Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 697/2013

Legal thesis Official

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. marca 2014 v senáte

zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Marianny Mochnáčovej a Milana Ľalíka

v konaní o sťažnosti A. B., V., zastúpeného Mgr. Štefanom Jakabom, Advokátska

kancelária, Žižkova 6, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na súdnu ochranu podľa a 2 a v spojení s

Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Košice I č. k. -120

z 30. mája 2013 takto

rozhodol:

Sťažnosti A. B. n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -25 z 20. novembra 2013 prijal na ďalšie konanie sťažnosť A. B. (ďalej

len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa v spojení s (ďalej len „“)

uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) č. k. -120

z 30. mája 2013 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

2. Na okresnom súde je pod sp. zn. na návrh sťažovateľa

proti žalovaným 1. Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava, 2. spoločnosť L., L., a 3. Ing. M.

K., K., vedené konanie o určenie, že vec – nehnuteľnosť vedená na LV č. ..., nachádzajúca

sa v katastrálnom území K., obec K., okres K., parc. č. ... – zastavaná plocha

2

o výmere ... m, dom č. ... patrí v celosti do dedičstva sťažovateľa po jeho nebohých

predchodcoch. Uvedené konanie prebieha na okresnom súde od roku 1992 a dosiaľ nie je

právoplatne ukončené. Sťažovateľ vychádzajúc z názoru, že je výlučným vlastníkom

nehnuteľnosti, si na okresnom súde 14. augusta 2008 uplatnil žalobou návrh na zaplatenie

majetkových nárokov v sume 692 723,89 € (pôvodne v sume 20 869 000 Sk) s prísl. proti

žalovaným Ing. M. K. a Slovenskej sporiteľni, a. s. Konanie je vedené na okresnom súde

pod sp. zn. . Toho istého dňa, ako sťažovateľ podal žalobu na okresnom súde,

zároveň podal návrh na prerušenie uvedeného konania do právoplatného rozhodnutia

vo veci sp. zn. . Okresný súd (po rozhodnutí o žiadosti o oslobodenie

od platenia súdnych poplatkov uznesením č. k. -47 z 12. januára 2009)

vyhovel žiadosti sťažovateľa a uznesením č. k. -50 z 5. marca 2009

prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného okresným súdom

pod sp. zn. . V takto od 5. marca 2009 prerušenom konaní nevykonával

okresný súd žiadne úkony, pravidelne dožiadaním (4. augusta 2009, 26. novembra 2009,

11. marca 2010, 17. júna 2010, 25. augusta 2010 a 24. januára 2011) overoval, aký je stav

v konaní vo veci. Rozsudok okresného súdu sp. zn. z 24. marca 2010,

ktorým v I. výroku určil, že „nehnuteľnosť vedená na LV č. ..., nachádzajúca

2

v katastrálnom území K., obec K., okres K., parc. č. ... – zastavaná plocha o výmere ... m,

dom č. ... v celosti patrí do dedičstva po neb. O. J. P., nar. K. E. A., v M. dňa ..., zom.

dňa ...“, a v II. výroku rozhodol tak, že „O trovách konania bude rozhodnuté

po právoplatnosti rozsudku“, sa v II. výroku stal právoplatným 4. mája 2010 a I. výrok

bol zmenený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 9. decembra 2010 tak, že žalobu zamieta. Proti rozsudku krajského

súdu podal sťažovateľ 31. januára 2011 dovolanie. Spis bol na rozhodnutie o dovolaní

predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

4. apríla 2011. Najvyšší súd o dovolaní rozhodol uznesením sp. zn.

z 27. februára 2013 tak, že rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Spis bol krajskému súdu vrátený 4. apríla 2013, kde sa aj t. č. nachádza a je vedený

pod sp. zn. .

Sťažovateľ podal 7. mája 2013 okresnému súdu v prerušenom konaní

návrh na zmenu návrhu voči pôvodným odporcom v konaní a doplnenie žaloby

zo 14. augusta 2008 (ku ktorej podal doplnenie aj 22. októbra 2010) o odporcu v 3. rade,

a to spoločnosť L., L. Okresný súd o návrhu zo 7. mája 2013 o doplnení žaloby

zo 14. augusta 2008 rozhodol dvomi uzneseniami, a to uznesením č. k. -120

z 30. mája 2013, ktorým nepripustil zmenu návrhu na začatie konania navrhovanú žalobcom

v podaní z 22. októbra 2010 a 7. mája 2013 proti pôvodným odporcom Ing. M. K.

a Slovenskej sporiteľni, a. s., a uznesením č. k. -122 z 30. mája 2013

(v spojení s opravným uznesením č. k. -133 z 8. októbra 2013), ktorým

pripustil, aby do konania na stranu odporcov vstúpil odporca v 3. rade spoločnosť L., L.,

a pripustil zmenu návrhu na začatie konania tak, že „Odporca v 3. rade je povinný zaplatiť

navrhovateľovi 173 136,94 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy

173 136,94 € od 3. 5. 2013 do zaplatenia“.

