Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 19/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. januára 2014

predbežne prerokoval sťažnosť J. Á. a E. Á., zastúpených advokátkou JUDr. Angelikou

Bužek, Björnsonova 14, Bratislava, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Á. a E. Á. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. novembra

2013 doručená sťažnosť J. Á. a E. Á. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie začalo 29. mája 2001 podaním návrhu

sťažovateľov na Okresnom súde Bratislava II, ktorý vo veci rozhodol rozsudkom č. k.

-226 z 24. mája 2007. Na základe odvolania odporkyne krajský súd rozsudok

prvého stupňa zmenil tak, že návrh sťažovateľov rozsudkom č. k. -250

z 26. novembra 2008 zamietol. Na základe dovolania sťažovateľov proti rozsudku krajského

súdu podanému 18. februára 2009 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) uznesením sp. zn. z 22. marca 2012 (ďalej len „uznesenie

najvyššieho súdu“) rozsudok krajského súdu č. k. -250 z 26. novembra 2008

zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Sťažovatelia v sťažnosti podrobne opisujú všetky úkony, ktoré mal vo veci

v prvostupňovom konaní okresný súd vykonať a ktoré mal v odvolacom konaní vykonať

krajský súd, a na viacerých miestach poukazujú na svoje žiadosti (výzvy) konajúcim súdom,

aby realizovali svoj ďalší postup bez zbytočných prieťahov, ako aj na svoje sťažnosti

adresované predsedom konajúcich súdov na vykonanie opatrení proti vzniku zbytočných

prieťahov v konaní. Osobitne vo vzťahu ku konaniu krajského súdu v ich veci sťažovatelia

poukazujú aj na list podpredsedníčky krajského súdu z 11. septembra 2013, v ktorom mala

byť uznaná dôvodnosť ich sťažnosti práve v časti, v ktorej sa sťažovali na prieťahy

v konaní.

K namietanému porušeniu označených práv sťažovatelia uvádzajú, že „neexistuje

žiadna taká okolnosť, na základe ktorej by mohlo byť napadnuté konanie posúdené ako

zložité. Sťažovateľ má za to, že ide o vec, ktorá po právnej a skutkovej stránke patrí k

štandardnej agende všeobecných súdov.

Sťažovateľ návrh na konanie viackrát dopĺňal a bližšie špecifikoval, v konaní bez

zbytočného odkladu využíval prípustné prostriedky procesnoprávnej ochrany. Jeho reakcie

na podnety súdu a ostatných účastníkov konania boli vždy promtné, takže tieto okolnosti

nemožno pripísať na ťarchu sťažovateľa a ani nemali rozhodujúci vplyv na predĺženie

priebehu konania.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, súd uznal opodstatnenosť sťažností ako aj prieťahy

v konaní.

Vzhľadom na uvedenú nečinnosť Krajského súdu v Bratislave máme za to, že v

konaní došlo k zbytočným prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani správaním

účastníkov konania, ale postupom predmetných súdov. Vec nebola vybavená v primeranej

lehote.“.

Žiadanú výšku finančného zadosťučinenia (3 300 €) sťažovatelia odôvodňujú

dlhodobou stresovou situáciou a právnou neistotou, ktorá zhoršuje ich zdravotný stav.

Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd vydal vo veci takéto rozhodnutie:

1. Základné právo J. Á. a p. E. Á. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jej záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

bolo porušené.

2. J. Á. a p. E. Á. priznáva finančné zadosťučinenie 3.300,- Eur (slovom Tritisíc tristo

euro) ktoré im je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia

tohto nálezu.

3. Krajský súd v Bratislave sú povinní uhradiť J. Á. a p. E. Á. trovy právneho

zastúpenia 257,96 Eur... na účet ich právneho zástupcu JUDr. Angeliky Bužek...“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola...

v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). V zmysle

konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sťažovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(obdobne napr. , , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať

aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa

(m. m. , ).

Ústavný súd z obsahu odpovede krajského súdu sp. zn. Spr. 2259/2013

z 11. septembra 2013 na sťažnosť sťažovateľov podanú predsedovi krajského súdu v zmysle

a nasledujúcich o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov zistil, že krajský súd vo veci vedenej po vydaní

uznesenia najvyššieho súdu pod sp. zn. meritórne rozhodol už 13. mája 2013

uznesením, ktorým rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Uvedené bolo ústavnému súdu potvrdené aj dopytom na krajskom súde učinenom

v súvislosti s prípravou prerokovania sťažnosti a súčasne bolo zistené, že spis bol spolu

s vydaným rozhodnutím vrátený okresnému súdu 18. júna 2013.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

, ) sa ochrana základnému právu na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase

uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci

ešte trvalo. Ak v čase, keď bola sťažnosť doručená ústavnému súdu, už nedochádza

k porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako

zjavne neopodstatnenú ( ). Vychádza pritom z toho,

že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej

moci. K odstráneniu právnej neistoty dochádza právoplatným rozhodnutím vo veci.

V súvislosti s uvedeným ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných

pojmových náležitostí sťažnosti podľa je v prípadoch, keď sa ňou

namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do

základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu

do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv

ďalej nepokračovalo (napr. , , ).

Vzhľadom na skončenie odvolacieho konania pred krajským súdom vydaním

rozhodnutia a vrátením spisu okresnému súdu ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu

(teda pred 19. novembrom 2013) už v čase podania sťažnosti zo strany označeného

porušovateľa (krajského súdu) nemohlo dochádzať k porušovaniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. svojím

obsahom obdobného práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru.

Na základe uvedeného preto ústavný súd sťažnosť, obsahom ktorej bolo namietané

porušenie označeného základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru krajským súdom v konaní vedenom pod sp. zn. odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľov v danej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. januára 2014