Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 7/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. januára 2014 v senáte

zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť Š. K.,

zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Cimrák s. r. o., Štefánikova 7, Nitra,

konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Ing. Martina Cimráka, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva podľa a 5 Slovenskej

republiky uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 24. októbra 2013

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Š. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. novembra

2013 doručená sťažnosť Š. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na osobnú slobodu podľa a 5

(ďalej len „ústava“) uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 24. októbra 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Sťažovateľ uvádza, že uznesením Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. zo 7. októbra 2013 rozhodla sudkyňa pre prípravné konanie podľa

ods. 2 a 3 o predĺžení lehoty jeho väzby a väzby G. Š. do 27. februára

2014. Proti uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú odôvodnil prostredníctvom svojho

obhajcu a namietal, že nie sú splnené podmienky na predĺženie jeho väzby, pretože

má trvalé bydlisko, stabilný príjem v podobe invalidného dôchodku, vzhľadom na svoj

zdravotný stav ani nemá možnosť reálne pokračovať v trestnej činnosti a dosiaľ sa žiadnym

spôsobom nepokúšal ovplyvňovať svedkov alebo spoluobvinených. Krajský súd sťažnosť

sťažovateľa zamietol napadnutým uznesením.

Podľa sťažovateľa je splnenie podmienok väzby v napadnutom rozhodnutí

odôvodnené vágnymi formuláciami, ktorých opodstatnenosť je objektívne

nepreskúmateľná. Sťažovateľ tiež namieta, že sa krajský súd nevysporiadal s jeho

argumentmi proti ďalšiemu trvaniu väzby.

V sťažnosti uvádza: „Objektívnym faktom zostáva, že počas doterajšieho priebehu

trestného konania nebolo preukázané, že by sa sťažovateľ akýmkoľvek spôsobom pokúšal

mariť priebeh trestného konania, svedecké výpovede boli riadne zdokumentované

a sťažovateľ sa k predmetnému skutku vyjadril, pričom svoju vinu poprel (skutočnosť,

že obvinený odmieta svoju vinu nemôže byť bez ďalšieho považovaná za dostatočný dôvod

kolúznej väzby).

Pokiaľ nebol zo strany orgánov činných v trestnom konaní uvedený žiadny objektívne

podložený argument, ktorý by nasvedčoval pokusom sťažovateľa o pokračovanie v trestnej

činnosti alebo o marenie účelu trestného konania (v rozhodnutiach príslušných súdov

sa žiadny takýto argument nenachádza), kým argumenty vyvracajúce dôvodnosť väzby boli

nimi v celom rozsahu odignorované, väzbu sťažovateľa je nutné považovať za nezákonnú.“

Sťažovateľ ďalej namieta, že orgány činné v trestnom konaní nevybavujú jeho vec

v súlade s prednostne a urýchlene, vo väzbe sa nachádza

už takmer rok a od ostatného predĺženia lehoty väzby orgány prípravného konania vykonali

len jeden úkon, jeho výsluch, ktorý trval pár minút. Podľa sťažovateľa sa krajský súd

nezaoberal dôsledne posúdením efektivity úkonov orgánov činných v trestnom konaní ako

základného predpokladu posúdenia primeranosti dĺžky prípravného konania.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Krajský súd v Nitre v konaní sp. zn. porušil sťažovateľove právo

garantované ) a ) SR.

2. Ústavný súd SR zrušuje uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 24. 10. 2013

sp. zn. a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške

5.000,- Eur, ktoré mu je Krajský súd v Nitre povinný vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Krajský súd v Nitre je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume

331,12 € (2 x úkon právnej služby 130,16 € + 20 % DPH, 2 x režijný paušál 7,81 € + 20 %

DPH) na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody

len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Ústavný súd stabilne uvádza k obsahu a podstate základného práva na osobnú

slobodu, že každé pozbavenie slobody musí byť „zákonné“, t. j. musí byť vykonané

„v súlade s konaním ustanoveným zákonom“, a okrem toho každé opatrenie, ktorým

je jednotlivec pozbavený slobody, musí byť zlučiteľné s účelom ,

ktorým je ochrana jednotlivca proti svojvôli (mutatis mutandis , ,

). Ústavný súd preto v prípade namietaného porušenia môže a musí

uplatniť určitú revíznu právomoc, avšak bez toho, aby sám hodnotil skutočnosti, ktoré viedli

všeobecný súd k tomu, že uprednostnil určité rozhodnutie pred iným. Jeho úlohou ako

nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ( ) je preskúmať zlučiteľnosť

opatrenia, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s alebo príslušnou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách, nie však konať

ako všeobecný súd tretej alebo štvrtej inštancie; takéto konanie by bolo porušením

obmedzenia, ktoré vyplýva z rozdelenia ústavnej ochrany základných práv alebo slobôd

medzi všeobecné súdy a ústavný súd v ().

Podstatou námietok sťažovateľa je tvrdenie, že krajský súd svojvoľne posúdil

splnenie materiálnych podmienok na predĺženie lehoty jeho väzby a napadnuté uznesenie

nedostatočne odôvodnil.

Ústavný súd posudzoval sťažnosťou napadnuté uznesenie krajského súdu v spojení

s uznesením okresného súdu sp. zn. zo 7. októbra 2013 v rozsahu námietok

uplatnených sťažovateľom.

Okresný súd odôvodnil ďalšiu väzbu sťažovateľa takto:

„Z vyšetrovacieho spisu súd zistil, že doposiaľ nebol vypočutý obvinený J. K., pretože

sa stále zdržuje na neznámom mieste a doposiaľ nebol zadržaný políciou. Nie sú známe

výsledky úkonov právnej pomoci vykonanej justičnými orgánmi Švédskeho kráľovstva

a preto nie je známe ktoré osoby boli vypočuté v procesnom postavení svedkov a obsahy ich

výpovedí. Z predchádzajúceho priebehu dokazovania vyplynulo vzájomné prepojenie

obvinených J. K., Š. K. a G. Š. a ich kontakty vo Švédsku, Nórsku prípadne Dánsku, čo stále

odôvodňujú možnosť vzájomného ovplyvňovania. Tieto konkrétne skutočnosti, ktoré

odôvodňovali vzatie oboch obvinených do väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného

poriadku naďalej trvajú.

Konkrétne skutočnosti naďalej odôvodňujú obavu, že obaja obvinení po prepustení

na slobodu, by mohli pokračovať v trestnej činnosti, pre akú sú stíhaní, aby si zadovážili

aspoň čiastočne prostriedky na živobytie. Počas prípravného konania boli zistené také

konkrétne skutočnosti u oboch obvinených, ktoré odôvodňujú trvanie väzby podľa § 71

ods. 1 písm. c) . Obvinený Š. K. priznal, že má dve maloleté deti, platí

hypotéku a má iné náklady, pričom mu zdravotný stav nedovoľuje vykonávať prácu vodiča

kamiónu. Obvinený G. Š. uviedol, že má vyživovaciu povinnosť voči trom maloletým deťom

a je nezamestnaný. Obaja priznali, že sú v dobrom vzťahu s obvineným J. K., ktorý má

kontakty na zahraničie a má príbuzných hlavne vo Švédsku.

Súd nezistil nečinnosť orgánov v činných v trestnom konaní a to ani vyšetrovateľa

a ani prokurátora. Na objasnenie dôležitých skutočností v tejto trestnej veci slúži aj žiadosť

o právnu pomoc pre justičné orgány Švédskeho kráľovstva. Úkony právnej pomoci

sa už vykonávajú alebo už aj boli vykonané, podľa vyjadrenia obhajcu obvineného Š. K.,

ale doposiaľ nie sú známe ich výsledky.“

Krajský súd uviedol pre predĺženie väzby sťažovateľa tieto dôvody:

„Preskúmaním spisového materiálu, ako aj jeho doplnením, ktoré bolo predložené

krajskému súdu bolo zistené, že dňa 18. 10. 2013 boli krajskej prokuratúre zaslané výsledky

právnej pomoci vykonanej justičnými orgánmi Švédskeho kráľovstva v elektronickej podobe

v anglickom a švédskom jazyku. Dňa 21. 10. 2013 krajská prokuratúra pribrala do konania

tlmočníkov z jazyka švédskeho a jazyka anglického na pretlmočenie výsledkov právnej

pomoci.

Medzi inými mal byť vypočutý F. H., A. G., ktorí mali byť v telefonickom spojení

s obvineným Š. K. a ktorí podľa výpovede svedka K. mali preberať aj tovar vo Švédsku,

čo priviezol kamiónom od K. a ktorému obvinený K., ako vodič kamiónu, mal prepravovať

drogy a práve tomuto F. H. mal prepraviť 150 kg amfetamínu.

Okrem toho stále je vyhlásené pátranie po hlavnom organizátorovi tejto prepravy

a distribúcie drog J. K., ktorý napriek tomu, že bol na neho vydaný medzinárodný zatykač,

zadržaný nebol.

S poukazom na hore uvedené skutočnosti nemožno potom konštatovať, že vo veci

sa nekoná. Procesnými úkonmi v trestnom konaní nie sú iba výsluchy obvinených a svedkov,

ale aj zabezpečovanie iných dôkazných materiálov potrebných na objasnenie tejto veci.

Je potrebné prihliadnuť aj na tú skutočnosť , že ide o trestnú činnosť, ktorá mala byť

vykonávaná vo viacerých krajinách a preto je nevyhnutné, keďže svedkovia by sa mali

zdržiavať v cudzine, zabezpečiť ich výsluchy prostredníctvom právnej pomoci. Keďže táto

právna pomoc už bola vykonaná, je nutné túto vyhodnotiť, avšak najskôr musí byť urobený

jej preklad do slovenského jazyka.

S poukazom na tieto skutočnosti, pokiaľ ide o obvineného Š. K., trvá dôvod väzby

podľa i naďalej, pretože vzhľadom na kontakty najmä

obvineného K., ktoré mal s obvineným K. a najmä na to, že väčšinou spolu komunikovali

telefonicky a mal kontakty tiež na ďalšie osoby, ktoré v rámci dožiadania boli vypočuté

vo Švédsku, avšak výsledky týchto výsluchov ešte doposiaľ nie sú známe, je tu dôvodná

obava, že pri prepustení z väzby bude pôsobiť na svedkov alebo spoluobvinených alebo inak

mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné konanie.

U obvineného K. je daný aj dôvod väzby podľa , pretože

z doterajšieho konania pred vzatím do väzby vyplývajú konkrétne skutočnosti, že by mohol

pokračovať v páchaní trestnej činnosti a takýmto spôsobom si zadovažovať čiastočne

prostriedky na svoju obživu.

Nadriadený súd sa stotožnil aj s tým, že postačí u obvineného K. predĺžiť lehotu

väzby nie do 27. 04. 2014, tak ako žiadal krajský prokurátor, ale len do 27. 02. 2014,

čo považoval za dostatočnú dobu na vyhodnotenie a zadováženie ďalších dôkazov

v predmetnej veci.“

Rozhodnutia krajského súdu a okresného súdu sa v podstate zhodujú v tom,

ktoré skutočnosti považovali súdy za okolnosti preukazujúce dôvodnú obavu,

že prepustením sťažovateľa na slobodu by mohlo byť zmarené alebo podstatne sťažené

dosiahnutie účelu trestného konania. Tieto zistili predovšetkým zo samotného charakteru

trestnej činnosti a krajský súd ich existenciu konfrontoval s dôkazmi, ktoré sú postupne

zabezpečované orgánmi prípravného konania. Krajský súd posudzoval dôvodnosť trestného

stíhania existenciou dôvodov väzby podľa a ,

plynulosťou postupu v trestnom konaní aj primeranosťou doby väzby. Krajský súd

tak postupoval v súlade s právnou úpravou podľa

ukladajúcou mu skúmať splnenie formálnych a materiálnych podmienok na ďalšie

predĺženie väzby sťažovateľa.

V napadnutom uznesením sú uvedené konkrétne skutočnosti zistené v trestnom

konaní vo vzájomných súvislostiach, ktorých hodnotenie nie je v rozpore so zákonnou

definíciou väzobných dôvodov, ako aj ostatných podmienok na predĺženie väzby. Krajský

súd skúmal aj plynulosť postupu vo vyšetrovaní, zaoberal sa námietkami sťažovateľa,

na ktoré uviedol konkrétnu odpoveď. Obsah sťažnosti je v podstate opakovaním námietok

v sťažnostnom konaní pred krajským súdom a polemikou s právnym posúdením krajského

súdu.

Podľa názoru ústavného súdu krajský súd postupoval pri predĺžení väzby sťažovateľa

v súlade s príslušnými ustanoveniami platného a účinného zákona a zohľadnil pri ich

výklade a aplikácii aj interpretačnú rovinu dohovoru. Uznesenie krajského súdu preto

nemožno považovať za svojvoľné ani nedostatočne odôvodnené.

Podľa judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú

neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím, postupom alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie možnosti

porušenia označeného základného práva alebo slobody namietaným rozhodnutím,

postupom orgánom štátu, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(m. m. , , , ).

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa

je zjavne neopodstatnená, a preto ju po jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25

ods. 2 .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. januára 2014