Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 74/2014
PDF · 164.58 KB
No categories available
I. ÚS 74/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. marca 2014
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Bytex Slovensko s. r. o., Čárskeho 7,
Košice, zastúpenej advokátom JUDr. Ivanom Husárom, Vojenská 14, Košice, vo veci
namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu
Košice I sp. zn. 18 C 430/2009 zo 4. októbra 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti Bytex Slovensko s. r. o. o d m i e t a pre nedostatok
právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
5. decembra 2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Bytex Slovensko s. r. o.,
Čárskeho 7, Košice (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Ivanom
Husárom, Vojenská 14, Košice, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 Listiny základných práv
a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej len
„okresný súd“) sp. zn. 18 C 430/2009 zo 4. októbra 2013 (ďalej len „uznesenie okresného
súdu“).
Zo sťažnosti vyplýva:
„Sťažovateľ je ako žalobca účastníkom súdneho konania o zaplatenie 5 123.48 €...
vedenom voči Územnému bytovému družstvu Košice – Ťahanovce... ktoré je evidované
na Okresnom súde Košice I pod číslom konania 18C/430/2009.
Podstatou... sporu je žaloba nového správcu bytového domu, ktorý požaduje uhradiť
žalovanú sumu od pôvodného správcu bytového domu nakoľko príjem z prenájmu strechy
uvedeného bytového domu nebol v plnej výške odovzdaní novému správcovi. Žalobca mal
v okamihu podania žaloby informácie o tom, že zamestnanci pôvodného správcu používali
mobilné telefónny od Orange Slovensko a. s. vo forme paušálov a spoločnosť Orange
Slovensko a.s. ktorá si prenajímala strechu bytového domu z uvedeného dôvodu platila
pôvodnému správcovi nájom krátený o výšku paušálnych platieb za telefóny. Z uvedeného
dôvodu bol preto pôvodne v podanej žalobe uvedený tento skutkový dôvod odôvodňujúci
nedostatok financií vo fonde opráv bytového domu. Po podaní odporu... žalobca už
v písomnom podaní zo dňa 23. 12. 2009 uviedol, že nedoplatok vo fonde... môže byť
spôsobený nielen nezohľadňovaním paušálov za telefóny... ale aj z dôvodu neprevádzania
nájomného od spoločnosti Orange za nájomné – družstevné byty...
dôvod nedostatku financií vo fonde opráv sťažovateľ nemohol pri podávaní žaloby
jednoznačne vedieť – presný dôvod sa dal zistiť iba v rámci vykonaného dokazovania...
Sťažovateľ... od počiatku tvrdil, že financie vo fonde opráv... chýbajú buď z dôvodu
nezohľadňovania – nepripisovania platieb za paušálne telefónny alebo z dôvodu
nepripisovania platieb za byty neprevedené do vlastníctva nájomcom – teda za byty
družstevné.
Súd následne vykonával dokazovanie ktoré zameral na najmä na zistenie toho, či
vo fonde opráv chýbajú financie z dôvodu nepoukazovania súm za paušálne telefónny.
Druhým žalobcom uvedeným dôvodom nedostatku financií vo fonde opráv v bytovom dome
– nepoukazovanie súm za nájomné byty – sa súd nezaoberal.
Okresný súd... na pojednávaní... 4. 10. 2013 vyhlásil uznesenie... ktorým nepripustil
zmenu žaloby. Za zmenu žaloby konajúci súd považoval to, že žalobca údajne zmenil
skutkové tvrdenia a uvedená zmena predstavuje kvalitatívnu zmenu žaloby...
O zmene žaloby z dôvodu údajnej zmeny podstatných skutkových okolností prípadu
tak súd rozhodoval až na pojednávaní dňa 4. 10. 2013 teda cca 4 roky od okamihu kedy sa
tento skutkový dôvod zo strany žalobcu prvýkrát súdu oznámil podaním zo dňa 23. 12.
2009...
Okresný súd... žalobu rozsudkom spis. značka 18C/430/2009 zo... 4. 10. 2013
zamietol. Voči uvedenému rozsudku OS Košice 1 bolo zo strany žalobcu podané
odvolanie.“
Namietané porušenie označených základných a iných práv sťažovateľka odôvodnila
takto: „... v danom prípade nešlo o žiadnu zmenu žaloby nakoľko skutkové tvrdenia ktoré
súd posudzoval ako zmenu žaloby boli zo strany žalobcu uvádzané už od počiatku konania
konkrétne od 23. 12. 2009. Právny názor prvostupňového súdu, ktorý napriek vyššie
uvedeným okolnostiam posúdil vec po 4 rokoch od uvedenia uvedených okolností tak, že ide
o zmenu žaloby – o jej kvalitatívnu zmenu je nesprávny a prvostupňový súd takýmto
posúdením veci aplikoval na prejednávanú vec nesprávnu právnu normu prípadne prekročil
podstatu a význam ustanovenia § 95 O. s. p...
Okresný súd... výkladom o tom, že sa v danej veci jedná o zmenu žaloby a že zmenu
žaloby nepripúšťa postupoval v rozpore so zmyslom a účelom uvedeného inštitútu a plne
nedôvodné uvedenú situáciu posudzoval ako zmenu žaloby v dôsledku čoho je jeho
rozhodnutie Ústavné neudržateľné.
V prípade ponechania platnosti napádaného uznesenia o nepripustení zmeny žaloby
sa tak v tomto konaní súd tým, či vo fonde opráv chýbajú peniaze ktoré sú predmetom
konania z dôvodu nepripisovania súm za neprevedené družstevné byty už nebude môcť
zaoberať nakoľko uvedené rozhodnutie je právoplatné. Teda aj keby z uvedeného dôvodu
financie vo fonde opráv chýbali žalobe nebude môcť byť vyhovené nakoľko podľa
definitívneho názoru súdu uvedeného v uznesení o zmene žaloby toto nie je predmetom
konania.
V dôsledku uvedeného postupu sa... odňala sťažovateľovi možnosť konať pred súdom
nakoľko súd sa jeho vecou v dôsledku vyššie uvedeného postupu odmietol zaoberať.
Súčasne poukazujeme na to, že vzhľadom na časové súvislosti už sťažovateľ nebude môcť
s úspechom podať ani novú žalobu na základe týchto tvrdení nakoľko v prípade námietky
premlčania by jeho nová žaloba bola súdom z dôvodu námietky premlčania zamietnutá
prípadne je minimálne viac ako sporné, či by súd uvedený nový návrh napriek vyššie
uvedeným okolnostiam neposúdil ako premlčaný.
Súčasne podotýkame, že ak súd mienil posudzovať nové skutkové okolnosti uvádzané
žalobcom ako zmenu žaloby mal tak urobiť obratom už po doručení podania sťažovateľa
zo dňa 23. 12. 2009 a nie až po 4 rokoch súdneho konania.
S poukazom na vyššie uvedené, je preto sťažovateľ toho názoru, že ak prvostupňový
súd dospel k názoru, že sa jedná o zmenu žaloby a uvedenú zmenu uznesením nepripustil
došlo z jeho strany vydaním uznesenia o nepripustení zmeny žaloby k takej aplikácii
príslušných právnych noriem ktoré na prejednávaný prípad vôbec nemali byť použité
a uvedeným spôsobom sa tak následne v súvislostiach odňala sťažovateľovi možnosť konať
pred súdom a právo na spravodlivé súdne konanie...“
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„Základné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces sťažovateľa garantované
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, uznesením
Okresného súdu Košice I spis. značka 18C/430/2009 o nepripustení zmeny žaloby porušené
bolo.
Uznesenie Okresného súdu Košice I spis. značka 18C/430/2009 o nepripustení
zmeny, sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie.
Okresnému súdu Košice I ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia právnemu
zástupcovi JUDr. Ivanovi Husárovi za zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom SR,
vo výške 496,69 €... do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každú sťažnosť predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom
prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti
vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú
náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým
zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a čl. 36 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek
trestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač
a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti,
verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, keď to
vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu
považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti
mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti.
Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.
Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým
a nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto
právach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť (II. ÚS 27/07).
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať
o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich
základných práv alebo slobôd, je založená na princípe subsidiarity. Zo subsidiarity
právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní
sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo
slobody využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným
orgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci
na prerokovanie (mutatis mutandis napr. I. ÚS 103/02, I. ÚS 269/06). Z uvedeného vyplýva,
že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha ústavnému súdu právomoc
zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že
právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis I. ÚS 78/99).
Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný
prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu
k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta a ktorý jej umožňuje
odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody
(I. ÚS 36/96).
Ústavný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. 18 C 430/2009 zistil, že sťažovateľka
podala proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 18 C 430/2009 zo 4. októbra 2013 (ďalej len
„rozsudok okresného súdu“) odvolanie, v ktorom okrem iného uviedla: „Prvostupňový súd
posúdil podanie žalobcu zo dňa 8. 11. 2012 v spojení s prednesom žalobcu na pojednávaní
dňa 4. 10. 2013 ako zmenu skutkových tvrdení a uvedené okolnosti vyhodnotil ako zmenu
žaloby. Následne rozhodol na pojednávaní konanom dňa 4. 10. 2013 tak, že uvedenú zmenu
návrhu nepripustil. Uvedený názor súdu 1. Stupňa o tom, že ide zmenu žaloby ak žalobca
poukazoval tak v písomnom podaní zo dňa 8. 11. 2012 ako aj na pojednávaní konanom dňa
4. 10. 2013 na to, že financie vo fonde opráv chýbajú z dôvodu neprevádzania peňazí
do fondu opráv za družstevné byty ale iba za byty nájomné nebolo možné v súlade s platným
právom vyhodnotiť ako zmenu žaloby vzhľadom na nasledovné:
Žalobca už vo vyjadrení k podanému odporu zo dňa 23. 12. 2009 poukazoval na to,
že podľa priložených podkladov žalovaného (listina ktorá sa nachádza v súdnom spise
na čl. 55) je zrejmé, že nedoplatok vo fonde prevádzky, údržby a opráv domu na ulici
Maďarská č. 3 Košice môže byť spôsobený nielen nezohľadňovaním paušálov za telefóny
užívané zamestnancami pôvodného správcu tohto bytového domu ale aj z dôvodu
neprevádzania nájomného od spoločnosti Orange za nájomné – družstevné byty. Uvedené
skutkové tvrdenie teda bolo od počiatku uvádzané ako jeden z dôvodov prečo chýbajú
financie vo fonde opráv bytového domu. Ako pravdepodobnejší sa žalobcovi javil ako dôvod
nedostatku financií vo fonde opráv problém s paušálmi za telefóny avšak hneď od počiatku
konania žalobca tvrdil aj to, že dôvodom môže byť aj neprevádzanie nájomného za byty
vo vlastníctve pôvodného správcu – teda za družstevné byty vo vlastníctve žalovaného.
Ak teda súd vyhodnotil dňa 4. 10. 2013, že uvedené tvrdenia sú zmenou žaloby
nesprávne právne vec posúdil a zaťažil konanie aj inou vadou nakoľko sa v konečnom
dôsledku odňala týmto spôsobom žalobcovi možnosť konať pred súdom a došlo
v súvislostiach k odopretiu prístupu k spravodlivému súdnemu konaniu.“
Porovnaním sťažnosti a už citovanej časti odvolania sťažovateľky proti rozsudku
okresného súdu ústavný súd dospel k názoru, že dôvody sťažnosti a odvolania sú v podstate
totožné.
Uvedeným dôvodmi odvolania sa bude odvolací súd zaoberať. Ak by odvolací súd
dospel k záveru, že okresný súd nesprávne posúdil podania sťažovateľky ako zmenu návrhu,
bude sa musieť pri rozhodovaní o veci zaoberať aj tvrdením sťažovateľky, že vo fonde
opráv chýbajú peniaze z dôvodu nepripisovania súm za neprevedené družstevné byty, a to
bez ohľadu na skutočnosť, že uznesenie okresného súdu je právoplatné.
Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka má na ochranu svojich práv účinný
prostriedok nápravy, ktorý využila a o ktorom bude rozhodovať Krajský súd v Košiciach
ako odvolací súd, čo vylučuje právomoc ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie a rozhodnutie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. marca 2014