Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 265/2013
PDF · 307.19 KB
No categories available
II. ÚS 265/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. januára 2014 v senáte
zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa
(sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti EBONA, s. r. o.,
Kuzmányho 18, Žilina, právne zastúpenej advokátom JUDr. Róbertom Faturom,
Advokátska kancelária, Centrum 18/23, Považská Bystrica, vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod
sp. zn. 10 Cb 347/2007 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb 347/2007 p o r u š i l
základné právo spoločnosti EBONA, s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Spoločnosti EBONA, s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume
1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť jej do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Spoločnosti EBONA, s. r. o., p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia
v sume 496,69 € (slovom štyristodeväťdesiatšesť eur a šesťdesiatdeväť centov), ktoré j e
Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť na účet jej advokáta JUDr. Róberta Faturu,
Advokátska kancelária, Centrum 18/23, Považská Bystrica, do jedného mesiaca od
právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 265/2013-8 zo 16. mája 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti EBONA, s. r. o., Kuzmányho 18,
Žilina (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“
alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb 347/2007 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že:
„(...) Návrhom zo dňa 19. 10. 2007 sa sťažovateľ domáhal zapretia pravosti, výšky
a poradia prihlásenej pohľadávky Ing. J. R.(...) vo výške 351.484,50 Eur do exekučného
konania vedeného na Exekútorskom úrade Mgr. Jozefa Martišíka pod č. k. EX 25/04.
Prvým úkonom súdu v predmetnej veci bolo zaslanie výzvy na zaplatenie súdneho
poplatku, ktorá je datovaná dňa 31. 03. 2009 a sťažovateľovi bola doručená dňa
14. 04. 2009.
Následne súd vo veci nekonal až do dňa 08. 11. 2012, kedy vytýčil termín
pojednávania na deň 14. 12. 2012. Prvé pojednávanie vo veci začatej návrhom zo dňa
19. 10. 2007 sa malo teda uskutočniť dňa 14. 12. 2012. Dňa 10. 12. 2012 bolo právnemu
zástupcovi sťažovateľa doručené upovedomenie o odročení a zrušení pojednávania, a to
z dôvodu, že súd akceptoval žiadosť odporcu a odročenie pojednávania. Nový termín
pojednávania súd vytýčil na deň 15. 03. 2013. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu podania
návrhu nebolo v predmetnej veci vykonané žiadne pojednávanie.
Máme za to, že uvedeným postupom porušil Okresný súd Žilina právo sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nakoľko bol v konaní nečinný, prvé súdne
pojednávanie vytýčil až o viac ako päť rokov po prijatí návrhu a ku dňu podania tejto
sťažnosti sa neuskutočnilo žiadne súdne pojednávanie, pričom od začatia súdneho konania
uplynulo takmer šesť rokov. Časové intervaly medzi jednotlivými procesnými úkonmi súdu
boli podľa nášho názoru neprimerane dlhé. (...)
Navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky(...) v konaní vo veci samej
vyhovel tejto sťažnosti a rozhodol, že Okresný súd Žilina porušil právo sťažovateľa na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Od Ústavného súdu Slovenskej republiky požaduje sťažovateľ primerané finančné
zadosťučinenie, a to vo výške 2.000,00 Eur(...) Takto uplatnenú sumu primeraného
finančného zadosťučinenia odôvodňujeme tým, že sťažovateľovi bola spôsobená imateriálna
ujma, vzhľadom na to, že nastala právna neistota v jeho postavení v rámci exekučného
konania, ktorá aj naďalej trvá. Poukazujeme tiež na to, že exekučné konanie, ktorého sa
predmetný spor týka je v súčasnej dobe v záverečnej fáze, pričom v danej veci bolo už
vyhotovené rozvrhové uznesenie, pričom právna ochrana, ktorú sťažovateľ ako oprávnený
v exekučnom konaní požadoval Okresným súdom v Žiline poskytnúť, mu poskytnutá nebola,
čím mu bola okrem imateriálnej ujmy spôsobená aj značná reálna škoda.
