Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)9eb/383437.39554c.pdf
PDF · 121.02 KB
No categories available
4Cdo/163/2011
Najvyšší súd 4 Cdo 163/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ Ing. J. Á., 2/ Ing.
E. Á., obaja bytom Z., zastúpených JUDr. Angelikou Marsovszkou, advokátkou v Bratislave,
Björnsonova 14, proti odporcom 1/ A. V., zastúpenej JUDr. Jurajom Hadrbulcom, advokátom
v Bratislave, Riečna 2, 2/ JUDr. Š. G.G., o určenie platnosti odstúpenia od zmlúv
a vypratanie bytu, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 17 C 4/2002,
o dovolaní navrhovateľov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 26. novembra 2008,
sp.zn. 4 Co 385/07, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 26. novembra 2008 sp.zn. 4 Co 385/07 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 24. mája 2007 č.k. 17 C 4/2002-226 určil, že
navrhovatelia 1/, 2/ platne odstúpili od uzavretej zmluvy o prevode vlastníctva 2 izbového
bytu č. x nachádzajúceho sa na x. poschodí bytového domu na K., zapísaného na LV č. X.,
katastrálne územie B., súp. č. x vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu v podiele 5490/276697, zo dňa 25. januára 2001, že
navrhovatelia platne odstúpili od zmluvy o úschove peňazí pri sprostredkovaní prevodu
vlastníctva bytu zo dňa 25. januára 2001 a že zmluvy sú zrušené od samého začiatku.
Odporkyni 1/ uložil povinnosť predmetný byt vypratať a odovzdať ho navrhovateľom 1/, 2/
do 10 dní od právoplatnosti rozsudku a odporcom 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľom spoločne a nerozdielne náhradu trov konania
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že vychádzal
zo zistenia, že navrhovatelia 1/, 2/ a odporkyňa 1/ uzavreli dňa 25. januára 2001 zmluvu
o prevode vlastníctva už vyššie označeného bytu, od ktorej navrhovatelia 1/, 2/ odstúpili dňa
20. septembra 2002 a JUDr. Š. G.G. ako uschovateľ, odporkyňa 2/ ako zložiteľ
a navrhovatelia 1/, 2/ ako príjemcovia uzavreli dňa 25. januára 2001 zmluvu o úschove
peňazí, a dospel k záveru, že zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu (kúpnej zmluvy) vznikla
odporkyni 1/ povinnosť zaplatiť navrhovateľom kúpnu cenu. V článku V zmluvy si zmluvné
strany konkretizovali iba spôsob vyplatenia kúpnej ceny, čo sa odzrkadlilo v zmluve
o úschove, v ktorej odporca 2/ vystupoval iba ako sprostredkovateľ a uschovávateľ peňazí, nie
ako zmluvná strana v kúpnej zmluve. Povinnosť zaplatiť kúpnu cenu preto odporkyni 1/
nezanikla ani po uzavretí zmluvy o úschove, pretože peniaze naďalej zostali vlastníctvom
odporkyne 1/, a ani tým, že odporca 2/ predmet úschovy neodovzdal po uplynutí doby
navrhovateľom sa nič na vlastníckom práve odporkyne 1/ k predmetu úschovy nezmenilo.
Preto, keď je nesporné, že navrhovatelia si svoje povinnosti z kúpnej zmluvy splnili tak, že
predmet kúpy riadne odporkyni 1/ odovzdali a stala sa výlučnou vlastníčkou predmetného
bytu, avšak navrhovateľom 1/, 2/ nebola vyplatená kúpna cena, ktorá povinnosť vyplýva pre
kupujúceho z ustanovenia § 588 Občianskeho zákonníka, odstúpenie od zmluvy v zmysle §
517 ods. 1 a § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je dôvodné, ako aj odstúpenie od zmluvy
o úschove peňazí a zmluvy sa od začiatku zrušili. Dôsledkom platného odstúpenia od kúpnej
zmluvy je vzájomné vyporiadanie (§ 457 Občianskeho zákonníka), preto súd uložil odporkyni
(rozumej odporkyni 1/ - pozn. dovolacieho súdu) povinnosť predmetný byt vypratať, avšak
povinnosť navrhovateľov 1/, 2/ zaplatiť odporkyni 1/ prijatú časť kúpnej ceny v sume 590 000
Sk neurčil, pretože táto časť nebola súčasťou žalobného petitu. O náhrade trov konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie odporkyne 1/ Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 26. novembra 2008
sp.zn. 4 Co 385/07 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh zamietol.
