Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 265/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. januára 2014 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa

(sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti EBONA, s. r. o.,

Kuzmányho 18, Žilina, právne zastúpenej advokátom JUDr. Róbertom Faturom,

Advokátska kancelária, Centrum 18/23, Považská Bystrica, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo spoločnosti EBONA, s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené v .

2. Spoločnosti EBONA, s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť jej do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Spoločnosti EBONA, s. r. o., p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia

v sume 496,69 € (slovom štyristodeväťdesiatšesť eur a šesťdesiatdeväť centov), ktoré j e

Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť na účet jej advokáta JUDr. Róberta Faturu,

Advokátska kancelária, Centrum 18/23, Považská Bystrica, do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-8 zo 16. mája 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti EBONA, s. r. o., Kuzmányho 18,

Žilina (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“

alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že:

„(...) Návrhom zo dňa 19. 10. 2007 sa sťažovateľ domáhal zapretia pravosti, výšky

a poradia prihlásenej pohľadávky Ing. J. R.(...) vo výške 351.484,50 Eur do exekučného

konania vedeného na Exekútorskom úrade Mgr. Jozefa Martišíka pod č. k. EX 25/04.

Prvým úkonom súdu v predmetnej veci bolo zaslanie výzvy na zaplatenie súdneho

poplatku, ktorá je datovaná dňa 31. 03. 2009 a sťažovateľovi bola doručená dňa

14. 04. 2009.

Následne súd vo veci nekonal až do dňa 08. 11. 2012, kedy vytýčil termín

pojednávania na deň 14. 12. 2012. Prvé pojednávanie vo veci začatej návrhom zo dňa

19. 10. 2007 sa malo teda uskutočniť dňa 14. 12. 2012. Dňa 10. 12. 2012 bolo právnemu

zástupcovi sťažovateľa doručené upovedomenie o odročení a zrušení pojednávania, a to

z dôvodu, že súd akceptoval žiadosť odporcu a odročenie pojednávania. Nový termín

pojednávania súd vytýčil na deň 15. 03. 2013. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu podania

návrhu nebolo v predmetnej veci vykonané žiadne pojednávanie.

Máme za to, že uvedeným postupom porušil Okresný súd Žilina právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nakoľko bol v konaní nečinný, prvé súdne

pojednávanie vytýčil až o viac ako päť rokov po prijatí návrhu a ku dňu podania tejto

sťažnosti sa neuskutočnilo žiadne súdne pojednávanie, pričom od začatia súdneho konania

uplynulo takmer šesť rokov. Časové intervaly medzi jednotlivými procesnými úkonmi súdu

boli podľa nášho názoru neprimerane dlhé. (...)

Navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky(...) v konaní vo veci samej

vyhovel tejto sťažnosti a rozhodol, že Okresný súd Žilina porušil právo sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Od Ústavného súdu Slovenskej republiky požaduje sťažovateľ primerané finančné

zadosťučinenie, a to vo výške 2.000,00 Eur(...) Takto uplatnenú sumu primeraného

finančného zadosťučinenia odôvodňujeme tým, že sťažovateľovi bola spôsobená imateriálna

ujma, vzhľadom na to, že nastala právna neistota v jeho postavení v rámci exekučného

konania, ktorá aj naďalej trvá. Poukazujeme tiež na to, že exekučné konanie, ktorého sa

predmetný spor týka je v súčasnej dobe v záverečnej fáze, pričom v danej veci bolo už

vyhotovené rozvrhové uznesenie, pričom právna ochrana, ktorú sťažovateľ ako oprávnený

v exekučnom konaní požadoval Okresným súdom v Žiline poskytnúť, mu poskytnutá nebola,

čím mu bola okrem imateriálnej ujmy spôsobená aj značná reálna škoda.

Zároveň žiadame, aby Ústavný súd Slovenskej republiky zaviazal Okresný súd Žilina

na náhradu trov právneho zastúpenia(...)

Na základe vyššie uvedeného navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky

prijal tento nález:

1. Základné právo spoločnosti EBONA, s. r. o.(...) na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov upravené v (...) postupom Okresného súdu v Žiline

v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Žilina sa prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti EBONA, s. r. o.(...) priznáva finančné zadosťučinenie v sume vo výške

2.000,00 Eur(...), ktoré je Okresný súd Žilina povinný spoločnosti EBONA, s. r. o. vyplatiť

do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).

4. Spoločnosti EBONA, s. r. o., priznáva náhradu trov konania a právneho

zastúpenia v sume vo výške 331,13 Eur(...), ktoré je Okresný súd Žilina povinný zaplatiť na

účet advokáta JUDr. Róberta Faturu(...) do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia

(nálezu).“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho povereným predsedom, listom sp. zn.

z 26. júna 2013 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k vyjadreniu

okresného súdu zo 16. júla 2013.