Zároveň žiadame, aby Ústavný súd Slovenskej republiky zaviazal Okresný súd Žilina
na náhradu trov právneho zastúpenia(...)
Na základe vyššie uvedeného navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky
prijal tento nález:
1. Základné právo spoločnosti EBONA, s. r. o.(...) na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy(...) postupom Okresného súdu v Žiline
v konaní vedenom pod sp. zn. 10Cb/347/2007 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Žilina sa prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.
3. Spoločnosti EBONA, s. r. o.(...) priznáva finančné zadosťučinenie v sume vo výške
2.000,00 Eur(...), ktoré je Okresný súd Žilina povinný spoločnosti EBONA, s. r. o. vyplatiť
do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).
4. Spoločnosti EBONA, s. r. o., priznáva náhradu trov konania a právneho
zastúpenia v sume vo výške 331,13 Eur(...), ktoré je Okresný súd Žilina povinný zaplatiť na
účet advokáta JUDr. Róberta Faturu(...) do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia
(nálezu).“
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho povereným predsedom, listom sp. zn.
1 SprS/337/2013 z 26. júna 2013 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k vyjadreniu
okresného súdu zo 16. júla 2013.
2.1 Poverený predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol tieto relevantné
skutočnosti:
„Vo veci ústavnej sťažnosti spoločnosti EBONA, s. r. o.(...) Vám predkladáme
vyjadrenie zákonnej sudkyne a spisový materiál sp. zn. 10Cb/347/2007.
S vyjadrením zákonnej sudkyne sa stotožňujem, nemám k nemu viac čo dodať, preto
ho považujte za stanovisko Okresného súdu Žilina.
Okresný súd Žilina netrvá na ústnom pojednávaní ústavného súdu.“
Vyjadrenie zákonnej sudkyne z 20. júna 2013:
«K podanej ústavnej sťažnosti navrhovateľa uvádzam, že priebeh prípravy
pojednávania a primárne úkony súdu realizované vyšším súdnym úradníkom pred
nariadením termínu pojednávania boli ovplyvnené jednak nedostatočným personálnym
obsadením obchodného úseku, čo do značnej miery limitovalo frekvenciu jednotlivých
procesných úkonov súdu po začatí konania, a na druhej strane právnou zložitosťou veci.
Vzhľadom na povahu uplatneného nároku bolo pre meritórne rozhodnutie súdu potrebné
pripojiť viacero súdnych spisov a súdnych rozhodnutí, ktoré vzhľadom na rôzne štádia
prejednávania vecí (riadne a mimoriadne opravné prostriedky), neboli súdu v primeraných
lehotách dostupné. Konkrétne išlo o spisy OS Žilina 18 C 264/2007 v spojení s konaním KS
Žilina spis. zn. 6 Co 271/2010, spis súdneho exekútora Bc. Jozefa Martišíka, spis. zn.
Ex 256/04, rozsudok OS Ružomberok č. k. 5 C 30/2006-148 zo dňa 29. 6. 2006, rozhodnutie
KS Žilina spis. zn. 397/2006 zo dňa 20. 3. 2007, uznesenie OS Žilina 24 Er 1079/2004-107
zo dňa 30. 8. 2010 a uznesenie KS Žilina spis. zn. 8 CoR 98/2011-174 zo dňa 30. 8. 2011.
Dňa 14. 12. 2012 súd nariadil termín pojednávania, ktorý bol z dôvodov na strane odporcu
odročený. Súčasne súd určil nový termín pojednávania na deň 15. 3. 2013. Ešte dňa
14. 12. 2013 navrhovateľ podanou sťažnosťou na OS Žilina namietal porušovanie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, teda v čase, kedy okresný súd vo veci konal.
