvislosti s uvedeným zistením ústavný súd následne zisťoval aj prostredníctvom

okresného súdu, či deň doručenia napadnutého uznesenia krajského súdu je identický

s dňom nadobudnutia právoplatnosti napadnutých uznesení okresného súdu a krajského

súdu. Na základe tohto postupu ústavný súd zistil a ustálil, že napadnuté uznesenie

okresného súdu v spojení s potvrdzujúcim napadnutým uznesením krajského súdu

nadobudlo právoplatnosť 11. júna 2013, pričom sťažnosť sťažovateľa bola podaná na

poštovú prepravu 14. augusta 2013 a ústavnému súdu doručená 19. augusta 2013, teda po

uplynutí lehoty ustanovenej v .

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľa podľa odmietol ako podanú oneskorene.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2013