2.1 Poverený predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol tieto relevantné

skutočnosti:

„Vo veci ústavnej sťažnosti spoločnosti EBONA, s. r. o.(...) Vám predkladáme

vyjadrenie zákonnej sudkyne a spisový materiál sp. zn. .

S vyjadrením zákonnej sudkyne sa stotožňujem, nemám k nemu viac čo dodať, preto

ho považujte za stanovisko Okresného súdu Žilina.

Okresný súd Žilina netrvá na ústnom pojednávaní ústavného súdu.“

Vyjadrenie zákonnej sudkyne z 20. júna 2013:

«K podanej ústavnej sťažnosti navrhovateľa uvádzam, že priebeh prípravy

pojednávania a primárne úkony súdu realizované vyšším súdnym úradníkom pred

nariadením termínu pojednávania boli ovplyvnené jednak nedostatočným personálnym

obsadením obchodného úseku, čo do značnej miery limitovalo frekvenciu jednotlivých

procesných úkonov súdu po začatí konania, a na druhej strane právnou zložitosťou veci.

Vzhľadom na povahu uplatneného nároku bolo pre meritórne rozhodnutie súdu potrebné

pripojiť viacero súdnych spisov a súdnych rozhodnutí, ktoré vzhľadom na rôzne štádia

prejednávania vecí (riadne a mimoriadne opravné prostriedky), neboli súdu v primeraných

lehotách dostupné. Konkrétne išlo o spisy OS Žilina v spojení s konaním KS

Žilina spis. zn. , spis súdneho exekútora Bc. Jozefa Martišíka, spis. zn.

Ex 256/04, rozsudok OS Ružomberok č. k. -148 zo dňa 29. 6. 2006, rozhodnutie

KS Žilina spis. zn. 397/2006 zo dňa 20. 3. 2007, uznesenie OS Žilina -107

zo dňa 30. 8. 2010 a uznesenie KS Žilina spis. zn. -174 zo dňa 30. 8. 2011.

Dňa 14. 12. 2012 súd nariadil termín pojednávania, ktorý bol z dôvodov na strane odporcu

odročený. Súčasne súd určil nový termín pojednávania na deň 15. 3. 2013. Ešte dňa

14. 12. 2013 navrhovateľ podanou sťažnosťou na OS Žilina namietal porušovanie práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, teda v čase, kedy okresný súd vo veci konal.

Napriek nariadenému termínu pojednávania a podanej sťažnosti navrhovateľ dňa

11. 3. 2013 žiadal odročenie termínu pojednávania, ktoré odôvodňoval neodkladnými

pracovnými povinnosťami, bez ich bližšej špecifikácie a tiež z dôvodu: „riešenia pôvodného

predmetu sporu“. K tejto žiadosti súd oznámil navrhovateľovi, že ako nedôvodnú žiadosť

navrhovateľa o odročenie pojednávania neakceptoval. Na pojednávaní konanom dňa

15. 3. 2013 súd meritórne rozhodol rozsudkom OS Žilina č. k. -105 zo dňa

15. 3. 2013. Proti rozsudku prvostupňového súdu podal navrhovateľ odvolanie. Vec sa

nachádza v štádiu odvolacieho konania. Mám za to, že v čase podania sťažnosti

navrhovateľa na prieťahy v konaní, okresný súd primerane konal, a preto podanie ústavnej

sťažnosti s odvolaním sa na splnenie podmienky stanovenej

Z. z., navyše podanej v čase dvoch dní pred vyhlásením rozsudku vo veci samej, bol

sťažovateľom sledovaný iný účel, ako dosiahnutie ochrany základných práv a slobôd. V

tejto súvislosti poukazujem aj na skutočnosť, že súčasne s podanou ústavnou sťažnosťou

sám sťažovateľ nedôvodne žiadal o odročenie pojednávania (žiadosť doručená súdu

14. 3. 2013). Za daného skutkového stavu nie je preto dôvodné domáhať sa na Ústavnom

súde SR uloženia povinnosti konať bez zbytočných prieťahov, ak súd koná a vo veci

meritórne rozhodol. V ostatnom ponechávam posúdenie dôvodnosti podanej ústavnej

sťažnosti na príslušnom súde.»

2.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom podaní k vyjadreniu okresného súdu

uviedol, že:

«(...) Týmto Vám oznamujeme, že netrváme na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie.

