Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 13/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2014

predbežne prerokoval sťažnosť V. P., zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Rohaľom

Iľkivom, Timravina 9, Bratislava, pre namietané porušenie jej základných práv podľa

, , a , ako aj práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

13. januára 2014 doručená sťažnosť V. P. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom

JUDr. Martinom Rohaľom Iľkivom, Timravina 9, Bratislava, pre namietané porušenie jej

práv podľa (ďalej len „“) a základných práv podľa

, a , ako aj práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa návrhom na začatie konania

zo 17. júna 2008 podaným Okresnému súdu Poprad domáhala schválenia dohody rodičov

o úprave práv a povinností rodičov k maloletej. Vec bola Okresným súdom Poprad vedená

pod sp. zn. . Z dôvodu zmeny bydliska maloletej sa miestne príslušným

súdom stal Okresný súd Pezinok (ďalej len „okresný súd“), na ktorom bolo konanie vedené

pod sp. zn. .

Podľa tvrdenia sťažovateľky okresný súd následne vrátil vec Okresnému súdu

Poprad s odôvodnením, že údajne nebola riadne prenesená miestna príslušnosť. Okresný

súd Poprad opakovane vrátil vec okresnému súdu, kde jej bola pridelená nová sp. zn.

12 . Na okresnom súde sa v ďalšom období uskutočnilo spolu 10 pojednávaní,

pričom prvé pojednávanie sa konalo až 18. novembra 2010, teda viac ako dva roky po

podaní návrhu. Okresný súd meritórne vo veci rozhodol až 30. novembra 2012, teda po 4,5

roku od podania návrhu.

Sťažovateľka tiež uviedla, že proti rozsudku okresného súdu sp. zn.

z 30. novembra 2012 podala odvolanie. Do dnešného dňa sťažovateľka nedostala

z krajského súdu žiadne podanie napriek tomu, že od vyhlásenia rozsudku súdu prvého

stupňa uplynul viac ako rok. Na základe uvedeného sťažovateľka podala predsedovi

krajského súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá ním bola vyhodnotená v odpovedi

zo 6. decembra 2013 ako „dôvodná“, pričom k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní

došlo z objektívnych dôvodov.

Sťažovateľka v sťažnosti tiež uviedla, že trvanie sporu vo veci úpravy výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletej je absolútne neakceptovateľné, najmä vzhľadom

na neexistenciu právoplatného rozhodnutia v merite veci. V tejto súvislosti sťažovateľka

poukázala na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej majú byť spory

tohto charakteru prerokovávané s výnimočnou rýchlosťou.

Na základe uvedeného sťažovateľka v sťažnosti navrhla, aby ústavný súd uznesením

prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a následne nálezom takto rozhodol:

„Základné práva sťažovateľky podľa čl. 12, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2

a právo podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, postupom Krajského súdu Bratislava vo veci spis. zn.

boli porušené.

Krajskému súdu Bratislava prikazuje v konaní vedenom pod spis. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľke sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5 000,- Eur.

Krajský súd Bratislava je povinný sťažovateľke uhradiť trovy právneho zastúpenia

v sume 275,94 Eur na účet jej právneho zástupcu, advokáta JUDr. Martina Rohaľa Iľkiva.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z petitu podanej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojich

základných práv podľa , , a a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v napadnutom konaní, ku ktorému malo

dôjsť tým, že od vyhlásenia rozsudku okresného súdu sp. zn. z 30. novembra

2012 neboli zo strany krajského súdu vykonané žiadne úkony smerujúce k odstráneniu

právnej istoty sťažovateľky, ktorá ani po piatich rokoch od podania návrhu nedisponuje

konečným rozhodnutím vo veci schválenia dohody rodičov a úprave práv a povinností

rodičov k maloletej.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis , ).

Ústavný súd sa osobitne zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti

sťažovateľky v tej časti, ktorou namietala porušenie svojho základného práva

na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže pri

sťažnostiach namietajúcich porušenie týchto práv ústavný súd odmieta sťažnosť ako zjavne

neopodstatnenú, ak vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj

postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani

porušenie základného práva podľa (), resp. ak argumenty

v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia

označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie (,

).

Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (, ), resp. podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že zo sťažnosti a k nej pripojených príloh je

zrejmé, že na vrub krajskému súdu nemožno pričítať obdobie od vyhlásenia rozsudku

okresného súdu sp. zn. z 30. novembra 2012 do 3. júna 2013, keď mu bol

okresným súdom predložený súdny spis pre účely rozhodnutia o odvolaniach podaných

sťažovateľkou, ako aj odporcom (odvolanie sťažovateľky bolo okresnému súdu doručené

18. januára 2013, odvolanie odporcu bolo doručené 4. apríla 2013).

Zo sťažnosti a z jej príloh tiež vyplýva, že sťažovateľka podala sťažnosť na prieťahy v

konaní doručenú predsedovi krajského súdu 2. novembra 2013 a 3. decembra 2013.

Predseda krajského súdu v odpovedi na sťažnosť na prieťahy v konaní

sp. zn. Spr. 2347/2013 zo 6. decembra 2013 okrem iného uviedol: „Vašu sťažnosť som

prešetril v intenciách citovaných zákonných ustanovení ako aj z hľadísk nevyhnutných pre

jej náležité vybavenie, pričom som dospel k záveru, že vaša sťažnosť je dôvodná.

Šetrením v predmetnej veci som zistil, že vec napadla na Krajský súd v Bratislave

dňa 03. 06. 2013 do senátu 20CoP a bola jej pridelená spisová značka .

Z vyjadrenia referujúceho sudcu JUDr. Ondreja Krajča vyplýva, že vzhľadom na značný

počet skôr napadnutých vecí, a taktiež na vysoký počet nevybavených vecí v senáte 2Co,

2CoPr, 2CoD, 2NcC, 20CoP k 30. 11. 2013 (294 nevybavených vecí) a prednostné

vybavovanie starších vecí, ktoré sa vybavujú priebežne podľa poradia, v akom napadli,

bude snahou senátu vybaviť vec v I. štvrťroku 2014...

Zároveň Vám oznamujem, že vec budem sledovať z hľadiska jej bezprieťahovosti

a plynulosti až do vrátenia spisu súdu prvého stupňa, pričom vyzvem konajúceho predsedu

senátu, aby neodkladne vykonal úkony smerujúce k vybaveniu veci.

Súčasne podotýkam, že vec sp. zn. bude prevedená do režimu

sledovania vecí predsedom krajského súdu za účelom zabránenia vzniku ďalších prieťahov

v konaní.“

Ústavný súd považuje za potrebné v tejto súvislosti poukázať na citovaný obsah

odpovede predsedu krajského súdu na sťažnosť na prieťahy v konaní a z toho vyplývajúcu

potrebu poskytnúť všeobecnému súdu dostatočný časový priestor na prijatie opatrení

pre účely nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho nečinnosťou, a to

najmä za situácie, keď sťažnosť sťažovateľky bola ústavnému súdu doručená už 13. januára

2013, teda 1 mesiac po vybavení sťažnosti na prieťahy v konaní predsedom krajského súdu.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavný súd na kratšie obdobia nečinnosti

všeobecného súdu prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným

spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania (napr. ). Ústavný súd

konštatuje, že v napadnutom konaní síce došlo k prieťahom v konaní, no tieto nemali takú

intenzitu a rozsah, žeby ich bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikovať

ako zbytočné prieťahy v konaní v zmysle , ako aj podľa

dohovoru, a preto sťažnosť v tejto časti podľa odmietol

ako zjavne neopodstatnenú.

V časti, v ktorej sa sťažovateľka domáha vyslovenia porušenia svojich základných

práv garantovaných v , a postupom krajského súdu

v napadnutom konaní, ústavný súd jej návrhu nevyhovel, pretože nezistil medzi týmito

článkami a tvrdeným porušením týchto článkov ústavne relevantnú súvislosť.

Navyše, na podporu svojich tvrdení o ich porušení sťažovateľka vo svojej sťažnosti napriek

kvalifikovanému právnemu zastúpeniu neuviedla žiadne konkrétne argumenty, ktoré by

akýmkoľvek spôsobom takéto porušenie signalizovali. Z tohto dôvodu bola aj v tejto časti

sťažnosť sťažovateľky odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi

sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2014