Navrhovateľom 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť odporkyni 1/ náhradu trov konania v sume
12 000 Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že
„doplnil dokazovanie spisom Krajského súdu v Bratislave č.k. 14 Co 453/02 a dospel
k záveru, že odvolanie odporkyne 1/ je dôvodné“., pretože súd prvého stupňa zo správnych
skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery a vec nesprávne právne posúdil.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v súvislosti s uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva
bytu boli uzavreté dve zmluvy, dňa 25. januára 2001 zmluva o prevode vlastníctva
predmetného bytu a zmluva o úschove peňazí. V zmluve o prevode vlastníctva bytu uzavretej
medzi navrhovateľmi 1/, 2/ a odporkyňou 1/ za kúpnu cenu 1 220 000 Sk účastníci v článku
V bod 3 konštatovali, že kupujúca – odporkyňa 1/ zložila pred podpísaním tejto zmluvy časť
kúpnej ceny vo výške 671 000 Sk do depozitu v Realitnej kancelárii Dr. G.G. (ďalej len
uschovávateľ), v bode 4 si dohodli, že zvyšnú časť kúpnej ceny vo výške 549 000 Sk
kupujúca zloží do depozitu uschovávateľa do 14 dní
odo dňa podania návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v jej prospech
a v bode 5a dohodli, že uschovávateľ vyplatí uschovanú sumu predávajúcim, zníženú
o sprostredkovateľskú odmenu tak, že sumu 590 000 Sk vyplatí po uzavretí tejto zmluvy
a pred podaním návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a v bode 5b
sumu 590 000 Sk po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, vystavení listu
vlastníctva k predmetnému bytu v prospech kupujúcej, pri fyzickom odovzdaní a prevzatí
bytu kupujúcou. Z článku V bod 5, písm. a/ a b/ teda jednoznačne vyplýva, že uschovávateľ
vyplatí dohodnutú cenu bytu za splnenia dvoch podmienok – prvú sumu 590 000 Sk
po uzavretí zmluvy a pred podaním návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností a druhú sumu 590 000 Sk po vklade vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností, vystavení listu vlastníctva k bytu v prospech kupujúcej, pri fyzickom
odovzdaní a prevzatí bytu. Na vyplatenie kúpnej ceny bola teda realitná kancelária písomne
splnomocnená. Z čl. VIII bod 1. Vyplýva, že zmluvné strany s obsahom zmluvy súhlasili, to
znamená s tým, že Realitná kancelária Dr. G. ako uschovávateľ uschovanej kúpnej ceny
vyplatí predávajúcich. V nadväznosti na túto zmluvu Realitná kancelária –
Dr. G. ako uschovávateľ, odporkyňa 1/ ako zložiteľ a navrhovatelia 1/, 2/ ako príjemcovia
uzavreli toho istého dňa (25. januára 2001) zmluvu o úschove peňazí (peňažnom depozite) pri
sprostredkovaní prevodu vlastníctva bytu, z ktorej z čl. II bod 2 vyplýva, že zmluvné strany sa
dohodli, že kúpna cena bytu vo výške 1 220 000 Sk bude zložená u uschovávateľa, ktorý túto
sumu zníženú o províziu vyplatí predávajúcim tak, že sumu 590 000 Sk vyplatí po uzavretí
tejto zmluvy a pred podaním návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností,
ďalšiu sumu 590 000 Sk vyplatí po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností,
vystavení listu vlastníctva k predmetnému bytu. Nepochybne ide o zmluvu o úschove podľa §
747 a nasl. Občianskeho zákonníka, z obsahu ktorej jednoznačne vyplýva, že finančné
prostriedky boli zložené za účelom zaplatenia kúpnej ceny bytu Realitnou kanceláriou Dr. G.
