Details
The publication number is not recorded.
Open legal thesis sourceSource
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)I. ÚS 697/2013
PDF · 219.02 KB
No categories available
I. ÚS 697/2013
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. marca 2014 v senáte
zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Marianny Mochnáčovej a Milana Ľalíka
v konaní o sťažnosti A. B., V., zastúpeného Mgr. Štefanom Jakabom, Advokátska
kancelária, Žižkova 6, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Košice I č. k. 15 C 151/2008-120
z 30. mája 2013 takto
rozhodol:
Sťažnosti A. B. n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 697/2013-25 z 20. novembra 2013 prijal na ďalšie konanie sťažnosť A. B. (ďalej
len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) č. k. 15 C 151/2008-120
z 30. mája 2013 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).
2. Na okresnom súde je pod sp. zn. 46 C 450/1992 na návrh sťažovateľa
proti žalovaným 1. Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava, 2. spoločnosť L., L., a 3. Ing. M.
K., K., vedené konanie o určenie, že vec – nehnuteľnosť vedená na LV č. ..., nachádzajúca
sa v katastrálnom území K., obec K., okres K., parc. č. ... – zastavaná plocha
2
o výmere ... m, dom č. ... patrí v celosti do dedičstva sťažovateľa po jeho nebohých
predchodcoch. Uvedené konanie prebieha na okresnom súde od roku 1992 a dosiaľ nie je
právoplatne ukončené. Sťažovateľ vychádzajúc z názoru, že je výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti, si na okresnom súde 14. augusta 2008 uplatnil žalobou návrh na zaplatenie
majetkových nárokov v sume 692 723,89 € (pôvodne v sume 20 869 000 Sk) s prísl. proti
žalovaným Ing. M. K. a Slovenskej sporiteľni, a. s. Konanie je vedené na okresnom súde
pod sp. zn. 15 C 151/2008. Toho istého dňa, ako sťažovateľ podal žalobu na okresnom súde,
zároveň podal návrh na prerušenie uvedeného konania do právoplatného rozhodnutia
vo veci sp. zn. 46 C 450/1992. Okresný súd (po rozhodnutí o žiadosti o oslobodenie
od platenia súdnych poplatkov uznesením č. k. 15 C 151/2008-47 z 12. januára 2009)
vyhovel žiadosti sťažovateľa a uznesením č. k. 15 C 151/2008-50 z 5. marca 2009
prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného okresným súdom
pod sp. zn. 46 C 450/1992. V takto od 5. marca 2009 prerušenom konaní nevykonával
okresný súd žiadne úkony, pravidelne dožiadaním (4. augusta 2009, 26. novembra 2009,
11. marca 2010, 17. júna 2010, 25. augusta 2010 a 24. januára 2011) overoval, aký je stav
v konaní vo veci. Rozsudok okresného súdu sp. zn. 46 C 450/1992 z 24. marca 2010,
ktorým v I. výroku určil, že „nehnuteľnosť vedená na LV č. ..., nachádzajúca
2
v katastrálnom území K., obec K., okres K., parc. č. ... – zastavaná plocha o výmere ... m,
dom č. ... v celosti patrí do dedičstva po neb. O. J. P., nar. K. E. A., v M. dňa ..., zom.
dňa ...“, a v II. výroku rozhodol tak, že „O trovách konania bude rozhodnuté
po právoplatnosti rozsudku“, sa v II. výroku stal právoplatným 4. mája 2010 a I. výrok
bol zmenený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)
sp. zn. 1 Co 163/2010 z 9. decembra 2010 tak, že žalobu zamieta. Proti rozsudku krajského
súdu podal sťažovateľ 31. januára 2011 dovolanie. Spis bol na rozhodnutie o dovolaní
predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)
4. apríla 2011. Najvyšší súd o dovolaní rozhodol uznesením sp. zn. 6 Cdo 71/2011
z 27. februára 2013 tak, že rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Spis bol krajskému súdu vrátený 4. apríla 2013, kde sa aj t. č. nachádza a je vedený
pod sp. zn. 1 Co 147/2013.
Sťažovateľ podal 7. mája 2013 okresnému súdu v prerušenom konaní
návrh na zmenu návrhu voči pôvodným odporcom v konaní a doplnenie žaloby
zo 14. augusta 2008 (ku ktorej podal doplnenie aj 22. októbra 2010) o odporcu v 3. rade,
a to spoločnosť L., L. Okresný súd o návrhu zo 7. mája 2013 o doplnení žaloby
zo 14. augusta 2008 rozhodol dvomi uzneseniami, a to uznesením č. k. 15 C 151/2008-120
z 30. mája 2013, ktorým nepripustil zmenu návrhu na začatie konania navrhovanú žalobcom
v podaní z 22. októbra 2010 a 7. mája 2013 proti pôvodným odporcom Ing. M. K.
a Slovenskej sporiteľni, a. s., a uznesením č. k. 15 C 151/2008-122 z 30. mája 2013
(v spojení s opravným uznesením č. k. 15 C 151/2008-133 z 8. októbra 2013), ktorým
pripustil, aby do konania na stranu odporcov vstúpil odporca v 3. rade spoločnosť L., L.,
a pripustil zmenu návrhu na začatie konania tak, že „Odporca v 3. rade je povinný zaplatiť
navrhovateľovi 173 136,94 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy
173 136,94 € od 3. 5. 2013 do zaplatenia“.
