Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 39/2014
PDF · 249.87 KB
No categories available
IV. ÚS 39/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. januára 2014 v senáte
zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava
Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť M. K., zastúpeného advokátom
JUDr. Jurajom Füzerom, Ulica M. R. Štefánika 22, Trebišov, vo veci namietaného
porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práv
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a základných práv postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.
5 Co 126/2012 a jeho rozsudkom z 8. novembra 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. marca 2013
doručená sťažnosť M. K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom
Füzerom, Ulica M. R. Štefánika 22, Trebišov, ktorou namieta porušenie svojich základných
práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj
práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Krajského súdu
v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 126/2012 a jeho
rozsudkom z 8. novembra 2012 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).
Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že žalobou doručenou Okresnému súdu
Trebišov (ďalej len „okresný súd“) sa obchodná spoločnosť JUPOR, s. r. o. (ďalej len
„žalobca“), domáhala proti sťažovateľovi zaplatenia sumy 30 306 € a prísl. z titulu
nesplatenej pôžičky, ktorú mu mal poskytnúť právny predchodca žalobcu Š. Š. (Š. postúpil
svoju pohľadávku zo zmluvy o pôžičke na žalobcu, pozn.).
O žalobe rozhodol okresný súd rozsudkom sp. zn. 10 C 1/2010 z 21. októbra 2011,
ktorým zaviazal sťažovateľa zaplatiť žalobcovi sumu 30 306 € s 8,5 % úrokom z omeškania
ročne od 26. februára 2008 do zaplatenia a zároveň mu uložil povinnosť nahradiť žalobcovi
trovy konania. V odôvodnení označeného rozsudku okresného súdu sa okrem iného uvádza:
„V konaní súd vzal za preukázané, že nárok navrhovateľa je čo do výšky a základu
dôvodný. Výpoveďou svedka Š. Š., pripojenými listinnými dôkazmi, kópiou vkladového listu
zo dňa 9. 8. 2007, vklad na účet č. vo výške 150 000,- Sk, dokladom zo dňa 16. 8. 2007,
prevod z osobného účtu čiastka 100 000,- Sk na účet č., kópiou vkladového listu zo dňa
11. 9. 2007, vklad na účet č. vo výške 90 000,- Sk, kópiou vkladového listu zo dňa 21. 9.
2007 na účet č. vo výške 40 000,- Sk, kópiou vkladového listu zo dňa 27. 9. 2007 na účet č.
vo výške 60 000,- Sk, kópiou príjmového pokladničného dokladu zo dňa 28. 9. 2007 na
sumu 580 000,- Sk, kópiou vkladového listu zo dňa 5. 10. 2007 na účet č. vo výške 43 000,-
Sk, kópiou vkladového listu zo dňa 10. 10. 2007 na účet č. vo výške 200 000,- Sk, kópiou
vkladového listu zo dňa 12. 10. 2007 na účet č. vo výške 200 000,- Sk, kópiou vkladového
listu zo dňa 23. 11. 2007 na účet č. vo výške 50 000,- Sk, bolo preukázané, že Š. Š. poskytol
finančné prostriedky odporcovi ako súkromná osoba súkromnej osobe, spolu 1 513 000,-
Sk. Z tejto sumy vrátil odporca navrhovateľovi 600 000,- Sk. Ku dňu podania návrhu na súd
zostatok nevrátenej pôžičky predstavuje suma 30 306 Eur (913 000,- Sk). Z predložených
listín a to z pokusu o zmier zo dňa 17. 1. 2008, z listu zo dňa 23. 1. 2008 jednoznačne
vyplýva, že Š. Š. sa pokúsil, ešte pred podaním návrhu na súd, riešiť predmetnú vec
mimosúdne. Osobné stretnutie odporca odmietal. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
14. 4. 2009 súd konštatuje, že Š. Š. uzatvoril s navrhovateľom zmluvu o postúpení
pohľadávok v zmysle §§-ov 524 a násl. Obč. zák. Na základe tejto zmluvy je navrhovateľ
oprávnený na vymáhanie predmetnej pohľadávky s príslušenstvom voči odporcu.
