Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 153/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. marca 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť M. H. a maloletej P. H.,

zastúpených advokátkou JUDr. Jankou Chorvátovou, Alexandra Rudnaya 23, Žilina, ktorou

namietajú porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práv podľa čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a 2 a čl. 34 Dohovoru

o právach dieťaťa v spojení s namietaným porušením a

Slovenskej republiky postupom vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,

SKIS, odboru inšpekčnej služby, 3. inšpekčného oddelenia, Banská Bystrica vo veci

vedenej pod sp. zn. IS-3V-2009 a jeho uznesením z 25. januára 2013 a postupom

Okresnej prokuratúry Žilina vo veci vedenej pod sp. zn. a jej uznesením

z 9. mája 2013, a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. H. a maloletej P. H. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. februára

2014 doručená sťažnosť M. H. (ďalej len „sťažovateľka v 1. rade“), a maloletej P. H. (ďalej

spolu len „sťažovateľky“, v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpených advokátkou JUDr.

Jankou Chorvátovou, Alexandra Rudnaya 23, Žilina, ktorou namietajú porušenie svojich

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) a práv podľa čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a 2 a čl. 34 Dohovoru

o právach dieťaťa v spojení s namietaným porušením a postupom

vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, SKIS, odboru inšpekčnej služby,

3. inšpekčného oddelenia, Banská Bystrica (ďalej len „vyšetrovateľ“) vo veci vedenej pod

sp. zn. IS-3V-2009 a jeho uznesením z 25. januára 2013 (ďalej aj „napadnuté

uznesenie vyšetrovateľa“) a postupom Okresnej prokuratúry Žilina (ďalej len „okresná

prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. a jej uznesením z 9. mája 2013 (ďalej

aj „napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry“).

V sťažnosti sa okrem iného uvádza:

„M. H. je matka maloletej dcéry P. H., bytom u matky, ktorej bola rozsudkom

Okresného súdu Žilina, sp. zn. zo dňa 7. 9. 2011 maloletá zverená do

výchovy.

Uznesením sp. zn. IS-3V-2009 zo dňa 25. 01. 2013, bolo podľa § 215 ods.

1 písm. b) ods. 4 zastavené trestné stíhanie, ktoré bolo opätovne začaté za

zločin sexuálne zneužívanie podľa § 201 ods. 1, ods. 2, písm. b) Tr. zákona a za zločin

týranie blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, písm. a) Tr. zákona - z dôvodu, že

prešetrovaný skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. ...

Proti citovanému uzneseniu podala sťažovateľka v rade 1/ prostredníctvom

splnomocnenca poškodenej, Poradne pre rodinu v kríze N. so sídlom Ž., sťažnosť, ktorou

namietala jeho predčasnosť a nezákonnosť a žiadala, aby dozorový prokurátor uznesenie

zo dňa 25. 01. 2013 zrušil a nariadil, aby vyšetrovateľ vo veci znovu konal a rozhodol.

Okresnou prokuratúrou v Žiline č. k. v uznesení zo dňa 09. 05. 2013

bola táto sťažnosť vo veci týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, písm. a)

Tr. zákona zamietnutá ako nie dôvodná a vo veci sexuálneho zneužívania podľa § 201

ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona Okresná prokuratúra znovu rozhodla, s tým, že upravila

skutkový základ prešetrovaného skutku a trestné stíhanie zastavila, s tým, že po zhodnotení

výsledkov vykonaného dokazovania, podozrivý P. H. svojim konaním nenaplnil znaky

skutkovej podstaty zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. l, ods.2, písm. b)

Tr. zákona a zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, písm. a)

Tr. zákona, ani žiadneho iného trestného činu uvedeného v osobitej časti Tr. zákona.

V prípade jednotlivých protiprávnych útokov, uvedených vo výroku v bode 2/ napadnutého

uznesenia vyšetrovateľa, by konanie podozrivého mohol príslušný orgán posúdiť ako

priestupok, resp. priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa §49 ods. 1, písm. d)

zákona 372/90 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, avšak toto konanie

podozrivého toho času nemožno prejednať v priestupkovom konaní, nakoľko od jeho

spáchania uplynuli viac ako dva roky.

