Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 138/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. februára 2014

predbežne prerokoval sťažnosť A. M., zastúpeného advokátkou JUDr. Sabínou

Hodoňovou, Makovického 15, Žilina, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca

v konaní vedenom pod sp. zn. a Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. M., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. januára 2014

doručená sťažnosť A. M., (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konania“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že „bývalá manželka sťažovateľa...

podala na Okresnom súde Čadca dňa 6.10.2008 návrh na úplné vylúčenie sťažovateľa

z práva užívať byt patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov“.

Sťažovateľ v sťažnosti opisuje chronológiu procesných úkonov okresného súdu,

z ktorej vyplýva, že okresný súd rozsudkom z 19. októbra 2012 vo veci samej vyhovel

žalobe navrhovateľky.

Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie a krajský súd o jeho odvolaní

rozhodol rozsudkom sp. zn. z 25. septembra 2013 tak, že predmetné

rozhodnutie okresného súdu potvrdil a rozhodnutie „vo veci samej nadobudlo

právoplatnosť“ 8. novembra 2013.

Sťažovateľ namietal, že „bol v dôsledku prieťahov v konaní vedenom na Okresnom

súde Čadca pod sp. zn.: a na Krajskom súde v Žiline vedenom pod sp. zn.:

vylúčený z užívania svojho bytu už od októbra 2008, teda viac ako 5 rokov“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom

vyslovil, že jeho základné právo zaručené v a dohovoru

postupmi okresného súdu a krajského súdu v namietaných konaniach porušené bolo.

Okrem toho sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 7 000 €

a úhrady trov konania.

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ v petite svojej sťažnosti najprv namieta porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať

aj z toho, že porušenie uvedeného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, v ktorom už bolo meritórne rozhodnuté pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

(obdobne napr. , , ).

Zo sťažnosti sťažovateľa ústavný súd zistil, že okresný súd v namietanej veci

rozhodol rozsudkom ešte 19. októbra 2012. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie

sťažovateľ, preto bol spisový materiál predložený krajskému súdu, ktorý následne

rozsudkom z 25. septembra 2013 v konaní vedenom pod sp. zn. rozhodol tak,

že rozsudok okresného súdu sp. zn. z 19. októbra 2012 potvrdil.

Rozhodnutie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 8. novembra 2013, ako to uvádza vo

svojej sťažnosti aj sám sťažovateľ.

Podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu () sa ochrana základného

práva vrátane práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov poskytuje v konaní

pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie práva

označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom a krajským súdom)

trvalo alebo ešte pretrváva. Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nedochádza

k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ) bez ohľadu na to, z akých dôvodov

skončilo toto porušovanie.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd a tiež krajský súd v čase doručenia sťažnosti

(3. január 2014) už nemohli žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh

konania. Tento stav veci viedol preto ústavný súd k záveru, že sťažnosť podaná proti

okresnému súdu a krajskému súdu je zjavne neopodstatnená.

Z tohto dôvodu ju ústavný súd odmietol už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25

ods. 2 ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. februára 2014