Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 197/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. marca 2014

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti MONTAURO, s. r. o., Mlynská 13,

Brno, Česká republika, zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária ŠKODLER

& PARTNERS, s. r. o., Dobšinského 12, Bratislava, v mene ktorej koná advokát

JUDr. Ondrej Škodler, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 31. októbra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločností MONTAURO, s. r. o., o d m i e t a ako podanú

oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

11. februára 2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti MONTAURO, s. r. o. (ďalej

len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

súdnu a inú právnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 31. októbra 2012 (ďalej aj

„namietané uznesenie krajského súdu“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že „Uznesením Krajského súdu v Bratislave,

č. k. -49 zo dňa 31. 10. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom jeho

doručenia 05. 12. 2012, ktorým Krajský súd v Bratislave na základe odvolania sťažovateľa

potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. zo dňa 23. 07. 2012,

ktorým súd prvého stupňa rozhodol o nevrátení súdneho poplatku za podanie návrhu

na vydanie európskeho platobného rozkazu“, bolo sťažovateľke zasiahnuté do jej „Ústavou

Slovenskej republiky garantovaných základných ľudských práv“.

Sťažovateľka ďalej poukázala na to, že „prostredníctvom právneho zástupcu

podaním zo dňa 10. 09. 2013“ podala „podnet Generálnemu prokurátori SR na podanie

mimoriadneho dovolania proti predmetnému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave pre

porušenie zákona, keďže uvedené rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Krajská prokuratúra Bratislava podnet odložila. Následne po opakovanom podnete

podnet odložila aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Oznámenie o odložení

opakovaného podnetu na podanie mimoriadneho dovolania bolo právnemu zástupcovi

doručené dňa 04. 12. 2013.“.

Po vyčerpaní všetkých procesných prostriedkov nápravy a dôvodov uvedených

v sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že namietaným uznesením

krajského súdu v jej veci došlo k porušeniu jej základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Okrem toho žiada, aby ústavný súd zrušil namietané uznesenie krajského súdu a vec

mu vrátil na ďalšie konanie a priznal jej aj náhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa. Skúmal pritom, či spĺňa všeobecné a osobitné náležitosti a či nie sú dané

dôvody na jej odmietnutie podľa .

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti ústavný súd zistil, že sťažovateľka namieta porušenie svojich

označených práv podľa a dohovoru namietaným uznesením krajského súdu, ktorým

potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. z 23. júla 2012 „o

nevrátení súdneho poplatku za podanie návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu“

sťažovateľke v sume 2 305 €.

Podľa jednou z podmienok prijatia sťažnosti

na ďalšie konanie pred ústavným súdom podľa je podanie sťažnosti v lehote

dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva.

Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25

ods. 2 ), pričom neumožňuje zmeškanie

tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. , ).

Ústavný súd zistil, že sťažnosť sťažovateľky týkajúca sa rozhodnutia krajského súdu

sp. zn. z 31. októbra 2012 je podaná oneskorene.

Sťažovateľka v sťažnosti sama uvádza, že namietané uznesenie krajského súdu

nadobudlo právoplatnosť „05. 12. 2012“ a sťažnosť sťažovateľky bola doručená ústavnému

súdu až 11. februára 2014, teda po lehote ustanovenej .

Ústavný súd k tomu poznamenáva, že lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127

nemohla byť v okolnostiach prípadu zachovaná vtedy, ak by jej plynutie začalo

až dňom doručenia oznámenia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

z 29. novembra 2013 o odložení jej podnetu na podanie mimoriadneho dovolania (t. j.

od 5. decembra 2013). Samotné podanie podnetu generálnemu prokurátorovi Slovenskej

republiky nie je totiž účinným právnym prostriedkom, ktorý Slovenská republika poskytuje

každej osobe na ochranu jej základných práv alebo slobôd. Takýto podnet nie je teda iným

právnym prostriedkom, ktorý je sťažovateľka v zmysle

povinná vyčerpať na ochranu svojich základných práv alebo slobôd ešte pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu, a podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona nemá

na plynutie lehoty uvedenej v žiadny vplyv (obdobne

m. m. a tam citovaná judikatúra).

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol ako podanú

oneskorene podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2014