3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namieta, že uznesením okresného súdu
č. k. 15 C 151/2008-120 z 30. mája 2013, ktorým nepripustil zmenu návrhu na začatie
konania navrhovanú žalobcom v podaní z 22. októbra 2010 a 7. mája 2013 proti pôvodným
odporcom Ing. M. K. a Slovenskej sporiteľni, a. s., došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy, žiada,
aby ústavný súd zrušil uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a zaviazal okresný súd nahradiť sťažovateľovi trovy konania.
II.
4. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 697/2013-23 z 20. novembra 2013 prijal
sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie a listom zo 14. januára 2014 vyzval účastníkov
konania, aby sa vyjadrili k vhodnosti ústneho pojednávania, a okresný súd zároveň požiadal
o vyjadrenie k prijatej sťažnosti a zaslanie kompletného spisu z napadnutého konania.
5. Okresný súd listom sp. zn. Spr V/31/2014 z 23. januára 2014 predložil ústavnému
súdu vyjadrenie vo veci a kompletný spis sp. zn. 15 C 151/2008. Ústavný súd zistil, že
vyjadrenie okresného súdu obsahuje podrobnú chronológiu úkonov uskutočnených
v napadnutej veci (ktoré sa zhodujú s úkonmi dokladovanými v predloženom spise).
V závere podaného vyjadrenia predseda okresného súdu uviedol: „Podľa § 32 ods. 2
zák. č. 757/2004 Z. z. riadenie a správa súdov nesmú zasahovať do rozhodovacej činnosti
súdov. Na základe uvedeného nie som oprávnený posúdiť, či sudkyňa uznesením
č. k. 15C/151/2008-120 porušila práva účastníka garantované v čl. 46 ods. 1 a 2 a v čl. 48
ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože
dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
III.
7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
8. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, podľa ktorého každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, a podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
9. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva
v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu
zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého
porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy
o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51
ústavy).
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (IV. ÚS 77/02, III. ÚS 63/06,
III. ÚS 203/08) každý má právo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom
poriadku Slovenskej republiky alebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská
republiky ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má
každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej
normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy
na zistený stav veci.
10. Ústavný súd zásadne nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory
všeobecných súdov, ktoré viedli k rozhodnutiu vo veci samej alebo k inému súdnemu
rozhodnutiu, ktorým končí konanie pred nimi. Tento postup je dôsledkom toho, že
všeobecné súdy vychádzajú pri prerokovávaní a rozhodovaní vecí patriacich do ich
právomoci zo zákonnej úpravy a z vlastnej interpretácie zákonov. Základné právo na súdnu
ochranu neznamená nárok na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom
úspešný, t. j. aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi
názormi (II. ÚS 172/05).
11. Zo spisu okresného súdu sp. zn. 15 C 151/2008 vyplýva, že sťažovateľ podal
na okresnom súde 14. augusta 2008 žalobu podľa § 80 písm. b) a § 88 ods. 1 písm. h)
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorou sa domáhal zaplatenia
sumy 692 723,89 € (pôvodne sumy 20 869 000 Sk) od odporcu 1. Ing. M. K., K., a odporcu
2. Slovenskej sporiteľne, a. s., Bratislava, a to z dôvodu, že neoprávnene užívajú
nehnuteľnosť vedenú na LV č. ..., nachádzajúcu sa v katastrálnom území K., obec K.,
2
okres K., parc. č. ... – zastavaná plocha o výmere ... m, dom č. ... v celosti, ktorej je
vlastníkom, a zároveň požiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Sťažovateľ
v žalobe uviedol, že žalobu podáva z dôvodu, aby nedošlo k premlčaniu jeho majetkových
nárokov. Zároveň s podaním žaloby podal okresnému súdu návrh na prerušenie konania
podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP do právoplatného rozhodnutia vo veci sp. zn.
46 C 450/1992 o určenie, že vec – nehnuteľnosť vedená na LV č. ..., nachádzajúca sa
2
v katastrálnom území K., obec K., okres K., parc. č. ... – zastavaná plocha o výmere ... m,
dom č. ... patrí v celosti do dedičstva sťažovateľa po jeho nebohých predchodcoch.