3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namieta, že uznesením okresného súdu

č. k. -120 z 30. mája 2013, ktorým nepripustil zmenu návrhu na začatie

konania navrhovanú žalobcom v podaní z 22. októbra 2010 a 7. mája 2013 proti pôvodným

odporcom Ing. M. K. a Slovenskej sporiteľni, a. s., došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na súdnu ochranu podľa a 2 a práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa v spojení s , žiada,

aby ústavný súd zrušil uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie

a zaviazal okresný súd nahradiť sťažovateľovi trovy konania.

II.

4. Ústavný súd uznesením č. k. -23 z 20. novembra 2013 prijal

sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie a listom zo 14. januára 2014 vyzval účastníkov

konania, aby sa vyjadrili k vhodnosti ústneho pojednávania, a okresný súd zároveň požiadal

o vyjadrenie k prijatej sťažnosti a zaslanie kompletného spisu z napadnutého konania.

5. Okresný súd listom sp. zn. Spr z 23. januára 2014 predložil ústavnému

súdu vyjadrenie vo veci a kompletný spis sp. zn. . Ústavný súd zistil, že

vyjadrenie okresného súdu obsahuje podrobnú chronológiu úkonov uskutočnených

v napadnutej veci (ktoré sa zhodujú s úkonmi dokladovanými v predloženom spise).

V závere podaného vyjadrenia predseda okresného súdu uviedol: „Podľa § 32 ods. 2

riadenie a správa súdov nesmú zasahovať do rozhodovacej činnosti

súdov. Na základe uvedeného nie som oprávnený posúdiť, či sudkyňa uznesením

č. k. -120 porušila práva účastníka garantované v čl. 46 ods. 1 a 2 a v čl. 48

ods. 2 v spojení s .“

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože

dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

8. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa a 2 , podľa ktorého každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, a podľa čl. 48

ods. 2 , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

9. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva ( v spojení s

).

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (, ,

) každý má právo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi

rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom

poriadku Slovenskej republiky alebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská

republiky ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má

každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej

normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy

na zistený stav veci.

10. Ústavný súd zásadne nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecných súdov, ktoré viedli k rozhodnutiu vo veci samej alebo k inému súdnemu

rozhodnutiu, ktorým končí konanie pred nimi. Tento postup je dôsledkom toho, že

všeobecné súdy vychádzajú pri prerokovávaní a rozhodovaní vecí patriacich do ich

právomoci zo zákonnej úpravy a z vlastnej interpretácie zákonov. Základné právo na súdnu

ochranu neznamená nárok na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom

úspešný, t. j. aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi

názormi ().

11. Zo spisu okresného súdu sp. zn. vyplýva, že sťažovateľ podal

na okresnom súde 14. augusta 2008 žalobu podľa § 80 písm. b) a § 88 ods. 1 písm. h)

(ďalej len „OSP“), ktorou sa domáhal zaplatenia

sumy 692 723,89 € (pôvodne sumy 20 869 000 Sk) od odporcu 1. Ing. M. K., K., a odporcu

2. Slovenskej sporiteľne, a. s., Bratislava, a to z dôvodu, že neoprávnene užívajú

nehnuteľnosť vedenú na LV č. ..., nachádzajúcu sa v katastrálnom území K., obec K.,

2

okres K., parc. č. ... – zastavaná plocha o výmere ... m, dom č. ... v celosti, ktorej je

vlastníkom, a zároveň požiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Sťažovateľ

v žalobe uviedol, že žalobu podáva z dôvodu, aby nedošlo k premlčaniu jeho majetkových

nárokov. Zároveň s podaním žaloby podal okresnému súdu návrh na prerušenie konania

podľa do právoplatného rozhodnutia vo veci sp. zn.

o určenie, že vec – nehnuteľnosť vedená na LV č. ..., nachádzajúca sa

2

v katastrálnom území K., obec K., okres K., parc. č. ... – zastavaná plocha o výmere ... m,

dom č. ... patrí v celosti do dedičstva sťažovateľa po jeho nebohých predchodcoch.

