Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 239/2013
PDF · 175.54 KB
No categories available
I. ÚS 239/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. marca 2013 v senáte
zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Milana Ľalíka a Marianny Mochnáčovej
prerokoval sťažnosť Mgr. Ing. J. S., L., zastúpeného advokátkou JUDr. E. K., P., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I a jeho uznesením sp. zn. 26 C 70/2008
z 21. januára 2013 a takto
rozhodol:
Základné právo Mgr. Ing. J. S. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Bratislava I a jeho uznesením sp. zn. 26 C 70/2008 z 21. januára 2013 p o r u š e n é
n e b o l o .
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. I. ÚS 239/2013-12
zo 17. apríla 2013 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. Ing. J. S. (ďalej len „sťažovateľ“)
vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) a jeho
uznesením sp. zn. 26 C 70/2008 z 21. januára 2013 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“
alebo „napadnuté uznesenie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom
pod sp. zn. 26 C 70/2008 sa sťažovateľ v procesnom postavení žalobcu žalobou
zo 4. apríla 2008 domáha od žalovanej (Slovenskej republiky, Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky) po rozšírení žalobného návrhu zaplatenia náhrady škody
v sume 218 074,47 € a nemajetkovej ujmy v sume 150 000 € s príslušenstvom.
V predmetnom konaní okresný súd na základe návrhu žalovanej napádaným uznesením
uložil sťažovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v sume 18 403,70 €, a to
s poukazom na ustanovenie § 141a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“). Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľ namieta arbitrárnosť uznesenia
okresného súdu, a to jednak z dôvodu, že okresný súd mu nedoručil návrh žalovanej,
ktorým požadovala, aby sťažovateľ zložil preddavok na trovy konania vypočítanej podľa
§ 141a ods. 2 OSP, a súčasne z toho dôvodu, že okresný súd ho nevyzval na vyplnenie
a predloženie tlačiva na dokladovanie pomerov účastníka konania. V tejto súvislosti
sťažovateľ argumentuje:
„Je teda nesporným, že povinnosťou porušovateľa (okresný súd, pozn.) bolo
procesne správne a perfektne, ústavne konformne vyzvať sťažovateľa na vyplnenie
a predloženie tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníkov konania, ktorý navrhuje, aby
mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v lehote do 15 dní od jej doručenia
a pri posudzovaní návrhu odporkyne výlučne a nezameniteľne vychádzať iba z listinných
dôkazov a tvrdení sťažovateľa, ktoré by sťažovateľ spolu s vyplneným tlačivom
pre dokladovanie pomerov účastníka konania doložil porušovateľovi na výzvu v konaní
č. k. 26C/70/2008.
Je teda nesporným, že v dôsledku nezákonného konania a svojvôle porušovateľa
porušovateľ potrel ústavné práva sťažovateľa, konaním o nás bez nás vedomým
obchádzaním platných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku ... pod „rúškom“ údajnej
a neprípustnej hospodárnosti konania neprípustným obchádzaním procesného práva. ...
Porušovateľ v arbitrárnom odôvodnení napadnutého uznesenia rozumne a bez
akýchkoľvek pochybností neodôvodnil, prečo svojvoľne sťažovateľovi praktikami o nás bez
nás odňal možnosť konať pred súdom nedoručením mu návrhu odporkyne zo dňa
12.01.2012 a o tomto návrhu so sťažovateľom za jeho účasti nekonal podľa §-u 138 ods. 1
Sťažovateľ má zato, že porušovateľ pred vydaním nezákonného uznesenia neskúmal
výšku predpokladaných trov konania odporkyne v konaní č. k. 26C/70/2008, ktorá sa navyše
zastupuje sama zo zákona prostredníctvom zamestnancov Ministerstva spravodlivosti SR,
teda jej trovy konania v tomto konaní ani len v budúcnosti nemôžu vzniknúť.
Sťažovateľ má zato, že zloženie preddavku na trovy konania sťažovateľom
pod hrozbou zastavenia konania (navrhovateľom) je odôvodnená iba v prípadoch, ak je
reálne, že z preddavku budú hradené trovy konania odporcu (v prípade jeho úspechu),
k čomu v tomto prípade nedošlo a ani len nemôže dôjsť.“
3. V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ poukazuje na rozdielnu rozhodovaciu činnosť
všeobecných súdov, ktoré pri rozhodovaní v iných veciach sťažovateľa prijali odlišný záver.
