Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/163/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ Ing. J. Á., 2/ Ing.

E. Á., obaja bytom Z., zastúpených JUDr. Angelikou Marsovszkou, advokátkou v Bratislave,

Björnsonova 14, proti odporcom 1/ A. V., zastúpenej JUDr. Jurajom Hadrbulcom, advokátom

v Bratislave, Riečna 2, 2/ JUDr. Š. G.G., o určenie platnosti odstúpenia od zmlúv

a vypratanie bytu, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. ,

o dovolaní navrhovateľov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 26. novembra 2008,

sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 26. novembra 2008 sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 24. mája 2007 č.k. -226 určil, že

navrhovatelia 1/, 2/ platne odstúpili od uzavretej zmluvy o prevode vlastníctva 2 izbového

bytu č. x nachádzajúceho sa na x. poschodí bytového domu na K., zapísaného na LV č. X.,

katastrálne územie B., súp. č. x vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach domu v podiele 5490/276697, zo dňa 25. januára 2001, že

navrhovatelia platne odstúpili od zmluvy o úschove peňazí pri sprostredkovaní prevodu

vlastníctva bytu zo dňa 25. januára 2001 a že zmluvy sú zrušené od samého začiatku.

Odporkyni 1/ uložil povinnosť predmetný byt vypratať a odovzdať ho navrhovateľom 1/, 2/

do 10 dní od právoplatnosti rozsudku a odporcom 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť

navrhovateľom spoločne a nerozdielne náhradu trov konania

do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že vychádzal

zo zistenia, že navrhovatelia 1/, 2/ a odporkyňa 1/ uzavreli dňa 25. januára 2001 zmluvu

o prevode vlastníctva už vyššie označeného bytu, od ktorej navrhovatelia 1/, 2/ odstúpili dňa

20. septembra 2002 a JUDr. Š. G.G. ako uschovateľ, odporkyňa 2/ ako zložiteľ

a navrhovatelia 1/, 2/ ako príjemcovia uzavreli dňa 25. januára 2001 zmluvu o úschove

peňazí, a dospel k záveru, že zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu (kúpnej zmluvy) vznikla

odporkyni 1/ povinnosť zaplatiť navrhovateľom kúpnu cenu. V článku V zmluvy si zmluvné

strany konkretizovali iba spôsob vyplatenia kúpnej ceny, čo sa odzrkadlilo v zmluve

o úschove, v ktorej odporca 2/ vystupoval iba ako sprostredkovateľ a uschovávateľ peňazí, nie

ako zmluvná strana v kúpnej zmluve. Povinnosť zaplatiť kúpnu cenu preto odporkyni 1/

nezanikla ani po uzavretí zmluvy o úschove, pretože peniaze naďalej zostali vlastníctvom

odporkyne 1/, a ani tým, že odporca 2/ predmet úschovy neodovzdal po uplynutí doby

navrhovateľom sa nič na vlastníckom práve odporkyne 1/ k predmetu úschovy nezmenilo.

Preto, keď je nesporné, že navrhovatelia si svoje povinnosti z kúpnej zmluvy splnili tak, že

predmet kúpy riadne odporkyni 1/ odovzdali a stala sa výlučnou vlastníčkou predmetného

bytu, avšak navrhovateľom 1/, 2/ nebola vyplatená kúpna cena, ktorá povinnosť vyplýva pre

kupujúceho z ustanovenia , odstúpenie od zmluvy v zmysle §

517 ods. 1 a , je dôvodné, ako aj odstúpenie od zmluvy

o úschove peňazí a zmluvy sa od začiatku zrušili. Dôsledkom platného odstúpenia od kúpnej

zmluvy je vzájomné vyporiadanie ( ), preto súd uložil odporkyni

(rozumej odporkyni 1/ - pozn. dovolacieho súdu) povinnosť predmetný byt vypratať, avšak

povinnosť navrhovateľov 1/, 2/ zaplatiť odporkyni 1/ prijatú časť kúpnej ceny v sume 590 000

Sk neurčil, pretože táto časť nebola súčasťou žalobného petitu. O náhrade trov konania

rozhodol podľa

Na odvolanie odporkyne 1/ Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 26. novembra 2008

sp.zn. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh zamietol.