Okresný súd žiadosti sťažovateľa vyhovel, uznesením č. k. -47

z 12. januára 2009 mu priznal oslobodenie od povinnosti platiť súdne poplatky a konanie

uznesením č. k. -50 z 5. marca 2009 prerušil do právoplatného skončenia

konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. . Následne sťažovateľ svoju

žalobu rozšíril 22. októbra 2010 o zaplatenie sumy 710 056 € s úrokom z omeškania

vo výške 8 % ročne od 22. októbra 2010 do zaplatenia. Napriek skutočnosti, že v konaní

sp. zn. o určenie vlastníctva bolo vydané predbežné opatrenie o zákaze

nakladania s predmetom vlastníctva, nehnuteľnosť bola predaná a jej vlastníkom sa

povolením vkladu do katastra nehnuteľnosti 7. novembra 2012 stala spoločnosť L., L.,

ktorej bolo priznané postavenie odporcu v 3. rade. Sťažovateľ vzhľadom na uvedenú

skutočnosť a „z opatrnosti“, aby nedošlo k premlčaniu jeho finančných nárokov, doplnil

svoju žalobu zo 14. augusta 2008 o odporcu v 3. rade, proti ktorému uplatnil sumu

173 136,94 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne, a to od 3. mája 2013

až do zaplatenia.

Okresný súd v prerušenom konaní rozhodoval o zmene návrhu, a kým dvom

návrhom z 22. októbra 2010 a 7. mája 2013 uplatneným proti odporcom 1. a 2. uznesením

č. k. -120 z 30. mája 2013 nevyhovel a zmenu návrhu nepripustil, uznesením

č. k. -122 z toho istého dňa pripustil, aby na strane odporcov vstúpila

do konania ako odporca 3. spoločnosť L., L., a pripustil zmenu návrhu na začatie konania

tak, že odporca v 3. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 173 136,94 € s úrokom

z omeškania vo výške 8,75 % ročne z uvedenej sumy, a to od 3. mája 2013 do zaplatenia.

12. Ústavný súd na základe vyhodnotenia už uvedených skutočností dospel k záveru,

že postupom okresného súdu došlo v prerušenom konaní k procesným pochybeniam,

napriek tomu konštatuje, že v danej situácii nemá toto porušenie ústavno-právny rozmer

a nedošlo ním k porušeniu základného práva podľa .

Ústavný súd poznamenáva, že o oprávnených finančných nárokoch sťažovateľa bude

možné rozhodnúť až po právoplatnom rozhodnutí vo veci sp. zn. , v ktorom

bude vyriešené vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti. Podľa zistení ústavného súdu

okresný súd rozsudkom sp. zn. z 24. marca 2010 určil, že nehnuteľnosť

vedená na LV č. ..., nachádzajúca sa v katastrálnom území K., obec K., okres K.,

2

parc. č. ... – zastavaná plocha o výmere ... m, dom č. ... v celosti patrí do dedičstva

po neb. O. J. P., nar. K. E. A., nar. ... v M., zom. dňa ..., a o trovách konania bude

rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku. Krajský súd rozsudkom sp. zn.

z 9. decembra 2010 zmenil rozsudok okresného súdu vo vyhovujúcom výroku tak, že

žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ dovolanie. Najvyšší súd

Slovenskej republiky o dovolaní rozhodol 27. februára 2013 pod sp. zn. tak,

že rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vec je na krajskom

súde vedená t. č. pod sp. zn. a nie je dosiaľ rozhodnutá (pojednávanie

uskutočnené 8. januára 2014, ďalší termín je nariadený na 2. apríl 2014), z čoho vyplýva, že

v súčasnom štádiu konania nie je právoplatne vyriešená otázka, či finančné očakávania

sťažovateľa sú legitímne.

13. Ústavný súd nemohol vyhovieť ani námietke sťažovateľa o porušení základného

práva podľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože sa

jeho vyslovenia domáha v prerušenom konaní. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd

nečinnosť súdu v dôsledku existencie prekážky jeho postupu vytvorenej zákonom

ustanoveným postupom tak, ako to je v danom prípade ̶právoplatným uznesením

o prerušení konania, nemôže posudzovať ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní

(m. m. , ).

13. Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že v konaní

sp. zn. nedošlo k porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a základného práva podľa , a preto sťažnosti nevyhovel.

14. Vzhľadom na uvedené sa ústavný súd už ďalšími návrhmi sťažovateľa

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. marca 2014