Zároveň podávame nasledovné stanovisko k vyjadreniu Okresného súdu Žilina:

Konajúci súd argumentuje skutočnosťou, že v čase podania návrhu už bolo vytýčené

pojednávanie, teda podľa jeho názoru k prieťahom v konaní nedochádzalo. K uvedenému

tvrdeniu uvádzame, že vytýčenie termínu pojednávania po piatich rokoch od podania žaloby

rozhodne považujeme za prieťahy v konaní a bez ohľadu na vytýčený termín považujeme

takéto konanie súdu za závažné porušenie ústavných práv sťažovateľa na spravodlivý súdny

proces a súdnu ochranu. Konajúci súd neposkytol sťažovateľovi súdnu ochranu vtedy, keď

o ňu žiadal a keď bola táto nevyhnutná na ochranu jeho práv a oprávnených záujmov.

Po uplynutí piatich rokov od podania návrhu bolo už konanie súdu pre sťažovateľa

nepodstatné, vzhľadom na to, že sa domáhal ochrany svojej pohľadávky v exekučnom

konaní, ktoré bolo v čase vytýčenia termínu pojednávania už skončené, pričom jeho

pohľadávka a jej uspokojenie v rámci exekučného konania bolo nečinnosťou súdu

ovplyvnené, čím sťažovateľovi reálne vznikla škoda.

Vzhľadom na uvedené máme za to, že sťažnosť sťažovateľa je dôvodná a jeho

ústavné práva boli nečinnosťou súdu preukázateľne porušené.

Záverom si uplatňujeme náhradu trov právneho zastúpenia v sume 496,69 Eur, a to

za tri úkony právnej služby - prevzatie veci a príprava sťažnosti na Ústavný súd, písomné

vyjadrenie 3 x á 130,16 Eur + 3 x 7,81 Eur paušálna náhrada + 20 % DPH.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Dňa 23. októbra 2007 sťažovateľka podala na okresnom súde návrh na zapretie

pravosti, výšky a poradia prihlásenej pohľadávky vo výške 10 588 822,10 Sk do

exekučného konania vedeného na Exekútorskom úrade Mgr. Jozefa Martišíka pod sp. zn.

EX 25/04. Vec bola na tomto súde zaevidovaná pod sp. zn. . Dňa

26. novembra 2007 bol spis na základe žiadosti predsedu tunajšieho súdu z 23. novembra

2007 prevedený do oddelenia Obchodné veci, v ktorom bol zaevidovaný pod sp. zn.

.

Okresný súd uznesením č. k. -30 z 20. februára 2009 uložil

odporcovi povinnosť písomne sa vyjadriť v lehote 15 dní k návrhu na začatie konania

z 23. októbra 2007.

Dňa 31. marca 2009 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby zaplatila súdny poplatok

vo výške 331,50 eur v lehote 10 dní. Súdny poplatok bol sťažovateľkou zaplatený 28. apríla

2009.

Dňa 9. júna 2009 odporca doručil okresnému súdu vyjadrenie k návrhu na začatie

konania, v ktorom poukázal na právoplatný rozsudok tunajšieho súdu sp. zn.

zo 4. apríla 2008, ktorým konajúci súd zamietol identický návrh obchodnej spoločnosti

ACCOR s. r. o.

V zmysle úradného záznamu na č. l. 39 súdneho spisu bol 25. júna 2009 k súdnemu

spisu vedenému pod sp. zn. pripojený spis vedený pod sp. zn.

. K následnému odpojeniu tohto spisu došlo 7. júla 2009.

V zmysle úradného záznamu na č. l. 40 súdneho spisu bol 25. októbra 2010

zisťovaný stav konania vedeného pod sp. zn. s tým výsledkom, že „spis ešte

nie je právoplatne skončený, preto nemôže byť pripojený“. Predložený bol len rovnopis

uznesenia okresného súdu č. k. -176 z 30. júna 2010 a uznesenie Krajského

súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 26. augusta 2010.

V zmysle úradného záznamu na č. l. 49 súdneho spisu bol v období od 7. februára

2012 do 8. marca 2012 pripojený spis vedený pod sp. zn. .

Dňa 16. apríla 2012 bol spis predložený sudkyni na ďalší postup. Sudkyňa spis

vrátila vyššiemu súdnemu úradníkovi na účely posúdenia podmienok konania.

Dňa 28. mája 2012 okresný súd požiadal krajský súd o zaslanie rovnopisu uznesenia

č. k. -174 z 30. augusta 2011.

Dňa 8. novembra 2012 okresný súd nariadil pojednávanie na 14. december 2012.

Dňa 23. novembra 2012 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie neúčasti na

pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania od právnej zástupkyne odporcu.