Pre úplnosť informácii v uvedenej veci je dôležité poznamenať, že trestné stíhanie

ohľadne sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods.2, písm. b) Tr. zákona a za zločin

týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, písm. a) Tr. zákona bolo už raz

vyšetrovateľom Ľ. Ch. uznesením zo dňa 29. 10. 2010 zastavené. Toto sa stalo

právoplatným dňa 02. 12. 2010 Uzneseniami Vojenskej obvodnej prokuratúry Ul. ČSA 7,

Banská Bystrica zo dňa 02. 12. 2010, aj napriek tomu, že voči uzneseniu vyšetrovateľa zo

dňa 29. 10. 2010 o zastavení boli podané sťažnosti prostredníctvom splnomocnenca

sťažovateľky v rade 1/ a opatrovníka sťažovateľky v rade 2/. Až na pokyn Vyššej vojenskej

prokuratúry, Námestie sv. Anny č. 28, Trenčín sa opakovane v tejto veci začalo konať,

nakoľko sa prokurátor VOP Banská Bystrica nedostatočne vysporiadal so zabezpečeným

spisovým materiálom v smere vydania meritórneho rozhodnutia.

Dňa 03. 08. 2011 bolo znova začaté trestné stíhanie vo veci sexuálneho zneužívania

podľa § 201 ods. 1, ods. 2, písm. b) Tr. zákona a za zločin týrania blízkej a zverenej osoby

podľa § 208 ods. 1, písm. a) Tr. zákona.

Následne došlo k procesným pochybeniam vyšetrovateľa, okrem iného aj

k nesprávnemu stanoveniu znalcov na opätovné vyšetrenie duševného stavu sťažovateľky

v rade 1/ a rovnako aj nestanovenie opätovného vyšetrenia podozrivého P. H. - ako je

zrejmé z Uznesenia Krajskej prokuratúry v Žiline č. -3 zo dňa 20. 02. 2012

(z vyžiadaného spisu), ktorá považovala za kľúčové posúdenie duševného stavu

sťažovateľky v rade 1/ a P. H...“

Podľa názoru sťažovateliek „zo strany orgánov činných v trestnom konaní

(vyšetrovateľa, prokuratúr) nedošlo k vysporiadaniu sa najmä s listinným dôkazom z DKC

Náruč: Psychologické vyjadrenie - klientka M. H. a mal. P. H. zo dňa 24. 03. 2010 (príloha

č. 6), z ktorého záverov a odporúčaní vyplýva, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty

posudzovaných trestných činov... Okrem toho, že sa s uvedeným listinným dôkazom nijako

orgány činné v trestnom konaní nevysporiadali, svoje rozhodnutia kompetentné orgány

opierajú o nedostatok dôkazov v danej trestnej veci; avšak nebolo pristúpené na

zhromažďovanie a získavanie takých dôkazov, ktoré mohli jednoznačne potvrdiť alebo

vyvrátiť podozrenia uvedené sťažovateľkou v rade 1/ a na základe ktorého mohla byť

maloletá P. ako sťažovateľka v rade 2/ uchránená pred neadekvátnym konaním otca

v budúcnosti.

Jedným z takých dôkazov malo a mohlo byť nariadenie znaleckého skúmania

sťažovateľky v rade 2/ znalcom z odboru detskej psychológie... Orgány činné v trestnom

konaní to, že nemohlo dôjsť k neadekvátnemu sexuálnemu správaniu sa zo strany otca

k sťažovateľke v rade 2/, bez akéhokoľvek vyšetrenia maloletej P. H., opierali aj o odborné

vyjadrenie traumatológa a chirurga T., ktorý sa mal vyjadriť k možným následkom

sexuálneho zneužívania maloletej bez toho, aby maloletú vyšetril. Je spochybniteľný úmysel

riadneho prešetrenia predmetnej trestnej veci, nakoľko o takéto vyjadrenie mal byť

požiadaný gynekológ - sexuológ, ale nie chirurg a traumatológ...“.

Sťažovateľky namietajú porušenie svojich v sťažnosti označených základných práv

podľa a práv podľa dohovoru a Dohovoru o právach dieťaťa „aj vzhľadom na

sporné posudky vypracované v tomto konaní znalcami Š., K. a S. Tieto posudky, ako bolo

neskôr preukázané kontrolným posudkom od znaleckej organizácie Centrum duševného

zdravia, s. r. o., boli vypracované nesprávne a poškodzovali nielen samotnú sťažovateľku v

rade 1/, ale následne aj sťažovateľku v rade 2/ s dôsledkom nevykonania navrhovaných

dôkazov a prvého zastavenia konania s odôvodnením na nevyhovujúci duševný stav

sťažovateľky v rade 1/.