Súd priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne v zmysle ust.
§ 517 ods. 2) Obč. zák. Listom zo dňa 23. 1. 2008 bol odporca vyzvaný na vrátenie zostatku
pôžičky do 25. 2. 2008, čo odporca nesplnil, preto súd priznal úrok z omeškania od
26. 2. 2008 do zaplatenia.“
Proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 10 C 1/2010 z 21. októbra 2011 podal
sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. 5 Co 126/2012
z 8. novembra 2012 tak, že odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil.
V relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku krajský súd v reakcii na
odvolacie námietky sťažovateľa okrem iného uviedol:
„... Odporca odôvodnil odvolanie odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a),
d), e) a f) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p., t. j., že v konaní došlo k vade
uvedenej v § 221 ods. 1 písm. f), t. j., že sa mu postupom súdu odňala možnosť konať pred
ním, že rozhodnutie je nepreskúmateľné a, že súd nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, že
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že doteraz skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a).
Odporcom tvrdená vada konania, že sa mu postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f) O. s. p.) nebola zistená.
Odňatím možnosti konať pred súdom možno vo všeobecnosti rozumieť taký jeho
postup, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu
O. s. p. priznáva a ktorý sa prejavil už v priebehu konania a nielen pri rozhodovaní.
Podľa § 157 ods. 2 veta druhá O. s. p. súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé.
V konaní nebola zistená žiadna vada uvedená v § 221 ods. 1 O. s. p., v dôsledku
ktorej by bolo potrebné rozsudok zrušiť, keďže rozsudok spĺňa náležitosti riadne
a presvedčivo odôvodneného rozsudku, pričom nebolo zistené, aby žalobcovi bola v konaní
odňatá možnosť konať pred súdom, t. j., že procesný postup súdu alebo jeho rozhodnutie by
boli také, že v ich dôsledku by žalobca nemohol uplatniť svoje konkrétne procesné práva
priznané mu Občianskym súdnym poriadkom.
Ani ďalšia odporcom uvádzaná vada konania (§ 221 ods. 2 písm. h) O. s. p.,) t. j., že
súd nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav, nebola v konaní zistená, lebo súd použil správny právny
predpis.
Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods. 2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom
konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení
bola okolnosť, že súd nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne
významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba
samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom
konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý
v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol
navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli
tvrdené, súd nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že
vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.
Súdom vykonané dôkazy boli dostatočným podkladom na úplné zistenie skutkového
stavu, čo je nepochybne zrejmé z obsahu spisu.
Odporca v konaní pred súdom nenavrhoval žiaden dôkaz, ktorý by súd nevykonal,
pričom je potrebné vziať na zreteľ tú skutočnosť, že na pojednávaní 21. 10. 2011 (zápisnica
na č. l. 180) bolo účastníkom dané poučenie podľa § 120 ods. 4 O. s. p. a účastníci, vrátane
odporcu nenavrhli vo veci vykonať ďalšie dokazovanie, a preto súd uznesením (zápisnica na
č. l. 181) vyhlásil dokazovanie v predmetnej veci za skončené.
Podľa § 205a ods.1 O. s. p. ...
V prejednávanej veci nebolo zistené, žeby existovali skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
neboli uplatnené pred súdom preto, že ich žalovaný bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu, z toho dôvodu nemôže byť uvedený odvolací dôvod daný.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní
skutkového stavu veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom
pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec
posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je
úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových
zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp.
zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p. a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia
dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo
a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas
konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie
je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov resp., ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo
zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O. s. p., preto ani tento odvolací dôvod nie
je daný.
K výhrade odporcu ohľadom nesprávneho skutkového zistenia súdu, spočívajúceho
v tom, že zo zistených dôkazov vykonaných pred súdom vyplynul opak, a to že peniaze od Š.