Okresný súd žiadosti sťažovateľa vyhovel, uznesením č. k. 15 C 151/2008-47
z 12. januára 2009 mu priznal oslobodenie od povinnosti platiť súdne poplatky a konanie
uznesením č. k. 15 C 151/2008-50 z 5. marca 2009 prerušil do právoplatného skončenia
konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 46 C 450/1992. Následne sťažovateľ svoju
žalobu rozšíril 22. októbra 2010 o zaplatenie sumy 710 056 € s úrokom z omeškania
vo výške 8 % ročne od 22. októbra 2010 do zaplatenia. Napriek skutočnosti, že v konaní
sp. zn. 46 C 450/1992 o určenie vlastníctva bolo vydané predbežné opatrenie o zákaze
nakladania s predmetom vlastníctva, nehnuteľnosť bola predaná a jej vlastníkom sa
povolením vkladu do katastra nehnuteľnosti 7. novembra 2012 stala spoločnosť L., L.,
ktorej bolo priznané postavenie odporcu v 3. rade. Sťažovateľ vzhľadom na uvedenú
skutočnosť a „z opatrnosti“, aby nedošlo k premlčaniu jeho finančných nárokov, doplnil
svoju žalobu zo 14. augusta 2008 o odporcu v 3. rade, proti ktorému uplatnil sumu
173 136,94 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne, a to od 3. mája 2013
až do zaplatenia.
Okresný súd v prerušenom konaní rozhodoval o zmene návrhu, a kým dvom
návrhom z 22. októbra 2010 a 7. mája 2013 uplatneným proti odporcom 1. a 2. uznesením
č. k. 15 C 151/2008-120 z 30. mája 2013 nevyhovel a zmenu návrhu nepripustil, uznesením
č. k. 15 C 151/2008-122 z toho istého dňa pripustil, aby na strane odporcov vstúpila
do konania ako odporca 3. spoločnosť L., L., a pripustil zmenu návrhu na začatie konania
tak, že odporca v 3. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 173 136,94 € s úrokom
z omeškania vo výške 8,75 % ročne z uvedenej sumy, a to od 3. mája 2013 do zaplatenia.
12. Ústavný súd na základe vyhodnotenia už uvedených skutočností dospel k záveru,
že postupom okresného súdu došlo v prerušenom konaní k procesným pochybeniam,
napriek tomu konštatuje, že v danej situácii nemá toto porušenie ústavno-právny rozmer
a nedošlo ním k porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
Ústavný súd poznamenáva, že o oprávnených finančných nárokoch sťažovateľa bude
možné rozhodnúť až po právoplatnom rozhodnutí vo veci sp. zn. 46 C 450/1992, v ktorom
bude vyriešené vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti. Podľa zistení ústavného súdu
okresný súd rozsudkom sp. zn. 46 C 450/1992 z 24. marca 2010 určil, že nehnuteľnosť
vedená na LV č. ..., nachádzajúca sa v katastrálnom území K., obec K., okres K.,
2
parc. č. ... – zastavaná plocha o výmere ... m, dom č. ... v celosti patrí do dedičstva
po neb. O. J. P., nar. K. E. A., nar. ... v M., zom. dňa ..., a o trovách konania bude
rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 1 Co 163/2010
z 9. decembra 2010 zmenil rozsudok okresného súdu vo vyhovujúcom výroku tak, že
žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ dovolanie. Najvyšší súd
Slovenskej republiky o dovolaní rozhodol 27. februára 2013 pod sp. zn. 6 Cdo 71/2011 tak,
že rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vec je na krajskom
súde vedená t. č. pod sp. zn. 1 Co 147/2013 a nie je dosiaľ rozhodnutá (pojednávanie
uskutočnené 8. januára 2014, ďalší termín je nariadený na 2. apríl 2014), z čoho vyplýva, že
v súčasnom štádiu konania nie je právoplatne vyriešená otázka, či finančné očakávania
sťažovateľa sú legitímne.
13. Ústavný súd nemohol vyhovieť ani námietke sťažovateľa o porušení základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože sa
jeho vyslovenia domáha v prerušenom konaní. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd
nečinnosť súdu v dôsledku existencie prekážky jeho postupu vytvorenej zákonom
ustanoveným postupom tak, ako to je v danom prípade ̶právoplatným uznesením
o prerušení konania, nemôže posudzovať ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní
(m. m. I. ÚS 78/02, III. ÚS 121/2013).
13. Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že v konaní
sp. zn. 15 C 151/2008 nedošlo k porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
a základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto sťažnosti nevyhovel.
14. Vzhľadom na uvedené sa ústavný súd už ďalšími návrhmi sťažovateľa
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. marca 2014