Tým, že došlo k pochybeniu menovaných znalcov, došlo následne v konaní

SKIS-199/IS-3V-2009 k viacerým procesným a potom aj skutkovým pochybeniam orgánov

činných v trestnom konaní. Sťažovateľka v rade 1/ viac ako dva roky až do doby

vypracovania kontrolných posudkov musela žiť neprávom označená za duševne chorého

človeka a v podstate iba za pomoci Poradne pre rodinu v kríze N. nešla absolvovať liečbu

údajnej duševnej poruchy návykovými sedatívami, ktoré by v podstate zničili jej existenciu

ako plnohodnotného občana našej republiky.“.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľky domáhajú, aby

ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Právo sťažovateľov v rade 1/ a v rade 2/... upravené v Slovenskej

republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

postupom a uzneseniami Okresnej prokuratúry v Žiline č. k. -35 zo dňa

09. 05. 2013 a vyšetrovateľa MV SR, SKIS v Banskej Bystrici č. k. IS-3V-2009

zo dňa 25. 01. 2013 bolo porušené.

2. Právo sťažovateľov v rade 1/ a v rade 2/... upravené v

Slovenskej republiky postupom a uzneseniami Okresnej prokuratúry v Žiline

č. k. -35 zo dňa 09. 05. 2013 a vyšetrovateľa MV SR, SKIS v Banskej Bystrici

č. k. IS-3V-2009 zo dňa 25. 01. 2013 bolo porušené.

3. Právo sťažovateľa v rade 2/ podľa čl. 3 ods. 1 a právo na ochranu a starostlivosť

nevyhnutnú pre blaho dieťaťa podľa čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa postupom

a uzneseniami Okresnej prokuratúry v Žiline č. k. -35 zo dňa 09. 05. 2013

a vyšetrovateľa MV SR, SKIS v Banskej Bystrici č. k. IS-3V-2009 zo dňa

25. 01. 2013 bolo porušené.

4. Právo sťažovateľa v rade 2/... podľa čl. 19 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa

postupom a uzneseniami Okresnej prokuratúry v Žiline č. k. -35 zo dňa

09. 05. 2013 a vyšetrovateľa MV SR, SKIS v Banskej Bystrici č. k. IS-3V-2009

zo dňa 25. 01. 2013 bolo porušené.

5. Právo sťažovateľa v rade 2/... podľa čl. 34 Dohovoru o právach dieťaťa postupom

a uzneseniami Okresnej prokuratúry v Žiline č. k. -35 zo dňa 09. 05. 2013

a vyšetrovateľa MV SR, SKIS v Banskej Bystrici č. k. IS-3V-2009 zo dňa

25. 01. 2013 bolo porušené.

6. Právo sťažovateľov v rade 1/ a v rade 2/... podľa Slovenskej

republiky postupom a uzneseniami Okresnej prokuratúry v Žiline č. k. -35

zo dňa 09. 05. 2013 a vyšetrovateľa MV SR, SKIS v Banskej Bystrici č. k. SKIS-199/IS-3V-

2009 zo dňa 25. 01. 2013 bolo porušené.

7. Právo sťažovateľov v rade 1/ a v rade 2/... vyplývajúce z Slovenskej

postupom a uzneseniami Okresnej prokuratúry v Žiline č. k. -35 zo dňa

09. 05. 2013 a vyšetrovateľa MV SR, SKIS v Banskej Bystrici č. k. IS-3V-2009

zo dňa 25. 01. 2013 bolo porušené.

8. Uznesenie Okresnej prokuratúry v Žiline č. k. - 35 zo dňa 09. 05.

2013 a uznesenie vyšetrovateľa MV SR, SKIS v Banskej Bystrici č. k. IS-3V-2009

zo dňa 25. 01. 2013 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

9. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva spravodlivé zadosťučinenie za

nametané porušenie jeho práv v sume 2 000 Eur sťažovateľovi v rade 1/.

10. Okresná prokuratúra v Žiline je povinná uhradiť sťažovateľke náhradu trov

konania vo výške 284,08 € za dva právne úkony a režijný paušál (jeden právny úkon =

134 € + 8,04 € režijný paušál = 142,04 € x 2 úkony = 284,08 €), na účet právneho

zástupcu... v lehote do 15 dní odo dňa vydania nálezu...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľky namietajú porušenie svojich v sťažnosti označených práv podľa ,

dohovoru a Dohovoru o právach dieťaťa postupom vyšetrovateľa vo veci vedenej pod

sp. zn. IS-3V-2009 a jeho napadnutým uznesením a postupom okresnej

prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. a jej napadnutým uznesením.

