Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 124/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 2014

predbežne prerokoval návrh B. Ď., zastúpeného advokátom JUDr. Marianom Dzuroškom,

PhD., KPMG Legal s. r. o., Dvořákovo námestie 10, Bratislava, na preskúmanie

rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č.

VP/34/13-K z 25. júna 2013, za účasti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre

nezlučiteľnosť funkcií, a takto

rozhodol:

Návrh B. Ď. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 21. augusta

2013 doručený návrh B. Ď. (ďalej len „navrhovateľ“) na preskúmanie rozhodnutia Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) č.

VP/34/13-K z 25. júna 2013 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

2. Navrhovateľ v návrhu okrem iného uviedol, že na základe uznesenia vlády

Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) č. 602 z 8. septembra 2010 vykonával funkciu

štátneho tajomníka Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo

financií“). Uznesením vlády č. 36 z 1. februára 2012 bol s účinnosťou od 1. februára 2012

z uvedenej funkcie odvolaný. Dňa 28. mája 2013 výbor doručil navrhovateľovi oznámenie

o začatí konania č. VP/34/13-K vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov v zmysle ústavného o ochrane

verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov

(ďalej aj „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“ alebo „ústavný zákon“). Prílohou

oznámenia bolo uznesenie výboru č. 170 z 23. mája 2013, ktorým sa začalo konanie proti

navrhovateľovi z dôvodu porušenia povinnosti podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, ktorého

sa navrhovateľ dopustil tým, že v lehote do 31. marca 2013 nepodal oznámenie funkcií,

zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejného funkcionára podľa čl. 7 ods. 1

ústavného zákona za predchádzajúci kalendárny rok, t. j. za rok 2012. Súčasne navrhovateľa

výbor vyzval, aby sa k predmetnému uzneseniu vyjadril, čo navrhovateľ urobil listom

z 29. mája 2013. Dňa 2. augusta 2013 bolo navrhovateľovi doručené napadnuté

rozhodnutie, v rámci ktorého bolo konštatované, že navrhovateľ porušil povinnosť podľa čl.

7 ods. 1 ústavného zákona tým, že ako bývalý štátny tajomník ministerstva financií nepodal

oznámenie verejného funkcionára za rok 2012, ktoré mal podať do 31. marca 2013. Súčasne

mu bola uložená pokuta podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona v sume 805 €. Proti

napadnutému rozhodnutiu výboru navrhovateľ v ostatnom podal na ústavnom súde návrh.

3. Navrhovateľ v podstatnom tvrdil, že „nemal povinnosť podať Oznámenie

verejného funkcionára podľa čl. 7 Ústavného zákona, preto túto povinnosť nemohol porušiť

a nemožno mu uložiť sankciu podľa čl. 9 Ústavného zákona“. Uvedený názor navrhovateľ

následne podrobne argumentoval, uviedol, že napadnuté rozhodnutie v podstatnom

nereagovalo na jeho vyjadrenie z 29. mája 2013, a v neposlednom rade poukázal na viaceré

rozhodnutia ústavného súdu, napr. sp. zn. , a sp. zn.

.

4. Navrhovateľ žiadal ústavný súd, aby vo veci jeho návrhu takto rozhodol:

„1. Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť

funkcií sp. zn. VP 34/13-K z 25. júna 2013 zrušuje...

2. Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky je povinná uhradiť B. Ď. trovy

právneho zastúpenia v sume 118,52,- EUR (slovom: stoosemnásť eur a päťdesiatdva

centov) na účet jeho právneho zástupcu KPMG Legal s. r. o., advokátska kancelária... do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

5. Na výzvu ústavného súdu sa k návrhu vyjadril výbor listom zo 7. októbra 2013.

V podstatnom uviedol:

«... K názoru navrhovateľa, že „nemal povinnosť podať oznámenie verejného

funkcionára podľa čl. 7 ústavného zákona, preto túto povinnosť nemohol porušiť a nemožno

mu uložiť sankciu podľa čl. 9 ústavného zákona“ uvádzame, že... podanie takéhoto

oznámenia sa týka každého verejného funkcionára, ktorý ukončil verejnú funkciu počas

predchádzajúceho kalendárneho roka, k 31. marcu nasledujúceho kalendárneho roka...

Navrhovateľ poukazuje na judikatúru nálezov IV. senátu ústavného súdu sp. zn.

-32, -34, -29, -30, ktorá však bola

prekonaná zjednocujúcim stanoviskom pléna ústavného súdu č. PLz. 1/2010-10 zo 7. júla

2010, ktoré práve reaguje na nesprávne rozhodnutia IV. senátu ústavného súdu...

Pokiaľ sa týka námietky, že rozhodnutie výboru je nedostatočne odôvodnené,

a z tohto dôvodu zmätočné a nepreskúmateľné uvádzame, že s týmto stanoviskom

nesúhlasíme. Výbor zohľadnil v konaní právny text ústavného zákona, stanovisko verejného

funkcionára, popísal celý priebeh konania a prijal právny záver v rozsahu vymedzenom

v čl. 9 ústavného zákona, vrátane jeho odôvodnenia. Z hľadiska konania považujeme názor

navrhovateľa za subjektívny a nemá právnu relevanciu...

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujeme, aby Ústavný súd... napadnuté rozhodnutie

Výboru... č. VP/34/13-K zo 25. júna 2013 potvrdil, a nepriznal navrhovateľovi náhradu trov

konania.»