Napriek nariadenému termínu pojednávania a podanej sťažnosti navrhovateľ dňa
11. 3. 2013 žiadal odročenie termínu pojednávania, ktoré odôvodňoval neodkladnými
pracovnými povinnosťami, bez ich bližšej špecifikácie a tiež z dôvodu: „riešenia pôvodného
predmetu sporu“. K tejto žiadosti súd oznámil navrhovateľovi, že ako nedôvodnú žiadosť
navrhovateľa o odročenie pojednávania neakceptoval. Na pojednávaní konanom dňa
15. 3. 2013 súd meritórne rozhodol rozsudkom OS Žilina č. k. 10 Cb 347/2007-105 zo dňa
15. 3. 2013. Proti rozsudku prvostupňového súdu podal navrhovateľ odvolanie. Vec sa
nachádza v štádiu odvolacieho konania. Mám za to, že v čase podania sťažnosti
navrhovateľa na prieťahy v konaní, okresný súd primerane konal, a preto podanie ústavnej
sťažnosti s odvolaním sa na splnenie podmienky stanovenej § 53 ods. 1 zákona č. 38/1993
Z. z., navyše podanej v čase dvoch dní pred vyhlásením rozsudku vo veci samej, bol
sťažovateľom sledovaný iný účel, ako dosiahnutie ochrany základných práv a slobôd. V
tejto súvislosti poukazujem aj na skutočnosť, že súčasne s podanou ústavnou sťažnosťou
sám sťažovateľ nedôvodne žiadal o odročenie pojednávania (žiadosť doručená súdu
14. 3. 2013). Za daného skutkového stavu nie je preto dôvodné domáhať sa na Ústavnom
súde SR uloženia povinnosti konať bez zbytočných prieťahov, ak súd koná a vo veci
meritórne rozhodol. V ostatnom ponechávam posúdenie dôvodnosti podanej ústavnej
sťažnosti na príslušnom súde.»
2.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom podaní k vyjadreniu okresného súdu
uviedol, že:
«(...) Týmto Vám oznamujeme, že netrváme na tom, aby sa vo veci konalo ústne
pojednávanie.
Zároveň podávame nasledovné stanovisko k vyjadreniu Okresného súdu Žilina:
Konajúci súd argumentuje skutočnosťou, že v čase podania návrhu už bolo vytýčené
pojednávanie, teda podľa jeho názoru k prieťahom v konaní nedochádzalo. K uvedenému
tvrdeniu uvádzame, že vytýčenie termínu pojednávania po piatich rokoch od podania žaloby
rozhodne považujeme za prieťahy v konaní a bez ohľadu na vytýčený termín považujeme
takéto konanie súdu za závažné porušenie ústavných práv sťažovateľa na spravodlivý súdny
proces a súdnu ochranu. Konajúci súd neposkytol sťažovateľovi súdnu ochranu vtedy, keď
o ňu žiadal a keď bola táto nevyhnutná na ochranu jeho práv a oprávnených záujmov.
Po uplynutí piatich rokov od podania návrhu bolo už konanie súdu pre sťažovateľa
nepodstatné, vzhľadom na to, že sa domáhal ochrany svojej pohľadávky v exekučnom
konaní, ktoré bolo v čase vytýčenia termínu pojednávania už skončené, pričom jeho
pohľadávka a jej uspokojenie v rámci exekučného konania bolo nečinnosťou súdu
ovplyvnené, čím sťažovateľovi reálne vznikla škoda.
Vzhľadom na uvedené máme za to, že sťažnosť sťažovateľa je dôvodná a jeho
ústavné práva boli nečinnosťou súdu preukázateľne porušené.
Záverom si uplatňujeme náhradu trov právneho zastúpenia v sume 496,69 Eur, a to
za tri úkony právnej služby - prevzatie veci a príprava sťažnosti na Ústavný súd, písomné
vyjadrenie 3 x á 130,16 Eur + 3 x 7,81 Eur paušálna náhrada + 20 % DPH.“
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav
konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 10 Cb 347/2007:
Dňa 23. októbra 2007 sťažovateľka podala na okresnom súde návrh na zapretie
pravosti, výšky a poradia prihlásenej pohľadávky vo výške 10 588 822,10 Sk do
exekučného konania vedeného na Exekútorskom úrade Mgr. Jozefa Martišíka pod sp. zn.
