Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 64/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. januára 2014 v senáte

zloženom z predsedu Jána Lubyho (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť E. B., zastúpeného advokátom

JUDr. Jozefom Vaľom, Seberíniho 21, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho

práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. ,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť E. B. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. novembra

2013 doručená sťažnosť E. B. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie svojho

práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. , (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že „Dňa 24. 6. 2010 okolo 22.00 hod. na Nábreží...

a dňa 7. 7. 2010 asi o 01.40 hod. na parkovisku... bol... zaistený policajnou hliadkou.

V prvom prípade mu bola sloboda obmedzená asi na 4 hodiny a v druhom prípade asi na

7 hodín. V oboch prípadoch mu po prepustení bolo vydané rozhodnutie o zaistení. Proti

rozhodnutiam na mieste podal odvolania. Rozhodnutia o zaistení boli odvolacím orgánom

potvrdené rozhodnutím pod č. KRP-PP-205-009/2010 zo dňa 23. 8. 2010 a pod č. KRP-PP-

199-008/2010 zo dňa 17. 8. 2010.“.

Proti rozhodnutiam Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, odboru

poriadkovej polície č. KRP-PP-205-009/2010 z 23. augusta 2010 a č. KRP-PP-199-

008/2010 zo 17. augusta 2010 podal sťažovateľ krajskému súdu žalobu (o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu podľa § 247 a nasl. Občianskeho súdneho

poriadku) „zaregistrovanú pod č. . Krajský súd v Bratislave rozhodol až

7. 12. 2012 rozsudkom -84, ..., tak že zrušil rozhodnutia

odvolacieho orgánu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.“. Rozsudok bol

sťažovateľovi doručený 31. decembra 2012.

Sťažovateľ v sťažnosti cituje čl. 5 ods. 4 dohovoru, podľa ktorého každý, kto bol

pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie,

v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil

prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné, a konštatuje, že v prípade jeho zaistenia

„nebolo potrebné nariadiť prepustenie, ale bolo potrebné urýchlene rozhodnúť o zákonnosti

pozbavenia jeho slobody. Od podania návrhu na súd do rozhodnutia uplynuli však viac ako

dva roky a to nemožno považovať za urýchlené.“.

Vo vzťahu k dodržaniu lehoty dvoch mesiacov podľa § 53 ods. 3 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) na podanie sťažnosti ústavnému súdu sťažovateľ uviedol, že

„vychádza z oznámenia v liste -5 zo dňa 19. 2. 2013, podľa ktorého

po splnení zákonných podmienok podania mu bude lehota na prerokovanie veci ústavným

súdom zachovaná“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom

vysloví, že postupom krajského súdu v označenom konaní došlo k porušeniu jeho práva

podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru, a prizná mu primerané finančné zadosťučinenie v sume

20 000 €.

Ústavný súd z obsahu sťažnosti, jej príloh, ako aj zo svojej rozhodovacej činnosti

zistil, že mu

- dňa 6. februára 2013 bola doručená sťažnosť sťažovateľa (obsahovo identická

so sťažnosťou, ktorá je predmetnom tohto prerokovania pred ústavným

súdom), ktorá však bola prípisom ústavného súdu sp. zn. z

19. februára 2013 podľa odložená, pretože

k nej nebolo pripojené splnomocnenie pre advokáta, a

- dňa 13. marca 2013 bolo doručené splnomocnenie pre advokáta JUDr. Jozefa

Vaľa na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom vedenom

pod sp. zn. , ako aj ďalšie prílohy. Ústavný súd toto doplnenie

posúdil ako nové podanie a prípisom sp. zn. z 3. septembra

2013 ho odložil, pretože v predloženej podobe po posúdení jeho obsahu

nebolo možné považovať ho za sťažnosť, o ktorej by bol oprávnený konať

podľa (ďalej len „“).

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú

dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť podľa možno

podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia, opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu (do základných práv a slobôd). Táto lehota sa pri opatrení

alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu

dozvedieť. neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť

(pozri napr. , ).

Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namieta porušenie svojho práva

na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia slobody podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru

postupom krajského súdu v napadnutom konaní.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným

spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

Napadnuté konanie bolo podľa vyznačenej doložky právoplatnosti na fotokópii

rozsudku krajského súdu sp. zn. -84, zo 7. decembra 2012 (ktoré

sťažovateľ pripojil k sťažnosti) právoplatne skončené 18. januára 2013. Sťažnosť

sťažovateľa z 3. novembra 2013 bola osobne doručená ústavnému súdu 6. novembra 2013,

pričom sťažovateľ je toho názoru (vychádzajúc pritom z prípisu ústavného súdu sp. zn.

z 19. februára 2013), že bola podaná včas.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. , ,

, ). Jednou zo zákonných podmienok na jej prijatie na ďalšie

konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv

alebo slobôd sťažovateľa, pričom zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť.

V danej situácii nepovažoval ústavný súd za právne významný dátum doručenia

predchádzajúceho podania sťažovateľa zo 4. februára 2013 (6. februára 2013), na základe

ktorého bola vec vedená pod sp. zn. skončená jej odložením podľa § 23a

, hoci aj s poučením, že sťažovateľovi ostáva zachovaná lehota

na podanie sťažnosti. Vec vedená pod sp. zn. bola teda v súlade s § 23a

skončená a sťažnosť z 3. novembra 2013 (ktorá je predmetom

tohto prerokovania pred ústavným súdom) možno posúdiť len ako nové podanie

sťažovateľa, ktoré musí spĺňať všetky ústavné aj zákonné náležitosti sťažnosti vrátane

podmienky zachovania lehoty na podanie sťažnosti podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom

súde.

V čase, keď sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich základných práv a slobôd

na ústavnom súde podľa , už uplynula lehota ustanovená pre tento typ konania

pred ústavným súdom.

Napokon ústavný súd dodáva, že aj keby sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas,

musel by ju ústavný súd odmietnuť podľa ako zjavne

neopodstatnenú, pretože neexistuje príčinná súvislosť medzi namietaným porušením práva

na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia slobody podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru

a napadnutým postupom krajského súdu spočívajúcim v prieťahoch (ktorého predmetom

nebolo rozhodovanie o osobnej slobode sťažovateľa, ale rozhodovanie o žalobe proti

rozhodnutiam správneho orgánu).

Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa

ako podanú oneskorene.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho dôvodu, aby sa ústavný súd

zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. januára 2014