Š. prevzala spoločnosť K... s. r. o. a nie on - odporca, že z vykonaného dokazovania
vyplýva, že Š. Š. poskytol pôžičku nie jemu odporcovi, ale spoločnosti K... s. r. o., je
potrebné uviesť, že sám odporca na pojednávaní 8. 6. 2010 (zápisnica na č. l. 85) na otázku
zást. navrhovateľa uviedol, že je majiteľom firmy K... s. r. o. a že Š. je majiteľom firmy I., s.
r. o., že medzi týmito dvoma firmami nebola uzatvorená zmluva na výrobu Ruže.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania možno dospieť k jednoznačnému záveru, že
všetky obchodnoprávne aktivity uvádzané a tvrdené účastníkmi konania, so zreteľom na
nimi spomínanú výrobu a financovanie difúzora (Ruža) pre spoločnosť U. S. Steel v Srbsku
Smederevo, svedčia iba o obchodnoprávnych vzťahoch medzi spoločnosťou K... s. r. o.,
ktorej konateľom je odporca a spoločnosťou LASTA s. r. o., Košice, na základe písomnej
objednávky zo 6. 8. 2007 a, že ide o právny vzťah medzi inými subjektami - účastníkmi
právneho vzťahu, ktorí nie sú totožní s účastníkmi konania v tejto prejednávanej právnej
veci. Z uvedeného dôvodu právny predchodca navrhovateľa Š. Š., ako súkromná osoba
v obchodnoprávnom vzťahu medzi spoločnosťami K..., s. r. o., Trebišov a LASTA, s. r. o.,
Košice nemá žiadne právne postavenie, a preto z tohto vzťahu preňho nemôžu vyplývať
žiadne práva, ani povinnosti, keďže nie je účastníkom obchodnoprávneho vzťahu medzi
uvedenými spoločnosťami. Nárok právneho predchodcu navrhovateľa a následne
navrhovateľa, podľa zmluvy o postúpení pohľadávky voči odporcovi - z poskytnutej pôžičky
a na jej vrátenie vyplýva z dvojstranného občianskoprávneho vzťahu, vzniknutého medzi
dvoma fyzickými osobami a nemožno ho zamieňať za iný, ktorý nemá nič spoločné
s obchodnými aktivitami obchodných spoločností, ktoré nie sú účastníkmi zmluvy o pôžičke,
uzavretej medzi fyzickými osobami, ktorými sú právny predchodca navrhovateľa a odporca.
Je potrebné o. i. prisvedčiť argumentom navrhovateľa, uvádzaných vo vyjadrení
k odvolaniu, že bolo základnou povinnosťou odporcu ako konateľa K..., s. r. o. v deň
prijatia každej údajnej zálohovej platby vystaviť a zaúčtovať príjmovú faktúru s vyčíslením
DPH a faktúry odovzdať spoločnosti I. na zaúčtovanie v príslušnom zdaňovacom období, t.
j. v auguste, septembri až decembri 2007, alebo tretí a štvrtý kvartál 2007 a následne
povinnosťou K..., s. r. o. bolo vyčíslenú výšku DPH zaplatiť štátu a naopak I., s. r. o. si mala
uplatniť nadmerný odpočet DPH v rovnakej výške. Pravdivosť tvrdenia odporcu o tom, že
išlo o obchodné aktivity a vzťahy medzi jeho spoločnosťou K..., s. r. o. a poskytnutým
finančným plnením od spoločnosti I. s. r. o., ktorej konateľom bol právny predchodca
navrhovateľa Š. Š. bola o. i. vyvrátená aj tým, že nebolo preukázané, že spoločnosť K..., s. r.
