Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 168/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2014

predbežne prerokoval sťažnosť M. K., zastúpenej advokátom JUDr. Mgr. Štefanom

Buchom, Námestie M. R. Štefánika 1, Žilina, ktorou namieta „porušenie

Slovenskej republiky, základných práva podľa a 2 a

Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd“ postupom a rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave č. k. -30 zo 14. februára 2012 a postupom a rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 31. júla 2013, a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

12. novembra 2013 doručená sťažnosť M. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie (ďalej len „“), základných práv

podľa a 2 a , práv podľa , a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva

podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom a rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -30 zo 14. februára 2012 a postupom

a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2

z 31. júla 2013.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že „žalobou zo dňa 17. 03. 2011... sa na Krajskom

súde v Bratislave domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. k. SLV-OLVS-62/2010,

ktorým rozhodol o rozklade proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,

sekcie verejnej správy, odboru priestupkov č. SVS-OP-2010/015406/TLT z 05. 11. 2010,

ktorým bol podľa zamietnutý môj návrh na obnovu

konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Ministerstva vnútra SR, sekcie verejnej

správy, odbor priestupkov č. SVS-230-2008/01054/TGH z 05. 03. 2008, ktorým bolo

potvrdené rozhodnutie Obvodného úradu v Žiline, odboru všeobecnej vnútornej správy

č. 2006/05051-000882/1031-1033/2BE z 20. 12. 2007“. Krajský súd rozsudkom

č. k. -30 zo 14. februára 2012 predmetnú žalobu zamietol, čo po podaní

odvolania sťažovateľkou najvyšší súd rozsudkom sp. zn. z 31. júla 2013

potvrdil. Podľa názoru sťažovateľky „... správne súdy oboch stupňov svoje rozsudky

odôvodnili v zmysle, že skutočnosti, na základe ktorých sa domáham obnovy konania, boli

mne známe už v základnom konaní, teda v priestupkovom konaní pred prvostupňovým

a druhostupňovým správnym orgánom a že som s nimi vtedy argumentovala. Tieto závery

súdov oboch stupňov považujem za neprijateľné, ba až arbitrárne.“.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka v petite navrhuje, aby ústavný súd

rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľky na prieťahy v konaní, právo na spravodlivé súdne

rozhodnutie a prerokovanie veci nestranným súdom a iné podľa čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1,

ods. 2, , , , Európskeho

dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a základných slobôd postupom

a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 07. 2013, ktoré je vedené

pod sp. zn.: porušené bolo. Ústavný súd Slovenskej republiky ruší rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 07. 2013, ktoré je vedené pod sp. zn.:

2 .

2. Základné právo sťažovateľky na prieťahy v konaní, právo na spravodlivé súdne

rozhodnutie a prerokovanie veci nestranným súdom a iné podľa čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1,

ods. 2, , , , Európskeho

dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a základných slobôd postupom

a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14. 02. 2012, ktoré je vedené pod sp. zn.:

-30 porušené bolo. Ústavný súd Slovenskej republiky ruší rozsudok Krajského

súdu v Bratislave zo dňa 14. 02. 2012, ktoré je vedené pod sp. zn.: -30 a vec mu

vracia na nové konanie a rozhodnutie.

3. M. K., priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5 000,- EUR, ktoré je Najvyšší

súd Slovenskej republiky povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. M. K. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je Najvyšší súd

Slovenskej republiky povinný vyplatiť na účet JUDr. Mgr. Štefana Buchu... do 3 dní od

právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka svojou sťažnosťou namieta porušenie , základných

práv podľa a 2 a , práv podľa , a

dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom a rozsudkom krajského súdu

č. k. -30 zo 14. februára 2012 a postupom a rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn.

z 31. júla 2013.

Pri predbežnom prerokovaní tejto sťažnosti ústavný súd zistil, že napriek tomu, že

ako právneho zástupcu sťažovateľky, tak aj sťažovateľku samotnú v minulosti

(napr. uznesením sp. zn. z 3. mája 2011, uznesením sp. zn.

z 10. júla 2012 a uznesením sp. zn. z 10. decembra 2013)

upozornil na potrebu zosúladenia odôvodnenia sťažnosti s petitom, ktorým je ústavný súd

v zmysle viazaný, a v predloženej sťažnosti takéto

odôvodnenie vo vzťahu k jednotlivým právam (resp. k obsahu týchto práv) uvedeným

v petite úplne absentuje. Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť

sťažovateľky odmietol podľa pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí, pričom nepovažoval za potrebné toto svoje rozhodnutie

podrobnejšie odôvodňovať.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2014