tak, ako to bolo dohodnuté v čl. V bod 3 zmluvy o prevode vlastníctva bytu (kúpnej zmluvy),
takže kúpnu cenu za splnenia dohodnutých podmienok mal navrhovateľom vyplatiť
uschovávateľ. Takto dohodnuté podmienky úschovy nevylučuje osobitná právna úprava
zmluvy o úschove, ktorá umožňuje použiť i všeobecnú úpravu záväzkového práva
v ustanovení § 488 a nasl. Občianskeho zákonníka (§ 749 Občianskeho zákonníka). Účastníci
konania si takto zmluvne dohodli platobné miesto a splnenie dlhu podľa § 562 Občianskeho
zákonníka. Toto ustanovenie je výnimkou z plnenia dlhu zásadne veriteľovi (§ 488
Občianskeho zákonníka). Predpokladom zodpovednosti dlžníka za nesplnenie dlhu je, že dlh
nebol splatený riadne a včas, čím sa dlžník dostáva
do omeškania. Sankciou za omeškanie s plnením je právo veriteľa od zmluvy odstúpiť (§ 517
ods. 1 Občianskeho zákonníka). Odporkyňa 1/ však svoj záväzok zaplatiť navrhovateľom 1/,
2/ kúpnu cenu splnila tým, že zložila finančné prostriedky v hotovosti do depozitu
uschovávateľa tak, ako to bolo dohodnuté v uvedených zmluvách. Nebol preto dôvod
na odstúpenie od zmluvy podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení
s ustanoveniami § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, pretože neboli splnené zákonné
podmienky pre tento jednostranný úkon zo strany navrhovateľov a tým ani dôvod
na vyslovenie platnosti odstúpenia od zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ani na rozhodnutie
súdu o vyprataní predmetného bytu odporkyňou 1/. Pokiaľ navrhovatelia uplatnili i určenie
platnosti odstúpenia od zmluvy o úschove peňazí, ktoré právo si dohodli v čl. II bod 3 tejto
zmluvy pre prípad, že uschovávateľ im nevyplatí kúpnu cenu, na určení platnosti odstúpenia
od zmluvy nie je naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ O.s.p., pretože právne
postavenie navrhovateľov sa týmto určením nezmení. O náhrade trov konania rozhodol podľa
§ 224 ods. 2 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľom 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť
v konaní úspešnej odporkyni 1/ náhradu trov, ktoré jej vznikli zaplatením súdneho poplatku
za odvolanie v sume 12 000 Sk. O náhrade trov konania, ktoré jej vznikli na právnom
zastupovaní nerozhodol, pretože si ich jej právny zástupca v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p.
neuplatnil.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie navrhovatelia 1/, 2/,
navrhli ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že napadnuté
rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
V dôvodoch dovolania dovolatelia namietali, že odvolací súd sa nesprávne vysporiadal
s právom odstúpenia od zmlúv zo strany navrhovateľov 1/, 2/. Poukázali na čl. III bod 3
zmluvy o úschove peňazí (peňažnom depozite) pri sprostredkovaní prevodu vlastníctva bytu
uzavretej dňa 25. januára 2001 medzi odporcom 2/ na strane uschovávateľa, odporkyňou 1/
na strane zložiteľa a navrhovateľmi 1/, 2/ na strane príjemcu, podľa ktorého si príjemca
vyhradil právo od tejto zmluvy odstúpiť v prípade, že uschovávateľ mu nevyplatí kúpnu cenu
bytu, a v súlade s ktorým aj navrhovatelia 1/, 2/ od zmluvy odstúpili. V čl. V Zmluvy
o prevode vlastníctva bytu (kúpnej zmluvy) zo dňa 25. januára 2001 si zmluvné strany
konkretizovali spôsob vyplatenia kúpnej ceny, čo sa napokon odrazilo aj v zmluve o úschove.
Odporca 2/ v danom prípade vystupoval ako uschovávateľ, nie ako zmluvná strana v kúpnej
zmluve. Povinnosť zaplatiť kúpnu cenu preto odporkyni 1/ nezanikla ani po uzavretí zmluvy
o úschove. Predmet úschovy – peniaze – boli odovzdané iba do úschovy odporcu 2/, naďalej
však ostali vlastníctvom odporkyne 1/. Ani skutočnosť, že odporca 2/ predmet úschovy
neodovzdal po uplynutí dohodnutej doby navrhovateľom 1/, 2/, nezmenilo vlastnícke právo
odporkyne 1/ k predmetu úschovy. O tejto skutočnosti (t.j. že zo strany odporcu 2/ došlo
k sprenevere finančných prostriedkov vo vlastníctve odporkyne 1/) mala odporkyňa 1/
vedomosť, nakoľko podala svojho času na odporcu 2/ trestné oznámenie pre podozrenie
zo spáchania trestného činu sprenevery. Príslušný súd uznal odporcu 2/ za vinného
zo spáchania trestného činu a odsúdil ho k trestu odňatia slobody. Odporkyňa 1/ druhú časť
kúpnej ceny vo výške 590 000 Sk neuhradila navrhovateľom 1/, 2/. Listom zo dňa
20. septembra 2002 adresovaným právnemu zástupcovi odporkyne 1/ a odporcovi 2/
navrhovatelia oznámili, že odstupujú od zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 25. januára
2001, ako aj od zmluvy o úschove peňazí zo dňa 25. januára 2001. Tieto považujú od začiatku
za zrušené so zreteľom na ustanovenie § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odstúpením
od zmluvy o úschove navrhovatelia súhlas, ktorý s jej uzavretím pôvodne dali (spôsob
vyplatenia kúpnej ceny), následne odopreli (§ 50 Občianskeho zákonníka). Samotný zmluvný
vzťah vzniknutý na základe zmluvy o sprostredkovaní bol len medzi odporcami 1/ a 2/.