o. vystavila pre spoločnosť I., s. r. o. zákonom požadované faktúry a, že by zaplatila
príslušnú DPH do štátneho rozpočtu v príslušnom zdaňovacom období. Tieto skutočnosti
podporne svedčia o tom, že nebolo preukázané tvrdenie odporcu o obchodnoprávnych
vzťahoch a pôžičkou medzi spoločnosťou K. s. r. o., kde bol a je konateľom a medzi
spoločnosťou právneho predchodcu navrhovateľa - I. s. r. o. Faktúry medzi spoločnosťami
I. s. r. o. a K... s. r. o. nie sú ani v pripojenom trestnom spise ČVS: ORP: 369/OEK-TV-
2009 OR PZ Trebišov, ako to tvrdil odporca. V príjmovom pokladničnom doklade z 28. 9.
2007 (č. l. 11) je v kolónke organizácia uvedené meno M. K. a jeho rod. č., v kolónke prijaté
je uvedené od Š. Š., a jeho rod. č., pôžička v hotovosti 580.000,- Sk a uvedené údaje
potvrdzujú, že na základe tohto príjmového pokladničného dokladu nedošlo k pôžičke medzi
právnickými osobami, lebo sú v ňom uvedené fyzické osoby, označené menom, rod. č. a
adresou bydliska. Je potrebné o. i. prisvedčiť tvrdeniam navrhovateľa, že v tomto prípade
odporca nekonal za K..., s. r. o., lebo neuviedol tlačené alebo písané obchodné meno
spoločnosti, v ktorej mene by konal ako konateľ a k obchodnému menu by pripojil svoj
vlastnoručný podpis. Ďalšie finančné prostriedky poskytnuté odporcovi právnym
predchodcom navrhovateľa boli síce vložené vkladmi v hotovosti a bezhotovostnými
vkladmi na účet K... s. r. o., Trebišov, avšak išlo iba o platobné miesto, kde mal dispozičné
právo odporca ako konateľ tejto spoločnosti. Medzi účastníkmi boli v čase poskytnutia
pôžičky korektné vzťahy, ktoré mali vplyv na jej realizáciu.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. e) O. s. p. je daný vtedy, ak vo svetle nových
skutočností alebo dôkazov, ktoré účastník uplatnil v súlade s § 205a O. s. p., nemôže obstáť
súdom zistený skutkový stav. Ide najmä o skutočnosti a dôkazy, ktoré nastali (vznikli) po
vyhlásení (vydaní) rozsudku súdu prvého stupňa, preto skutočnosti a dôkazy, ktoré tu boli
v konaní pred súdom prvého stupňa a účastník ich neuplatnil (hoci len preto, že o nich
nevedel), nemôžu byť v sporovom konaní odvolacím dôvodom. Predpokladá sa, že
účastníkom uplatnené skutočnosti a dôkazy sú nové (v porovnaní s tým, aké tu boli v konaní
pred súdom prvého stupňa) a v danej veci sú právne významné.
Odporca v odvolaní neuplatnil žiadne skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli uplatnené
pred súdom, preto ani tento odvolací dôvod nie je daný a ani súd už nepovažoval za
nevyhnutné ďalší dôkaz vykonať.
V prejednávanej veci nie je daný ani odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f)
O. s. p., t. j. nesprávne právne posúdenie veci súdom.
Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho
i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne
závery o právach a povinnostiach účastníkov konania, na čom nič nemenia ani skutočnosti
uvedené v odvolaní žalovaného, v ktorom sa v podstate iba opakujú skutočnosti, s ktorými
sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku presvedčivo a výstižne vyrovnal.“
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v podstate namieta hodnotenie dôkazov
všeobecnými súdmi, keďže podľa jeho presvedčenia z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že on ako fyzická osoba si od právneho predchodcu žalobcu Š. nikdy žiadne peniaze
nepožičal, a teda v predmetnej veci nie je pasívne vecne legitimovaný, pričom rovnako nie
je aktívne vecne legitimovaný ani žalobca. Od týchto východísk sťažovateľ odvodzuje svoj
záver, v zmysle ktorého mala byť žaloba žalobcu všeobecnými súdmi zamietnutá.
Sťažovateľ v priebehu celého konania pred všeobecnými súdmi poukazoval na fakt,
že v právnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu Š. bola obchodná spoločnosť K... ,
s. r. o., ktorej spoločníkom aj konateľom je sťažovateľ. Spoločnosť K.., s. r. o., bola tiež
v obchodnom vzťahu so spoločnosťou I., s. r.o., ktorej spoločníkom a konateľom je právny
predchodca žalobcu Š., a rovnako bola v obchodnom vzťahu so spoločnosťou LASTA,
s. r. o.