Napokon sťažovateľ uvádza, že okresný súd v jeho veci dlhodobo koná s prieťahmi, preto
bol nútený podať predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy podľa zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), ktorá jeho sťažnosť vyhodnotila ako dôvodnú.
4. V petite sťažnosti sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vydal takýto nález:
„1. Základné právo Mgr. Ing. J. S. na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na spravodlivý súdny proces zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Okresného súdu
Bratislava I v Bratislave č. k. 26C/70/2008-284 zo dňa 21.1.2013 porušené bolo.
2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 26C/70/2008-284 zo dňa
21.1.2013 zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava I v Bratislave na ďalšie
konanie.
3. Mgr. Ing. J. S. priznáva úhradu trov konania v sume 269,58 €
(slovom: dvestošesťdesiatdeväť euro a 58/100 centov), ktoré je Okresný súd
Bratislava I v Bratislave povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne advokátky
JUDr. E. K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“
5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci 30. mája 2013 vyjadril okresný súd
v zastúpení jej predsedníčky, ktorá okrem iného uviedla:
„Súd pri vydaní predmetného uznesenia postupoval plne v súlade s ustanovením
§ 141a ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku, pričom výška preddavku je v § 141a
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku striktne určená na sumu zodpovedajúcu 5 %
z uplatňovanej peňažnej sumy, predmetné ustanovenie nepripúšťa voľnú úvahu súdu, ani
akékoľvek úvahy súdu o limitoch od. do. (Podľa §-u 141a ods. 2 O. s. p. výška preddavku
podľa odseku 1 je päť percent z peňažnej sumy uplatňovanej navrhovateľom, pričom
na príslušenstvo sa neprihliada). Návrh na zloženie preddavku bol podaný odporcom
písomným podaním doručeným súdu 12. 1. 2012. Výšku majetkovej a nemajetkovej ujmy
určuje v návrhu navrhovateľ. Keďže navrhovateľom žalovaná čiastka presiahla sumu
77.832,- eur (400 násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu) a odporca
návrh na zloženie preddavku podal, súdu nezostávalo nič iné, ako o návrhu rozhodnúť
v intenciách platnej právnej úpravy O. s. p..
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľovi nebol doručený návrh odporcu na
zloženie preddavku na trovy konania. Zákonný sudca je toho názoru, že navrhovateľ mal
možnosť v rámci lehoty 60 dní, ktorú mu súd uznesením uložil na zloženie preddavku, výšku
žalovanej sumy upraviť tak, aby preddavkovej povinnosti nepodliehala (77.832,- eur).
Súd prvého stupňa by následne v rámci autoremedúry uznesenie o uložení povinnosti zložiť
preddavok na trovy konania zrušil.
K navrhovateľom namietanému porušeniu ústavného práva v tom, že mu nebolo
doručené tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu
bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, je konajúci súd toho názoru, že pokiaľ
tieto pomery sú súdu známe z iných obdobných súdnych konaní vedených na tom istom súde
(tej istej inštitúcii) a zároveň aktuálnosť majetkových pomerov si súd preveril cez dostupné
databázy, už nebolo potrebné opätovne tieto informácie od navrhovateľa žiadať.“
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva
na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces
zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom
na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný
súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie
skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci.
7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
9. Ústavný súd poznamenáva, že sa analogickými sťažnosťami (v „skutkovo a právne
rovnakej veci, ako je predmetom tohto konania“) už v minulosti zaoberal (napr. v konaniach
vedených pod sp. zn. I. ÚS 520/2012, I. ÚS 420/2013, I. ÚS 196/2013) a na výsledky týchto
konaní a právne názory v nich vyslovené pri posudzovaní aktuálnej sťažnosti prihliadol.