Dňa 4. decembra 2012 okresný súd upovedomil sťažovateľku o odročení a zrušení

pojednávania z dôvodu, že akceptoval žiadosť odporcu o odročenie pojednávania. Súd

nariadil nový termín pojednávania na 15. marec 2013.

Dňa 14. decembra 2012 podala sťažovateľka predsedovi súdu sťažnosť na

porušovanie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Predsedníčka

senátu sa k sťažnosti vyjadrila 31. decembra 2012.

Dňa 11. marca 2013 bolo súdu doručené ospravedlnenie sťažovateľky na

pojednávaní nariadenom na 15. marec 2013 z dôvodu neodkladných pracovných povinností,

okrem iného aj z dôvodu riešenia predmetu sporu. Súd tejto žiadosti o odročenie

pojednávania nevyhovel.

Dňa 14. marca 2013 sťažovateľka oznámila súdu súhlas s prerokovaním veci bez jej

účasti na pojednávaní a účasti právneho zástupcu.

Dňa 15. marca 2013 sa na okresnom súde konalo pojednávanie, na ktorom bol

vyhlásený rozsudok o zamietnutí návrhu sťažovateľky v celom rozsahu.

Dňa 22. marca 2013 sudkyňa žiadala predsedu súdu o predĺženie lehoty na

vyhotovenie a expedovanie rozsudku, ktorý bol vyhlásený 15. marca 2013. Lehota bola

predsedom súdu predĺžená do 30. apríla 2013. Rozsudok súdu č. k. -105

z 15. marca 2013 bol účastníkom konania doručený 30. apríla 2013.

Dňa 17. mája 2013 sťažovateľka podala na okresnom súde odvolanie proti rozsudku

tunajšieho súdu č. k. -105 z 15. marca 2013.

Okresný súd uznesením č. k. -115 z 10. júna 2013 vyzval

sťažovateľku, aby zaplatila súdny poplatok za odvolanie vo výške 99,50 eur.

Dňa 18. júna 2013 súd doručil odporcovi odvolanie sťažovateľky a vyzval ho, aby sa

k odvolaniu vyjadril v lehote 10 dní.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. dochádzalo k porušovaniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania (ako na to bude poukázané v bode III/3 tohto rozhodnutia), nebola

závislá iba od právnej alebo skutkovej zložitosti veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť

osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Dĺžka napadnutého konania teda nebola vyvolaná

správaním sťažovateľky.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a predovšetkým poukazuje na to, že nemožno pochybovať o tom, že aj povaha napadnutého

konania, od ktorého bolo závislé uplatnenie práv sťažovateľky v inom konaní, si vyžadovala

osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu konania, čo okrem iného

znamená, že všeobecný súd mal povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prerokovaná a skončená, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej

neistoty účastníkov konania.

Ústavný súd konštatuje, že trvanie posudzovaného konania päť a pol roka na súde

prvého stupňa (od 23. októbra 2007 do 15. marca 2013) je už samo osebe celkom

jednoznačne neprimerané. Na okresnom súde pritom od 23. októbra 2007 do 20. februára

2009 (šestnásť mesiacov) nebol vykonaný ani jediný úkon smerujúci k odstráneniu právnej

neistoty, v ktorej sa sťažovateľka počas napadnutého súdneho konania nachádzala, čo je

základným účelom práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ).

K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti

veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. Personálne zmeny,

na ktoré v danej veci poukázal okresný súd, nebolo možné akceptovať. Ústavný súd už

v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. a v ňom cit.

predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu

a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len

dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali

včas adekvátne opatrenia. v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda

vykonanie spravodlivosti, bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie

tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho

sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu

účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v

oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri

napr. ). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri

posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené

činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto

pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované

ako objektívne vo vyjadrení okresného súdu ().

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že 15. marca 2013 bol v predmetnej veci na okresnom súde

vyhlásený rozsudok, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa

.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

najmä preto, že „nastala právna neistota v jeho postavení v rámci exekučného konania,

ktorá aj naďalej trvá“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného

v nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd

preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné zadosťučinenie podľa

citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti

s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky považuje za

primerané v sume 1 500 €. Ústavný súd pritom poznamenáva, že uvedené finančné

zadosťučinenie nepredstavuje v žiadnom prípade náhradu škody.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti

z 8. marca 2013 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu zo 16. júla 2013). Za tri

úkony vykonané v roku 2013 patrí odmena v sume trikrát po 130,16 € a režijný paušál

trikrát po 7,81 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia

sťažovateľky predstavujú sumu 413,91 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda

sumu 82,78 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkovú sumu

496,69 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. januára 2014