Podľa tvrdení sťažovateľa bol skutkový stav taký, že Š. sa obrátil na sťažovateľa
s požiadavkou, aby jeho spoločnosť K..., s. r. o., vyhotovila difúzor (tzv. „ružu“) pre
spoločnosť U. S. Steel Smederovo v Srbsku. Sťažovateľ pripravil rozpočet a v ďalšom
konal podľa pokynov Š., pričom nevedel, či ružu objednáva Š. alebo spoločnosť I., s. r. o.,
alebo LASTA, s. r. o. V konečnom dôsledku písomnú objednávku na výrobu ruže dala
spoločnosť LASTA, s. r. o., pričom táto je podľa sťažovateľa antidatovaná na 6. august
2007, hoci v skutočnosti išlo o ešte neskorší dátum (až po ukončení prác v Srbsku). Až po
doručení objednávky spoločnosť K..., s. r. o., fakturovala spoločnosti LASTA, s. r. o., sumu
1 497 423,40 Sk, ktorú spoločnosť LASTA, s. r. o., v decembri uhradila. Spoločnosť
LASTA, s. r. o., však spoločnosti K..., s. r. o., neuhradila ďalšiu faktúru z 30. decembra
2007 za montážne práce v celkovej sume 1 064 674 Sk.
Sťažovateľ ďalej tvrdí, že sumy v celkovej výške 1 513 000 Sk, ktoré mu Š.
v auguste až decembri 2007 poskytol, či už v hotovosti, alebo vkladom hotovosti na účet
jeho spoločnosti K..., s. r. o., boli zálohami na výrobu ruže, ktoré reálne prevzala spoločnosť
K..., s. r. o., a nie on (sťažovateľ). Následne po uhradení faktúry spoločnosťou LASTA, s. r.
o., spoločnosť K..., s. r. o., vrátila Š. platby, „ktoré Š. Š. vkladal na účet K..., s. r. o. s
účelom pôžička, t. j. 2 x suma po 200 000,- Sk, 1 x suma 150 000,- Sk a K..., s. r. o. a za M.
K. t. j. žalovaného zaplatila 1 x sumu 50 000,- Sk, ktorú Š. Š. vložil v hotovosti na môj
osobný účet ako žalovaného č. ú.“.
Sťažovateľ poukazuje na mailovú korešpondenciu medzi ním a Š., ako aj na dodacie
listy spoločnosti Thyssen Krupp Ferrosta, spol. s r. o., pre spoločnosť I. s. r. o., na ktoré
všeobecné súdy nemali podľa jeho tvrdenia vôbec prihliadnuť, pričom tieto dôkazy by mali
preukázať jeho skutkové tvrdenie, že spoločnosť K..., s. r. o., bola v právnom vzťahu na
zhotovenie ruže so spoločnosťou Š. I., s. r. o., „ Š. Š. bol v právnom vzťahu s I. s. r. o. a Š.
Š. plnil za spoločnosť I. s. r. o., jednotlivé zálohy na výrobu ruže. Prečo v konečnom
dôsledku bola vystavená objednávka spoločnosťou LASTA s. r. o. ja neviem. Mne to
nevadilo, lebo ja som si myslel, že Š. Š., I. s. r. o. a LASTA s. r. o. majú svoje zmluvné
vzťahy a mňa do ich zmluvných vzťahov nič nebolo. Bola to ich vec a ja som konal podľa
pokynov Š. Š.“.