Navrhovateľom 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť odporkyni 1/ náhradu trov konania v sume

12 000 Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že

„doplnil dokazovanie spisom Krajského súdu v Bratislave č.k. a dospel

k záveru, že odvolanie odporkyne 1/ je dôvodné“., pretože súd prvého stupňa zo správnych

skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery a vec nesprávne právne posúdil.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v súvislosti s uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva

bytu boli uzavreté dve zmluvy, dňa 25. januára 2001 zmluva o prevode vlastníctva

predmetného bytu a zmluva o úschove peňazí. V zmluve o prevode vlastníctva bytu uzavretej

medzi navrhovateľmi 1/, 2/ a odporkyňou 1/ za kúpnu cenu 1 220 000 Sk účastníci v článku

V bod 3 konštatovali, že kupujúca – odporkyňa 1/ zložila pred podpísaním tejto zmluvy časť

kúpnej ceny vo výške 671 000 Sk do depozitu v Realitnej kancelárii Dr. G.G. (ďalej len

uschovávateľ), v bode 4 si dohodli, že zvyšnú časť kúpnej ceny vo výške 549 000 Sk

kupujúca zloží do depozitu uschovávateľa do 14 dní

odo dňa podania návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v jej prospech

a v bode 5a dohodli, že uschovávateľ vyplatí uschovanú sumu predávajúcim, zníženú

o sprostredkovateľskú odmenu tak, že sumu 590 000 Sk vyplatí po uzavretí tejto zmluvy

a pred podaním návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a v bode 5b

sumu 590 000 Sk po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, vystavení listu

vlastníctva k predmetnému bytu v prospech kupujúcej, pri fyzickom odovzdaní a prevzatí

bytu kupujúcou. Z článku V bod 5, písm. a/ a b/ teda jednoznačne vyplýva, že uschovávateľ

vyplatí dohodnutú cenu bytu za splnenia dvoch podmienok – prvú sumu 590 000 Sk

po uzavretí zmluvy a pred podaním návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností a druhú sumu 590 000 Sk po vklade vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností, vystavení listu vlastníctva k bytu v prospech kupujúcej, pri fyzickom

odovzdaní a prevzatí bytu. Na vyplatenie kúpnej ceny bola teda realitná kancelária písomne

splnomocnená. Z čl. VIII bod 1. Vyplýva, že zmluvné strany s obsahom zmluvy súhlasili, to

znamená s tým, že Realitná kancelária Dr. G. ako uschovávateľ uschovanej kúpnej ceny

vyplatí predávajúcich. V nadväznosti na túto zmluvu Realitná kancelária –

Dr. G. ako uschovávateľ, odporkyňa 1/ ako zložiteľ a navrhovatelia 1/, 2/ ako príjemcovia

uzavreli toho istého dňa (25. januára 2001) zmluvu o úschove peňazí (peňažnom depozite) pri

sprostredkovaní prevodu vlastníctva bytu, z ktorej z čl. II bod 2 vyplýva, že zmluvné strany sa

dohodli, že kúpna cena bytu vo výške 1 220 000 Sk bude zložená u uschovávateľa, ktorý túto

sumu zníženú o províziu vyplatí predávajúcim tak, že sumu 590 000 Sk vyplatí po uzavretí

tejto zmluvy a pred podaním návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností,

ďalšiu sumu 590 000 Sk vyplatí po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností,

vystavení listu vlastníctva k predmetnému bytu. Nepochybne ide o zmluvu o úschove podľa §

747 a nasl. , z obsahu ktorej jednoznačne vyplýva, že finančné

prostriedky boli zložené za účelom zaplatenia kúpnej ceny bytu Realitnou kanceláriou Dr. G.

tak, ako to bolo dohodnuté v čl. V bod 3 zmluvy o prevode vlastníctva bytu (kúpnej zmluvy),

takže kúpnu cenu za splnenia dohodnutých podmienok mal navrhovateľom vyplatiť

uschovávateľ. Takto dohodnuté podmienky úschovy nevylučuje osobitná právna úprava

zmluvy o úschove, ktorá umožňuje použiť i všeobecnú úpravu záväzkového práva

v ustanovení a nasl. ( ). Účastníci

konania si takto zmluvne dohodli platobné miesto a splnenie dlhu podľa § 562 Občianskeho

zákonníka. Toto ustanovenie je výnimkou z plnenia dlhu zásadne veriteľovi (§ 488

). Predpokladom zodpovednosti dlžníka za nesplnenie dlhu je, že dlh

nebol splatený riadne a včas, čím sa dlžník dostáva

do omeškania. Sankciou za omeškanie s plnením je právo veriteľa od zmluvy odstúpiť (§ 517