EX 25/04. Vec bola na tomto súde zaevidovaná pod sp. zn. 2 C 432/2007. Dňa
26. novembra 2007 bol spis na základe žiadosti predsedu tunajšieho súdu z 23. novembra
2007 prevedený do oddelenia Obchodné veci, v ktorom bol zaevidovaný pod sp. zn.
Okresný súd uznesením č. k. 10 Cb 347/2007-30 z 20. februára 2009 uložil
odporcovi povinnosť písomne sa vyjadriť v lehote 15 dní k návrhu na začatie konania
z 23. októbra 2007.
Dňa 31. marca 2009 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby zaplatila súdny poplatok
vo výške 331,50 eur v lehote 10 dní. Súdny poplatok bol sťažovateľkou zaplatený 28. apríla
2009.
Dňa 9. júna 2009 odporca doručil okresnému súdu vyjadrenie k návrhu na začatie
konania, v ktorom poukázal na právoplatný rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 18 C 264/2007
zo 4. apríla 2008, ktorým konajúci súd zamietol identický návrh obchodnej spoločnosti
ACCOR s. r. o.
V zmysle úradného záznamu na č. l. 39 súdneho spisu bol 25. júna 2009 k súdnemu
spisu vedenému pod sp. zn. 10 Cb 347/2007 pripojený spis vedený pod sp. zn.
18 C 264/2007. K následnému odpojeniu tohto spisu došlo 7. júla 2009.
V zmysle úradného záznamu na č. l. 40 súdneho spisu bol 25. októbra 2010
zisťovaný stav konania vedeného pod sp. zn. 18 C 264/2007 s tým výsledkom, že „spis ešte
nie je právoplatne skončený, preto nemôže byť pripojený“. Predložený bol len rovnopis
uznesenia okresného súdu č. k. 18 C 264/2007-176 z 30. júna 2010 a uznesenie Krajského
súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 Co 271/2010 z 26. augusta 2010.
V zmysle úradného záznamu na č. l. 49 súdneho spisu bol v období od 7. februára
2012 do 8. marca 2012 pripojený spis vedený pod sp. zn. 18 C 264/2007.
Dňa 16. apríla 2012 bol spis predložený sudkyni na ďalší postup. Sudkyňa spis
vrátila vyššiemu súdnemu úradníkovi na účely posúdenia podmienok konania.
Dňa 28. mája 2012 okresný súd požiadal krajský súd o zaslanie rovnopisu uznesenia
č. k. 8 CoE 98/2011-174 z 30. augusta 2011.
Dňa 8. novembra 2012 okresný súd nariadil pojednávanie na 14. december 2012.
Dňa 23. novembra 2012 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie neúčasti na
pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania od právnej zástupkyne odporcu.
Dňa 4. decembra 2012 okresný súd upovedomil sťažovateľku o odročení a zrušení
pojednávania z dôvodu, že akceptoval žiadosť odporcu o odročenie pojednávania. Súd
nariadil nový termín pojednávania na 15. marec 2013.
Dňa 14. decembra 2012 podala sťažovateľka predsedovi súdu sťažnosť na
porušovanie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Predsedníčka
senátu sa k sťažnosti vyjadrila 31. decembra 2012.
Dňa 11. marca 2013 bolo súdu doručené ospravedlnenie sťažovateľky na
pojednávaní nariadenom na 15. marec 2013 z dôvodu neodkladných pracovných povinností,
okrem iného aj z dôvodu riešenia predmetu sporu. Súd tejto žiadosti o odročenie
pojednávania nevyhovel.
Dňa 14. marca 2013 sťažovateľka oznámila súdu súhlas s prerokovaním veci bez jej
účasti na pojednávaní a účasti právneho zástupcu.