K právnym záverom vysloveným odvolacím súdom v napadnutom rozsudku sťažovateľ
formuluje tieto výhrady: „Je preto nesprávne skutkové tvrdenie a právny záver odvolacieho
súdu, že som mal ako konateľ spoločnosti K... s. r. o. v deň prijatia zálohovej platby vystaviť
a zaúčtovať príjmovú faktúru s vyčíslením DPH a faktúry odovzdať spoločnosti I. s. r. o.,
lebo I. s. r. o. nepoukázala na účet K... s. r. o. peniaze, ale peniaze poukázal Š. Z uvedeného
dôvodu K... s. r. o. vrátila Š. Š. platby, ktoré Š. Š. vkladal na účet K... s. r. o. Spoločnosti I.
s. r. o. moja spoločnosť K..., s. r. o. nemohla vystaviť na celkovú žalovanú sumu faktúry,
lebo táto spoločnosť peniaze spoločnosti K ..., s. r. o. nepožičala, ani nepoukázala na účet.
Je preukázané, že Š. moja spoločnosť K..., s. r. o. vrátila finančné prostriedky, ktoré
poukázal spoločnosti K... s. r. o. Š. konal úmyselne špekulatívne, neseriózne a zavádzajúco.
... Aj keď odvolací súd v dôvodoch potvrdzujúceho rozsudku na strane 12 bol toho
názoru, že pokiaľ Š. vkladal peniaze na účet K..., s. r. o. a peniaze mali byť požičané mne a
nie K..., s. r. o., lebo malo ísť o platobné miesto mňa ako fyzickej osoby, takýto právny záver
odvolacieho súdu je bez akéhokoľvek dôkazu, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a ani
v tvrdení účastníkov konania. Ja ako občan som mal svoj účet a preto ak by som si mal
požičať poniaze od Š., nebol problém Š. označiť môj osobný účet, kde by mi vložil peniaze...
Ja som peniaze nepotreboval, potrebovala ich moja spoločnosť K..., s. r. o., ktorá podľa
pokynov Š. vykonávala dielo. Všetky prejavy vôle, úkony Š. a mňa smerovali k výrobe diela
spoločnosťou K..., s. r. o., financovaniu diela pre K..., s. r. o. a nie ináč.
Pokiaľ žalobca predložil príjmový doklad z 28. 09. 2007 na sumu 580 000,- Sk, kde
je pri schválení a cene uvedená pôžička s podpisom Š. Š. a príjmový doklad má byť
vystavený žalovaným M. K., tak tento príjmový doklad nie je totožný s originálom
príjmového dokladu, ktorý som odovzdal Š. Š. Je podozrenie, že neznáma osoba a s
najväčšou pravdepodobnosťou Š. Š. bez môjho vedomia a súhlasu, bez súhlasu K..., s. r. o.
dopísal chýbajúce údaje príjmového dokladu zo dňa 28. 09. 2007. Súdu som predložil
príjmový doklad K..., s. r. o. z 28. 09. 2007. Porovnaním s príjmovým dokladom, ktorý
predložil žalobca je preukázané dopisovanie údajov do tohto príjmového dokladu.
V príjmovom doklade, ktorý predložil žalobca nie je môj rukopis, pokiaľ ide o napísanie
organizácie, prijatia platby, dopisovanie pôžičky v hotovosti, pôžička ako aj dopísanie
rodného čísla a pod.
V čase keď som vypisoval príjmový doklad 28. 09. 2007 o prevzatí sumy 580 000,-
Sk, tak do účelu som napísal záloha na výrobnú réžiu. Peniaze som preberal za spoločnosť
K..., s. r. o., hoci to v príjmovom doklade nie je uvedené. S Š. Š. sme sa dohadovali od koho
majú byť prijaté peniaze v sume 580 000,- Sk. Š. Š. mi však povedal, že ešte nevie, či to bude
jeho spoločnosť I. s. r. o. alebo iného subjektu a práve preto sa tieto údaje v príjmovom
pokladničnom doklade nevypísali. V poobedňajších hodinách28. 09. 2007 Š. Š. mi povedal
a upresnil, že príjmový doklad je potrebné vystaviť na firmu I. s. r. o., ktorá peniaze
v hotovosti zložila. Z uvedeného dôvodu bol vystavený spoločnosťou K..., s. r. o. príjmový
doklad zo dňa 28. 09. 2007 na sumu 580 000,- Sk s účelom záloha na výrobnú réžiu
a doručený osobne žalovaným pre Š. Š., ktorý si ho aj prevzal. Ja som ako občan dielo –
ružu nezhotovoval, dielo vykonávala moja spoločnosť K... s. r. o. Je preto nelogické, aby
som zálohu na výrobnú réžiu prevzal ako občan. Všetky prejavy vôle, úkony som robil za
K..., s. r. o. podľa pokynov Š. Len špekuláciou Š. a uvedením ma do omylu došlo k tomu, že
na príjmovom doklade dňa 28. 09. 2007 o prevzatí sumy 580 000,- Sk nebola uvedená
spoločnosť K..., s. r. o.
Odvolací súd k týmto dôkazom zaujal právny záver, že nebolo preukázané, že
spoločnosť K... s. r. o. a I. s. r. o. bola v obchodnom vzťahu a v príjmovom doklade je
uvedené moje meno s rodným číslom a že na príjmovom doklade nie je uvedená spoločnosť
K... s. r. o. a preto som nekonal v mene spoločnosti ako konateľ. Z tohto dôvodu bolo žalobe
vyhovené a potvrdený rozsudok prvostupňového súdu.“
Sťažovateľ zastáva názor, že „V danom prípade sú právne závery žalovaného
v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami resp. z nich v žiadnej možnej
interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia žalovaného nevyplývajú, preto je
potvrdzujúci rozsudok žalovaného rozporný s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR resp. s čl. 6 ods. 1
Dohovoru.“.
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný
súd nálezom takto rozhodol:
„1.) Základné práva občana M. K. na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s právom na ochranu majetku
podľa čl. 20 ods. 1, Ústavy SR, čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 08. 11. 2012 pod sp. zn. 5 Co/126/2012,
ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu v Trebišove zo dňa 21. 10. 2011 pod sp. zn.
10 C/1/2010 boli porušené.
2.) Zrušuje rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 08. 11. 2012 pod sp. zn.
5 Co/126/2012 v celom rozsahu a vec vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie
konanie.
3.) Krajský súd v Košiciach je povinný zaplatiť sťažovateľovi trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia a to v suma 1 146,12,- € všetko do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu a to na účet právneho zástupcu sťažovateľa...“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak
ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46
ods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým rozsudkom krajského súdu a postupom, ktorý
predchádzal jeho vydaniu.
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv
a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných
súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný
súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu
základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi
zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.
Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná
právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom
prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd
môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným
(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na
jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).
Ešte pred predbežným prerokovaním sťažnosti ústavný súd zistil, že na základe
opakovaného podnetu sťažovateľa generálny prokurátor Slovenskej republiky podal
22. januára 2014 proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 10 C 1/2010 z 21. októbra 2011
v spojení s jeho opravným uznesením č. k. 10 C 1/2010-218, ako aj proti napadnutému
rozsudku krajského súdu mimoriadne dovolanie podľa § 243e ods. 1 a nasl. Občianskeho
súdneho poriadku.
Po podaní mimoriadneho dovolania bude sťažovateľom napadnutý rozsudok
krajského súdu oprávnený a aj povinný preskúmať v rámci dovolacieho konania Najvyšší
súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako dovolací súd, ktorého právomoc
vzhľadom na princíp subsidiarity predchádza uplatneniu právomoci ústavného súdu.
Právomoc najvyššieho súdu rozhodnúť o mimoriadnom dovolaní v danom prípade teda
v súčasnom štádiu konania o veci sťažovateľa vylučuje právomoc ústavného súdu
rozhodnúť o jeho sťažnosti. Prijatím jeho sťažnosti na ďalšie konanie a rozhodovaním o nej
by totiž vznikol ústavne neakceptovateľný stav, keď by o rovnakej veci rozhodovali
paralelne dva orgány súdneho typu (IV. ÚS 146/08, tiež IV. ÚS 15/09, IV. ÚS 64/2010
atď.).
Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
odmietol sťažnosť sťažovateľa pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.
Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími
návrhmi sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. januára 2014