ods. 1 ). Odporkyňa 1/ však svoj záväzok zaplatiť navrhovateľom 1/,

2/ kúpnu cenu splnila tým, že zložila finančné prostriedky v hotovosti do depozitu

uschovávateľa tak, ako to bolo dohodnuté v uvedených zmluvách. Nebol preto dôvod

na odstúpenie od zmluvy podľa ustanovenia v spojení

s ustanoveniami a , pretože neboli splnené zákonné

podmienky pre tento jednostranný úkon zo strany navrhovateľov a tým ani dôvod

na vyslovenie platnosti odstúpenia od zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ani na rozhodnutie

súdu o vyprataní predmetného bytu odporkyňou 1/. Pokiaľ navrhovatelia uplatnili i určenie

platnosti odstúpenia od zmluvy o úschove peňazí, ktoré právo si dohodli v čl. II bod 3 tejto

zmluvy pre prípad, že uschovávateľ im nevyplatí kúpnu cenu, na určení platnosti odstúpenia

od zmluvy nie je naliehavý právny záujem podľa , pretože právne

postavenie navrhovateľov sa týmto určením nezmení. O náhrade trov konania rozhodol podľa

a a navrhovateľom 1/, / uložil povinnosť zaplatiť

v konaní úspešnej odporkyni 1/ náhradu trov, ktoré jej vznikli zaplatením súdneho poplatku

za odvolanie v sume 12 000 Sk. O náhrade trov konania, ktoré jej vznikli na právnom

zastupovaní nerozhodol, pretože si ich jej právny zástupca v zmysle

neuplatnil.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie navrhovatelia 1/, 2/,

navrhli ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že napadnuté

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

V dôvodoch dovolania dovolatelia namietali, že odvolací súd sa nesprávne vysporiadal

s právom odstúpenia od zmlúv zo strany navrhovateľov 1/, 2/. Poukázali na čl. III bod 3

zmluvy o úschove peňazí (peňažnom depozite) pri sprostredkovaní prevodu vlastníctva bytu

uzavretej dňa 25. januára 2001 medzi odporcom 2/ na strane uschovávateľa, odporkyňou 1/

na strane zložiteľa a navrhovateľmi 1/, 2/ na strane príjemcu, podľa ktorého si príjemca

vyhradil právo od tejto zmluvy odstúpiť v prípade, že uschovávateľ mu nevyplatí kúpnu cenu

bytu, a v súlade s ktorým aj navrhovatelia 1/, 2/ od zmluvy odstúpili. V čl. V Zmluvy

o prevode vlastníctva bytu (kúpnej zmluvy) zo dňa 25. januára 2001 si zmluvné strany

konkretizovali spôsob vyplatenia kúpnej ceny, čo sa napokon odrazilo aj v zmluve o úschove.

Odporca 2/ v danom prípade vystupoval ako uschovávateľ, nie ako zmluvná strana v kúpnej

zmluve. Povinnosť zaplatiť kúpnu cenu preto odporkyni 1/ nezanikla ani po uzavretí zmluvy

o úschove. Predmet úschovy – peniaze – boli odovzdané iba do úschovy odporcu 2/, naďalej

však ostali vlastníctvom odporkyne 1/. Ani skutočnosť, že odporca 2/ predmet úschovy

neodovzdal po uplynutí dohodnutej doby navrhovateľom 1/, 2/, nezmenilo vlastnícke právo

odporkyne 1/ k predmetu úschovy. O tejto skutočnosti (t.j. že zo strany odporcu 2/ došlo

k sprenevere finančných prostriedkov vo vlastníctve odporkyne 1/) mala odporkyňa 1/

vedomosť, nakoľko podala svojho času na odporcu 2/ trestné oznámenie pre podozrenie

zo spáchania trestného činu sprenevery. Príslušný súd uznal odporcu 2/ za vinného

zo spáchania trestného činu a odsúdil ho k trestu odňatia slobody. Odporkyňa 1/ druhú časť

kúpnej ceny vo výške 590 000 Sk neuhradila navrhovateľom 1/, 2/. Listom zo dňa

20. septembra 2002 adresovaným právnemu zástupcovi odporkyne 1/ a odporcovi 2/

navrhovatelia oznámili, že odstupujú od zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 25. januára

2001, ako aj od zmluvy o úschove peňazí zo dňa 25. januára 2001. Tieto považujú od začiatku

za zrušené so zreteľom na ustanovenie . Odstúpením

od zmluvy o úschove navrhovatelia súhlas, ktorý s jej uzavretím pôvodne dali (spôsob

vyplatenia kúpnej ceny), následne odopreli ( ). Samotný zmluvný

vzťah vzniknutý na základe zmluvy o sprostredkovaní bol len medzi odporcami 1/ a 2/.