II.

6. Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý

verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd

v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená

strata mandátu, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté

o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia

výboru má odkladný účinok.

Podľa (ďalej len „“) štátne orgány

môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví

zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sa konanie

o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov začína na návrh verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý

vykonáva konanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov podľa ústavného zákona.

Podľa o návrhu koná a rozhoduje senát

ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa ak senát ústavného súdu po preskúmaní

napadnutého rozhodnutia výboru zistí, že konanie verejného funkcionára nebolo v rozpore

s uvedeným ústavným zákonom, tak ho zruší, a naopak, ak po jeho preskúmaní dospeje

k záveru, že konanie verejného funkcionára bolo v rozpore s ním, tak ho potvrdí.

7. Z ustanovenia v spojení s

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu vyplýva, že predmetom konania

o preskúmanie rozhodnutia vo veciach ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov, v rámci ktorého ústavný súd plní funkciu orgánu rozhodujúceho o opravnom

prostriedku proti rozhodnutiu výboru, je iba posúdenie konania verejného funkcionára

z hľadiska jeho konformnosti s príslušnými ustanoveniami ústavného zákona o ochrane

verejného záujmu. Tomu zodpovedá aj zákonná úprava rozhodovania ústavného súdu

v tomto konaní.

8. Podľa uznesenia sp. zn. PLz. z 2. mája 2007 prijatého podľa § 6 zákona

o ústavnom súde o zjednotení odchylných právnych názorov senátov ústavného súdu

na konanie vo veciach podľa čl. 9 a nasl. ústavného zákona o ochrane verejného záujmu

sa vzťahuje , podľa ktorého sa každý návrh predbežne

prerokuje.

9. Ústavný súd podľa návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

10. O zjavnú neopodstatnenosť návrhu ide vtedy, keď namietaným postupom alebo

rozhodnutím orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva

alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten návrh,

pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho

prijatí na ďalšie konanie (, , , ).

11. Navrhovateľ vo svojom návrhu žiada zrušiť rozhodnutie výboru po jeho

preskúmaní ústavným súdom v konaní podľa jedenásteho oddielu druhej hlavy zákona

o ústavnom súde označenom ako „konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany

verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov“ ( a )

tvrdiac, že oznamovaciu povinnosť podľa čl. 7 ústavného zákona o ochrane verejného

záujmu v okolnostiach posudzovanej veci nemal.

12. Podľa čl. 2 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejným

funkcionárom je na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú

v čl. 2 ods. 1 tohto ústavného zákona.

Podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu na účely čl. 7 a čl. 8

a na účely konania, ak sa porušili povinnosti podľa čl. 7 a čl. 8, sa osoba, ktorá vykonávala

verejnú funkciu, považuje za verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa

skončenia výkonu verejnej funkcie.

Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár

je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy

do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok.

Podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár

podľa odseku 1 je povinný do 30 dní po uplynutí jedného roka odo dňa skončenia výkonu

verejnej funkcie podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok.

13. Z citovaných ustanovení ústavného zákona o ochrane verejného záujmu vyplýva,

že každý verejný funkcionár má povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane

verejného záujmu podať oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov

za predchádzajúci rok vždy (periodicky, resp. pravidelne) do 31. marca nasledujúceho roku.

14. Pokiaľ navrhovateľ argumentoval tým, že po skončení jeho verejnej funkcie

(pozri bod 2) „nemal povinnosť podať Oznámenie verejného funkcionára podľa čl. 7

Ústavného zákona, preto túto povinnosť nemohol porušiť a nemožno mu uložiť sankciu ...“,

(bod 3) ústavný súd poukazuje na uznesenie č. k. PLz. -10 zo 7. júla 2010,

ktorým plénum ústavného súdu prijalo podľa zjednocujúce

stanovisko k právnemu názoru vo veci vedenej pod sp. zn. a k právnemu

názoru vyjadrenému v nálezoch vedených pod sp. zn. z 31. januára 2008,

sp. zn. z 10. apríla 2008 a sp. zn. z 11. septembra 2008. Podľa

tohto zjednocujúceho stanoviska „verejný funkcionár má po skončení výkonu funkcie

povinnosť podať oznámenie podľa ústavného

o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného

za dobu výkonu funkcie v kalendárnom roku, v ktorom skončil

aktívny výkon funkcie, do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roku“. Týmto

zjednocujúcim stanoviskom ústavný súd prekonal judikatúru, na ktorú poukazuje

navrhovateľ, a senáty sú ním v ďalšom konaní od prijatia tohto zjednocujúceho stanoviska

podľa viazané.

15. Ústavný súd preto považoval postup, ako aj napadnuté rozhodnutie výboru

č. VP/34/13-K z 25. júna 2013, že navrhovateľ, ktorý skončil funkciu štátneho tajomníka

ministerstva financií 1. februára 2012, porušil povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu tým, že nepodal oznámenie za rok 2012

v čase do 31. marca 2013, za správne a odôvodnené, nezakladajúce dôvody

na spochybňovanie napadnutého rozhodnutia výboru, ktoré by bolo potrebné posúdiť

po prijatí návrhu na ďalšie konanie, a preto odmietol návrh navrhovateľa podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnený.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. marca 2014