Sprostredkovateľskou zmluvou sa odporca 2/ zaviazal obstarať odporkyni 1/ uzavretie zmluvy
(zmluvy o prevode vlastníctva bytu) a odporkyňa 1/ sa zaviazala odporcovi 2/ poskytnúť
odmenu. Za neprijateľný označili navrhovatelia právny názor odvolacieho súdu, ktorý použil
pri odôvodnení neakceptácie ich odstúpenia od zmluvy o úschove peňazí. V závere dovolania
navrhovatelia označili za neúnosné, aby odvolací súd predmetnú vec subsumoval pod prípad
vedený na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 14 Co 453/02 a podľa tohto rozhodol, hoci
išlo o vec s iným skutkovým stavom.
Odporkyňa 1/ vo vyjadrení k dovolaniu toto žiadala zamietnuť.
Odporca 2/ sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 a 2 O.s.p. a dospel
k záveru, že dovolanie je dôvodné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolací súd je podľa ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom podaného
dovolania i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Dovolacie dôvody, ktorými bolo dovolanie
odôvodnené, dovolací súd pritom neposudzuje podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale
podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá
procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež inými vadami, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
Zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu
(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je
postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto
ustanovenia. Hoci dovolatelia existenciu vád konania uvedených v ustanovení § 237 O.s.p.
netvrdili a podané dovolanie opreli len o dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.,
t.j. že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, dovolací súd
dospel k záveru, že v danom prípade konanie, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané,
je postihnuté procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastník konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom.
Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 237 písm. f/ O.s.p. je vo svojej
podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces,
ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov
aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.).
Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález
z 12. mája 2004 sp.zn. I ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie
považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej
republiky ustanovuje § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie,
čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil;
dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom ustanovenia
§ 157 ods. 2 O.s.p. pritom treba dospieť k záveru, že s požiadavkami v ňom uvedenými je
v rozpore nielen úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj
existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami,
resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii
nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých
dôkazov, z ktorých by mali byť tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodniť
rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením
uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi
konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom predvídaným
spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu
súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných riadnych alebo
mimoriadnych opravných prostriedkov, a teda sa mu odníma možnosť konať pred súdom.
Podľa názoru dovolacieho súdu bolo takouto vadou postihnuté i konanie pred
odvolacím súdom v prejednávanej veci.
Z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku je zrejmé akurát to, že okrem opisu
skutkového stavu je v zásade doslovným prepisom časti odôvodnenia odvolania odporkyne 1/
proti prvostupňovému rozsudku. Takéto odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu
nezodpovedá požiadavke na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu napr. nevyplýva, ako posúdil vzájomný vzťah
medzi zmluvami o prevode vlastníctva bytu a o úschove peňazí, na základe čoho dospel
k záveru, že uzavretím zmluvy o úschove si účastníci konania dohodli platobné miesto
a splnenie dlhu podľa § 562 Občianskeho zákonníka, prečo na strane navrhovateľov nie je
daný právny záujem podľa § 80 písm. c/ O.s.p. na určení platnosti odstúpenia od zmluvy
o úschove (v tejto súvislosti zdôvodnenie, že právne postavenie navrhovateľov sa týmto
určením nezmení, je nedostatočné). Okrem uvedeného, možno z dôvodov rozhodnutia
odvolacieho súdu usudzovať, že k záveru o dôvodnosti odvolania odporkyne 1/ dospel (aj)
po doplnení dokazovania spisom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 14 Co 453/02. Aj keď je
síce z obsahu spisu zrejmé, že uvedený spis si nechal odvolací súd pripojiť 13. októbra 2008
(vylúčený bol 17. decembra 2008), dôkaz týmto spisom ale vykonaný nebol (opak z obsahu
spisu nevyplýva) a ani z odôvodnenia napadnutého rozsudku sa nedá zistiť, ako a prečo práve
tento dôkaz ovplyvnil zmeňujúce rozhodnutie odvolacieho súdu.
Nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu, majúca za následok i jeho
nepresvedčivosť, je vadou konania (ako už bolo uvedené) v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. marca 2012
JUDr. Ľubor Šebo, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová