Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 79/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. januára 2014

predbežne prerokoval sťažnosť R. J. a J. J., zastúpených advokátom JUDr. Romanom

Cibulkom, Hlavná 13, Trnava, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. J. a J. J. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

13. januára 2014 doručená sťažnosť R. J. a J. J. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou

namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

Sťažovatelia v sťažnosti podrobne opisujú priebeh konania o neplatnosť dražby,

ktoré začalo nimi podaným návrhom doručeným okresnému súdu 9. júna 2006. Osobitne

zdôrazňujú, že o nimi podanom návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorý bol

súčasťou podaného návrhu, okresný súd po dobu 9 mesiacov vôbec nerozhodol, preto ho po

výsluchu na okresnom súde vzali 9. marca 2007 späť, keďže vydanie predbežného opatrenia

stratilo význam. Sťažovatelia namietajú porušenie označených práv, ktoré vidia v tom, že

„súd v našej veci konal so zbytočnými prieťahmi, keď jednak nerozhodol v zákonom

stanovenej lehote o našom návrhu na vydanie predbežného opatrenia, v dôsledku čoho sa

tento návrh stal neúčelný a my sme ho preto po ôsmich mesiacoch vzali späť.

Z nami popísaných skutočností… je tiež zrejmé, že pokiaľ i súd v predmetnej veci

konal, jeho úkony boli neefektívne, neviedli dôsledne k naplneniu cieľu súdneho konania,

dôsledkom čoho je skutočnosť, že o našom návrhu podanom ešte v júni 2006 súd rozhodol

až po viac ako šiestich rokoch a vec ešte stále nie je právoplatne skončená…

Tvrdíme, že súd ako porušovateľ našich uvedených práv nemôže zdôvodňovať

zdĺhavosť konania zložitosťou veci. Predmetom konania je posúdenie platnosti resp.

neplatnosti dražby, v dôsledku ktorej sme my sťažovatelia prišli o náš byt a stratili sme tak

jednu zo základných existenčných hodnôt.

Z hľadiska právneho nejde teda o vec právne komplikovanú, keď posúdenie

predmetnej otázky treba zaradiť do štandardnej civilnej agendy…

Nedá sa tiež tvrdiť, že by sme my sťažovatelia nejakým podstatným spôsobom

zapríčinili vznik prieťahov v súdnom konaní. Nazdávame sa totiž, že zdôvodňovať

nemožnosť rozhodnúť v zákonnej lehote o našom návrhu na vydanie predbežného opatrenia

tým, že byt, ktorého sa malo predbežné opatrenie týkať, nie je vraj v našom návrhu

dostatočne identifikovaný, je zo strany súdu alibistické a zbytočne formálne.“.

Sťažovatelia tiež poukazujú na to, že prerokovanie predmetnej veci urgovali,

podávali sťažnosti adresované predsedníčke súdu i Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej

republiky, avšak uvedené nemalo výrazný vplyv na urýchlenie súdneho konania. Keďže

napadnuté konanie nie je stále právoplatne ukončené, sťažnosť považujú z hľadiska

zákonných podmienok za prípustnú. Žiadané finančné zadosťučinenie v sume po 3 000 €

každému z účastníkov sťažovatelia odôvodňujú dlhodobým stavom „faktickej a právnej

neistoty trvajúci takmer 7 rokov je pre nás, mladú rodinu s dvomi maloletými deťmi

obzvlášť frustrujúci. V dražbe, ktorej vyslovenia neplatnosti sa v predmetnom konaní

domáhame, sme prišli o náš byt ako o jednu zo základných existenčných hodnôt, následne

sme boli protiprávne z predmetného bytu jeho novým vlastníkom vyprataní (tento bol síce

v trestnom konaní v súvislosti s týmto jeho počinom voči nám právoplatne uznaný vinným

pre prečin nátlaku podľa § 92 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák. a odsúdený k trestu odňatia

slobody v trvaní jeden rok s podmienečným odkladom výkonu na dobu dva roky. Táto

okolnosť však pre nás z hľadiska možnosti zjednania nápravy, nemá zásadný význam).

Máme odôvodnený pocit, že na tom, že sme prišli o strechu nad hlavou a museli sme si ako

mladá rodina riešiť núdzové bývanie, nesie diel zodpovednosti i Okresný súd Trnava, ktorý

v spomínanom konaní nám nebol schopný poskytnúť dostatočnú ochranu tým, že by

v zákonnej lehote vydal vo veci predbežné opatrenie a tým by sa najmenej sťažili následné

prevody nášho bytu.“ Sťažovateľka J. J. poukazuje aj na svoje zdravotné problémy

spôsobené núteným vysťahovaním rodiny a dlhodobým súdnym sporom.

Sťažovatelia preto navrhujú, aby ústavný súd vo veci samej vydal takéto

rozhodnutie:

„1. Základné právo sťažovateľov R. J., nar... a J. J., nar... na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , ako i ich právo na

prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Sťažovateľom R. J. a J. J. sa priznáva finančné zadosťučinenie a to každému v

sume 3 000,- €..., ktoré je povinný im poukázať Okresný súd Trnava a to dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trnava povinný nahradiť sťažovateľom trovy ich právneho

zastúpenia v celkovej výške 340,90 € vrátane DPH na účet právneho zástupcu sťažovateľov

JUDr. Romana Cibulku... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). V zmysle

konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(obdobne napr. , , ).

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Z ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

, ) vyplýva, že ochrana základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov sa v konaní pred ústavným súdom poskytuje len vtedy, ak v čase

uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci

ešte trvalo. Ak v čase, keď bola sťažnosť doručená ústavnému súdu, už k porušovaniu

označeného základného práva nedochádzalo, ústavný súd sťažnosť zásadne ako zjavne

neopodstatnenú odmietne ( ). Účelom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je totiž odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci.

V súvislosti s tým ústavný súd už opakovane judikoval, že jednou zo základných

pojmových náležitostí sťažnosti podľa je v prípadoch, keď sa ňou

namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do

základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu

do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv

ďalej nepokračovalo (napr. , , ).

V danom prípade priamo zo sťažnosti vyplýva, že vo veci bol 22. augusta 2012

vyhlásený rozsudok, proti ktorému podali sťažovatelia odvolanie. Ústavný súd dopytom

na okresnom súde, ako aj na Krajskom súde v Trnave (ďalej len „krajský súd“) zistil, že spis

bol po vykonaní prípravných úkonov okresným súdom spolu s podaným

odvolaním doručený krajskému súdu 28. februára 2013. Na krajskom súde je vec vedená

pod sp. zn. a o odvolaní sťažovateľov nebolo do rozhodnutia ústavného

súdu rozhodnuté. Krajským súdom nebol vo veci nariadený ani žiaden termín pojednávania.

Ústavný súd konštatuje, že doručením rozsudku okresného súdu a vykonaním

ostatných úkonov, ktoré v spojitosti s podaním odvolania podľa § 209 a § 210 Občianskeho

súdneho poriadku okresný súd musel vykonať, boli z jeho strany vykonané všetky zákonom

predpokladané a dovolené úkony na odstránenie právnej neistoty sťažovateľov. Ďalší postup

ani úkony vo veci už okresný súd vykonávať nemôže, a preto je potrebné vec posudzovať

so zreteľom na ako na takú, v ktorej ústavná úloha okresného súdu

pri odstraňovaní právnej neistoty skončila rozhodnutím vo veci samej za predpokladu,

že toto rozhodnutie bude napokon konečným rozhodnutím vo veci samej, a to aj napriek

podanému odvolaniu a vykonaniu riadneho opravného konania.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd v čase podania sťažnosti na ústavnom súde

(január 2014) už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh

konania. Súčasne je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, už

k prieťahom, resp. nečinnosti, ako to tvrdia sťažovatelia, v konaní pred okresným súdom

nedochádza (a to aj napriek tomu, že vo veci nebolo ešte právoplatne rozhodnuté). Preto je

daný dôvod na odmietnutie takejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť (napr.

, , ). Ústavný súd v tejto spojitosti

pripomína, že proti porušovaniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru sa sťažovatelia mohli brániť podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

len do vynesenia rozsudku okresným súdom.

Vzhľadom na to bolo potrebné sťažnosť, ktorou je namietané porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote konaním okresného súdu vedeným pod sp. zn. , odmietnuť

podľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti, ako to

vyplýva z výroku tohto rozhodnutia.

Ústavný súd však pripomína, že prípadné zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku

a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie by v súhrne s doterajším konaním

okresného súdu mohlo založiť inú kvalitu posudzovania zbytočných prieťahov okresného

súdu a prípadné neefektívne (nesústredené) konanie okresného súdu alebo konanie

poznačené jeho zjavnou nečinnosťou by mohli byť v príčinnej súvislosti s porušovaním

základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo by v danom prípade nemalo byť prekážkou prípustnosti

opätovného konania a rozhodovania vo veci samej podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. januára 2014