Dňa 15. marca 2013 sa na okresnom súde konalo pojednávanie, na ktorom bol
vyhlásený rozsudok o zamietnutí návrhu sťažovateľky v celom rozsahu.
Dňa 22. marca 2013 sudkyňa žiadala predsedu súdu o predĺženie lehoty na
vyhotovenie a expedovanie rozsudku, ktorý bol vyhlásený 15. marca 2013. Lehota bola
predsedom súdu predĺžená do 30. apríla 2013. Rozsudok súdu č. k. 10 Cb 347/2007-105
z 15. marca 2013 bol účastníkom konania doručený 30. apríla 2013.
Dňa 17. mája 2013 sťažovateľka podala na okresnom súde odvolanie proti rozsudku
tunajšieho súdu č. k. 10 Cb 347/2007-105 z 15. marca 2013.
Okresný súd uznesením č. k. 10 Cb 347/2007-115 z 10. júna 2013 vyzval
sťažovateľku, aby zaplatila súdny poplatok za odvolanie vo výške 99,50 eur.
Dňa 18. júna 2013 súd doručil odporcovi odvolanie sťažovateľky a vyzval ho, aby sa
k odvolaniu vyjadril v lehote 10 dní.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb 347/2007 dochádzalo k porušovaniu základného práva
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov...
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,
II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka
posudzovaného konania (ako na to bude poukázané v bode III/3 tohto rozhodnutia), nebola
závislá iba od právnej alebo skutkovej zložitosti veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky
v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť
osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo
v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Dĺžka napadnutého konania teda nebola vyvolaná
správaním sťažovateľky.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci
a predovšetkým poukazuje na to, že nemožno pochybovať o tom, že aj povaha napadnutého
konania, od ktorého bolo závislé uplatnenie práv sťažovateľky v inom konaní, si vyžadovala
osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu konania, čo okrem iného
znamená, že všeobecný súd mal povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prerokovaná a skončená, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej
neistoty účastníkov konania.
Ústavný súd konštatuje, že trvanie posudzovaného konania päť a pol roka na súde
prvého stupňa (od 23. októbra 2007 do 15. marca 2013) je už samo osebe celkom
jednoznačne neprimerané. Na okresnom súde pritom od 23. októbra 2007 do 20. februára
2009 (šestnásť mesiacov) nebol vykonaný ani jediný úkon smerujúci k odstráneniu právnej
neistoty, v ktorej sa sťažovateľka počas napadnutého súdneho konania nachádzala, čo je
základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02).
K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti
veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. Personálne zmeny,
na ktoré v danej veci poukázal okresný súd, nebolo možné akceptovať. Ústavný súd už
v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03 a v ňom cit.
predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu
a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len
dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali
včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov
spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda
vykonanie spravodlivosti, bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie
tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho
sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu
účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy
oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri
napr. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri
posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené
činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto
pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované
ako objektívne vo vyjadrení okresného súdu (I. ÚS 6/06).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. Vzhľadom na to, že 15. marca 2013 bol v predmetnej veci na okresnom súde
vyhlásený rozsudok, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa
§ 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €
najmä preto, že „nastala právna neistota v jeho postavení v rámci exekučného konania,
ktorá aj naďalej trvá“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného
v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd
preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné zadosťučinenie podľa
citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti
s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky považuje za
primerané v sume 1 500 €. Ústavný súd pritom poznamenáva, že uvedené finančné
zadosťučinenie nepredstavuje v žiadnom prípade náhradu škody.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 2.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti
z 8. marca 2013 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu zo 16. júla 2013). Za tri
úkony vykonané v roku 2013 patrí odmena v sume trikrát po 130,16 € a režijný paušál
trikrát po 7,81 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia
sťažovateľky predstavujú sumu 413,91 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda
sumu 82,78 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkovú sumu
496,69 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. januára 2014