II.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47

ods. 3 , práva podľa dohovoru a práv podľa a 2,

ods. 1 a 2 a čl. 34 Dohovoru o právach dieťaťa v spojení s namietaným porušením

a napadnutým uznesením vyšetrovateľa a postupom, ktorý

predchádzal jeho vydaniu

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že uznesením sp. zn. z 10. júla

2013 odmietol prechádzajúcu sťažnosť sťažovateliek, ktorou namietali porušenie svojich

základných práv podľa , , , a , práv podľa

čl. 3 ods. 1 a 2 a čl. 19 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa a práva podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru uznesením vyšetrovateľa sp. zn. SKIS-199/IS-3V-2009 z 25. januára 2013

a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, pre nedostatok svojej právomoci na jej

prerokovanie a poukázal pritom na skutočnosť, že sťažovateľky mohli podať proti

označenému uzneseniu vyšetrovateľa sťažnosť okresnej prokuratúre. Z povahy veci

vyplýva, že záver o tom, že v predmetnom konaní existuje „iný orgán“, a to okresná

prokuratúra, povolaný na poskytnutie ochrany právam sťažovateliek, vylučuje, aby došlo

k (faktickej) zmene tohto záveru, t. j. podaním „novej“ sťažnosti nemožno „dodatočne“

založiť právomoc ústavného súdu rozhodnúť o namietanom porušení práv napadnutým

uznesením vyšetrovateľa a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Táto skutočnosť

predstavuje prekážku rozhodnutej veci v zmysle dikcie uvedenej v § 24 písm. a) zákona

o ústavnom súde, a teda zakladá dôvod na odmietnutie tejto časti sťažnosti ako neprípustnej.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd túto časť sťažnosti sťažovateliek pri

predbežnom prerokovaní odmietol ako neprípustnú podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24

písm. a) .

II.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47

ods. 3 , práva podľa dohovoru a práv podľa a 2,

ods. 1 a 2 a čl. 34 Dohovoru o právach dieťaťa v spojení s namietaným porušením

a napadnutým uznesením okresnej prokuratúry a postupom,

ktorý predchádzal jeho vydaniu

Z už uvedeného vyplýva, že ústavný súd uznesením sp. zn. z 10. júla

2013 odmietol predchádzajúcu sťažnosť sťažovateliek v časti smerujúcej proti napadnutému

uzneseniu okresnej prokuratúry a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, ako neprípustnú,

pričom v odôvodnení označeného uznesenia uviedol:

„Podľa právneho názoru ústavného súdu podnet v zmysle ustanovenia § 31 ods. 2

zákona o prokuratúre, ako aj opakovaný podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre poskytuje

sťažovateľovi účinnú ochranu jeho práv a právom chránených záujmov, najmä v trestných

veciach v štádiu konania pred podaním obžaloby, v rámci ktorých disponuje prokurátor

značnými oprávneniami na zaistenie dohľadu nad zachovávaním zákonnosti

(, , , ). Podnet aj opakovaný podnet

zakladajú povinnosť prokurátora aj nariadeného prokurátora sa nimi zaoberať, vybaviť ho

a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.

Vynechanie týchto prostriedkov nápravy v rámci sústavy orgánov prokuratúry

Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným

súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej

kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať účinné

opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by napomohli odstráneniu procesných alebo

faktických prekážok zákonného postupu (, ).

Použitie tohto právneho prostriedku je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom

súde podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd

pred ústavným súdom.“

Z dokumentácie priloženej k sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka v 1. rade (zrejme)

v nadväznosti na citovanú časť uznesenia sp. zn. podala v predmetnej veci

23. júla 2013 podnet podľa o prokuratúre v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“). Podnet sťažovateľky vybavila

Krajská prokuratúra v Žiline prípisom č. k. -27 z 5. septembra 2013, v ktorom

prokurátor vybavujúci tento podnet na základe poznatkov získaných zo spisovej

dokumentácie uviedol: „V danej veci som nezistil po preskúmaní vyšetrovacieho

a dozorového spisu dôvod na prijatie osobitného opatrenia na nápravu vo vzťahu

k orgánom činným v trestnom konaní. Váš podnet pokladám za nedôvodný.“ V nadväznosti

na túto skutočnosť sťažovateľka v 1. rade podala 13. septembra 2013 opakovaný podnet

podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre, ktorý adresovala Generálnej prokuratúre

Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“). Generálna prokuratúra vybavila

opakovaný podnet sťažovateľky v 1. rade prípisom č. k. -16 z 28. novembra

2013, v ktorého záverečnej časti sa uvádza: „Preskúmavaný postup orgánov polície

i prokuratúry považujem za správny a opodstatnený, v dôsledku čoho Váš opakovaný

podnet odkladám.“

Sťažovateľky v súvislosti s uvedenými skutočnosťami v sťažnosti uvádzajú: „Nové

dôležité skutočnosti neznáme Ústavnému súdu SR v čase rozhodovania o sťažnosti

sťažovateliek uznesením sp. zn. -11.

Odloženie opakovaného podnetu sťažovateľky v rade 1 Generálnou prokuratúrou

listom sp. zn. Zo sťažnosti Označený prípis generálnej prokuratúry bol sťažovateľke

v 1. rade IV/4 GPt 67/12-16 z 28. 11. 2013, doručeným sťažovateľke v rade 1 dňa

18. 12. 2013.“

Z citovaného sa dá vyvodiť, že sťažovateľky zastávajú názor, že po podaní podnetu

a opakovaného podnetu príslušným orgánom prokuratúry, ktoré ústavný súd vo svojej

stabilizovanej judikatúre považuje za účinné právne prostriedky nápravy v zmysle § 53

ods. 1 , splnili zákonné podmienky na preskúmanie napadnutého

uznesenia okresnej prokuratúry a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, ústavným

súdom na základe ich „novej“ sťažnosti.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd síce akceptuje, že formálne boli splnené

podmienky vyplývajúce z , keďže sťažovateľky

v predmetnej veci pred doručením „novej“ sťažnosti ústavnému súdu vyčerpali všetky

právne prostriedky nápravy, teda aj podnet a opakovaný podnet, ktoré im zákon na ochranu

ich práv účinne poskytuje. Táto skutočnosť ale nemôže vytvoriť predpoklady na prípadný

ústavný prieskum napadnutého uznesenia okresnej prokuratúry a postupu, ktorý predchádzal

jeho vydaniu, v konaní o „novej“ sťažnosti podľa bez toho, aby

sťažovateľky touto sťažnosťou zároveň napadli aj rozhodnutie toho orgánu verejnej moci,

ktorý bol (ako posledný) oprávnený v predmetnej veci zabezpečiť nápravu, t. j. rozhodnutie

generálnej prokuratúry obsiahnuté v jej prípise č. k. -16 z 28. novembra

2013, ktorým bol vybavený opakovaný podnet sťažovateľky v 1. rade. Opačný záver by

znamenal popretie princípu subsidiarity, na ktorom je založená právomoc ústavného súdu

vyplývajúca z a ktorý vyplýva tiež z zákona o ústavnom

súde. Zmysel a účel tohto princípu vychádza z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa

povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov

verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje z tohto hľadiska

inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú (porovnaj m. m.

, , , ), pričom z podstaty tejto

ústavnej konštrukcie nepochybne vyplýva, že predmetom ústavného prieskumu zo strany

ústavného súdu môže byť (v zásade) len také rozhodnutie orgánu verejnej moci, proti

ktorému už sťažovateľ v danom prípade nemá k dispozícii žiaden účinný prostriedok

nápravy v zmysle .

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľky - zastúpené v konaní

pred ústavným súdom kvalifikovaným právnym zástupcom - svojou sťažnosťou napadli

uznesenie okresnej prokuratúry sp. zn. z 9. mája 2013 a postup, ktorý

predchádzal jeho vydaniu, nie však prípis generálnej prokuratúry, ktorým bol vybavený ich

opakovaný podnet smerujúci aj proti postupu a napadnutému uzneseniu okresnej

prokuratúry. Za týchto okolností nie sú splnené zákonné podmienky na konanie o tejto časti

sťažnosti sťažovateliek vyplývajúce z a zákona o ústavnom

súde, a preto ústavný súd pri predbežnom prerokovaní aj túto časť sťažnosti odmietol podľa

ako neprípustnú.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateliek bola odmietnutá ako celok, ústavný súd

sa už nezaoberal ich ďalšími návrhmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2014