Sprostredkovateľskou zmluvou sa odporca 2/ zaviazal obstarať odporkyni 1/ uzavretie zmluvy

(zmluvy o prevode vlastníctva bytu) a odporkyňa 1/ sa zaviazala odporcovi 2/ poskytnúť

odmenu. Za neprijateľný označili navrhovatelia právny názor odvolacieho súdu, ktorý použil

pri odôvodnení neakceptácie ich odstúpenia od zmluvy o úschove peňazí. V závere dovolania

navrhovatelia označili za neúnosné, aby odvolací súd predmetnú vec subsumoval pod prípad

vedený na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. a podľa tohto rozhodol, hoci

išlo o vec s iným skutkovým stavom.

Odporkyňa 1/ vo vyjadrení k dovolaniu toto žiadala zamietnuť.

Odporca 2/ sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom (

ods. 1 ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a a dospel

k záveru, že dovolanie je dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Dovolací súd je podľa ustanovenia viazaný rozsahom podaného

dovolania i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Dovolacie dôvody, ktorými bolo dovolanie

odôvodnené, dovolací súd pritom neposudzuje podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale

podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Obligatórne ( ) sa zaoberá

procesnými vadami uvedenými v a tiež inými vadami, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je

postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto

ustanovenia. Hoci dovolatelia existenciu vád konania uvedených v ustanovení

netvrdili a podané dovolanie opreli len o dovolací dôvod podľa ,

t.j. že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, dovolací súd

dospel k záveru, že v danom prípade konanie, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané,

je postihnuté procesnou vadou v zmysle

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastník konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom.

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení je vo svojej

podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces,

ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov

aj a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. ).

Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko

z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález

z 12. mája 2004 sp.zn. ) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie

považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej

republiky ustanovuje , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie,

čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti

považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri

hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil;

dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom ustanovenia

pritom treba dospieť k záveru, že s požiadavkami v ňom uvedenými je

v rozpore nielen úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj

existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami,

resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii

nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých

dôkazov, z ktorých by mali byť tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodniť

rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu

rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením

uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi

konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom predvídaným

spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu

súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných riadnych alebo

mimoriadnych opravných prostriedkov, a teda sa mu odníma možnosť konať pred súdom.

Podľa názoru dovolacieho súdu bolo takouto vadou postihnuté i konanie pred

odvolacím súdom v prejednávanej veci.

Z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku je zrejmé akurát to, že okrem opisu

skutkového stavu je v zásade doslovným prepisom časti odôvodnenia odvolania odporkyne 1/

proti prvostupňovému rozsudku. Takéto odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu

nezodpovedá požiadavke na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu napr. nevyplýva, ako posúdil vzájomný vzťah

medzi zmluvami o prevode vlastníctva bytu a o úschove peňazí, na základe čoho dospel

k záveru, že uzavretím zmluvy o úschove si účastníci konania dohodli platobné miesto

a splnenie dlhu podľa , prečo na strane navrhovateľov nie je

daný právny záujem podľa na určení platnosti odstúpenia od zmluvy

o úschove (v tejto súvislosti zdôvodnenie, že právne postavenie navrhovateľov sa týmto

určením nezmení, je nedostatočné). Okrem uvedeného, možno z dôvodov rozhodnutia

odvolacieho súdu usudzovať, že k záveru o dôvodnosti odvolania odporkyne 1/ dospel (aj)

po doplnení dokazovania spisom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. . Aj keď je

síce z obsahu spisu zrejmé, že uvedený spis si nechal odvolací súd pripojiť 13. októbra 2008

(vylúčený bol 17. decembra 2008), dôkaz týmto spisom ale vykonaný nebol (opak z obsahu

spisu nevyplýva) a ani z odôvodnenia napadnutého rozsudku sa nedá zistiť, ako a prečo práve

tento dôkaz ovplyvnil zmeňujúce rozhodnutie odvolacieho súdu.

Nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu, majúca za následok i jeho

nepresvedčivosť, je vadou konania (ako už bolo uvedené) v zmysle

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( veta tretia ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. marca 2012

JUDr. Ľubor Šebo, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová