Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 96/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. marca 2014

predbežne prerokoval sťažnosť M. B. a Ľ. B., zastúpených advokátom JUDr. Lubomírom

Müllerom, Symfonická 1496/9, Praha 5, Česká republika, ktorou namietali porušenie svojho

práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní

vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. B. a Ľ. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

24. septembra 2013 doručená sťažnosť M. B. a Ľ. B. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou

namietali porušenie práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti a pripojených listín vyplýva, že na základe návrhu J. J. (ďalej

len „navrhovateľka“) z 13. júla 2009 okresný súd uznesením sp. zn. z 5.

augusta 2009 pripustil, aby do konania vstúpili sťažovatelia na strane odporcov. Následne

okresný súd vykonal viacero súdnych pojednávaní a rozhodol rozsudkom v merite veci 19.

októbra 2011 tak, že žalobný návrh zamietol a o trovách konania bude rozhodnuté

samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozsudok vo veci

samej nadobudol právoplatnosť 18. januára 2012. Okresný súd uznesením č. k. 18

C/113/2008-222 z 31. mája 2012 rozhodol o trovách konania, proti ktorému navrhovatelia

podali odvolanie. Sťažovatelia sa k odvolaniu vyjadrili 18. septembra 2012 a spis bol

postúpený krajskému súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní, ktorý ho zaevidoval pod sp.

zn. .

3. Na základe uvedeného sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd nálezom vyslovil

porušenie ich práva na prejednanie ich veci v primeranej lehote, prikázal krajskému súdu,

aby bez meškania prerokoval odvolanie navrhovateľov, priznal sťažovateľom primerané

zadosťučinenie každému po 2 000 € a priznal im náhradu trov právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

6. Ústavný súd z obsahu sťažnosti zistil, že predmetom sťažnosti je tvrdenie

sťažovateľov, podľa ktorého postupom okresného súdu a krajského súdu došlo k porušeniu

práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

7. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

8. Ústavný súd zo spisu a jeho príloh, ako aj z dopytu na krajskom súde zistil takýto

stav veci.

II.A

K namietanému postupu okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn.

9. Okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. rozhodol vo veci samej

19. októbra 2011 a uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18. januára 2012.

O trovách konania okresný súd rozhodol uznesením č. k. -222 z 31. mája

2012, proti ktorému bolo podané odvolanie a spis bol predložený krajskému súdu na

rozhodnutie o podanom odvolaní. Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že majú vedomosť

o tom, že vec bola postúpená krajskému súdu, kde je evidovaná pod sp. zn. .

Okresný súd predložil krajskému súdu spis na rozhodnutie o podanom odvolaní 18. marca

2013. Predmetná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 24. septembra 2013.

10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach, ktorými sťažovatelia namietajú

zbytočné prieťahy v konaní, vychádza zo svojej judikatúry, podľa ktorej poskytuje ochranu

základnému právu podľa a právu podľa dohovoru len vtedy,

ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k porušeniu označeného práva došlo alebo

porušenie v tomto čase ešte trvalo (napr. , , ,

).

11. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (v rovnakom

rozsahu sa vzťahuje aj na právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže preto vyplývať aj z toho,

že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom

už okresný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa

().

12. Sťažovatelia namietali prieťahy v konaní okresného súdu, ktorý v okamihu

podania sťažnosti ústavnému súdu už o veci samej nekonal. Z toho vyplýva, že okresný súd

v čase podania sťažnosti už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť

priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom, a teda nemohol ani porušovať sťažovateľom

označené práva. Na základe uvedeného ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou

(podobne , ) sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú

podľa , a preto o ďalších uplatnených nárokoch

sťažovateľov už nerozhodoval.

II.B

K namietanému postupu krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn.

13. Sťažovatelia namietali tiež prieťahy v konaní pred krajským súdom. Z obsahu

podanej sťažnosti a ani na základe dopytov ústavného súdu nebolo zistené/preukázané, že

sťažovatelia vo vzťahu ku krajskému súdu podali sťažnosť na prieťahy adresovanú

predsedovi súdu.

14. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

15. Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie

v danej veci vo vzťahu k namietaným prieťahom krajského súdu skúmal, či sú splnené

podmienky na konanie pred ním. V prípadoch sťažností podľa ,

v ktorých je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru v konaní pred všeobecným súdom, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou vyžaduje preukázanie využitia právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal

sťažovateľ právo podľa a a nasl. o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch“).

16. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ,

), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť

na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny

stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa

a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak

sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa

zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov

hodných osobitného zreteľa ( ). Podľa názoru ústavného

súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle citovaných zákonov zásadne

považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia

so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie bez

zbytočných prieťahov (napr. , ). Účinnosť takého právneho

prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť

sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu

zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1

citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom

vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“.

V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý

vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“.

Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán poverený

vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení

na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči

zodpovedným osobám dôsledky.“. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že

vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon

sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých

použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti

sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania vo veci individuálnej

ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

17. Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj

v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom

rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do

úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

18. Postup sťažovateľov v okolnostiach prípadu je potrebné vykladať tak, že

vo vzťahu k namietaným prieťahom krajského súdu nepreukázali splnenie požiadavky

namietania prieťahov v konaní pred orgánom verejnej správy súdov. V nadväznosti na to

ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany

základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež

vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného

prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom postupe má

za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany

svojich práv.“ ().

19. Keďže ústavný súd nezistil, že by sťažovatelia podali predsedovi krajského súdu

sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a ani

z obsahu sťažnosti a z jej príloh nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti

sťažnosti podľa došlo zo strany sťažovateľov

z dôvodov hodných osobitného zreteľa, odmietol ich sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako neprípustnú. Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že z obsahu

sťažnosti a priložených listín rovnako nevyplýva, že sťažovatelia podali sťažnosť

na prieťahy v konaní pred okresným súdom, a to do rúk jeho predsedu.

20. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Vzhľadom

na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd

rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. marca 2014