10. Zo sťažnosti možno vyvodiť, že jej podstatou je námietka sťažovateľa, podľa
ktorej napadnutým uznesením okresného súdu došlo k neprípustnému zásahu do jeho
základného práva na súdnu ochranu, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie, a to
konkrétne do jeho práva na prístup k súdu, keďže v zmysle § 141a ods. 1 poslednej vety
OSP ak navrhovateľ (sťažovateľ, pozn.) preddavok v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý
má povinnosť zložiť preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty
na zloženie preddavku zastaví.
11. Podľa ustáleného právneho názoru ústavného súdu účelom práva na súdnu a inú
právnu ochranu vrátane práva na spravodlivé konanie je zaručiť každému prístup k súdu.
Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu vo veci konať a rozhodnúť (II. ÚS 88/01).
Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru všeobecný súd nemôže porušiť,
ak koná vo veci v súlade s procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi postupy
v občianskoprávnom konaní. Podľa názoru ústavného súdu je v posudzovanom prípade
zrejmé, že napadnutým uznesením okresného súdu nemohlo dôjsť k neprípustnému zásahu
do označených základných práv podľa ústavy a dohovoru spočívajúcemu v odopretí
prístupu k súdu. Samotné vydanie napadnutého uznesenia, ale ani nadobudnutie
právoplatnosti tohto uznesenia nemá totiž bez ďalšieho za následok stratu prístupu k súdu
pre sťažovateľa. K dôsledkom, na ktoré sťažovateľ v sťažnosti poukazuje, by totiž mohlo
dôjsť až prípadným vydaním uznesenia o zastavení konania. Na rozdiel od uznesenia
o povinnosti zložiť preddavok v zmysle § 141a ods. 1 poslednej vety OSP proti uzneseniu
o zastavení konania je prípustné odvolanie a vo vzťahu proti prípadnému nepriaznivému
potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu prichádza do úvahy aj podanie dovolania,
a to s prihliadnutím na dôvod uvedený § 237 písm. f) OSP. Tak v rámci odvolacieho
konania, ako aj v rámci dovolacieho konania proti prípadnému uzneseniu okresného súdu
o zastavení konania bude mať sťažovateľ možnosť uplatňovať všetky tie zásadné námietky,
ktoré sú obsahom sťažnosti podanej ústavnému súdu. Všeobecné súdy preto v takomto
prípade budú mať možnosť skúmať, či prípadné zastavenie konania pre nezaplatenie
preddavku na trovy konania je v danom prípade zlučiteľné s tými právami, porušenie
ktorých sťažovateľ touto sťažnosťou namieta. Za týchto okolností ústavný súd považuje
podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy za predčasné, keďže sťažovateľ bude mať
v ďalšom priebehu konania k dispozícii účinné právne prostriedky na ochranu svojho
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
12. K namietanej odlišnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov ústavný súd
v prvom rade vo všeobecnosti uvádza, že mu zásadne neprislúcha zjednocovať in abstracto
judikatúru všeobecných súdov, a suplovať tak právomoc, ktorá je podľa § 8 ods. 3 zákona
o súdoch zverená najvyššiemu súdu. Navyše, sťažovateľ poukazuje na rozhodovaciu
činnosť prvostupňových súdov, ktoré vychádzajú zo zásadne odlišných skutkových zistení
(nejde teda o rozdielne právne posúdenie veci), na základe ktorých konajúce súdy
individuálne posudzovali, či v prípade sťažovateľa boli alebo neboli splnené predpoklady
na oslobodenie od súdnych poplatkov.
13. Pokiaľ sťažovateľ argumentuje nálezom ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 112/2012,
v ktorom ústavný súd vyslovil porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením Okresného súdu Poprad
č. k. 13 C 270/08 938 z 9. januára 2012, ktorým bola uložená sťažovateľovi povinnosť
zložiť preddavok na trovy konania, je potrebné uviesť, že prípad sťažovateľa nie je s touto
vecou identický. Vo veci sp. zn. I. ÚS 112/2012 Okresný súd Poprad vo svojom uznesení
iba skonštatoval, že u sťažovateľa nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych
poplatkov, bez toho, aby tento svoj názor odôvodnil. Vo veci sťažovateľa však svoj názor
o tom, že nie sú u nej predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, odôvodnil, keď
okrem iného uviedol:
„Navrhovateľ je síce v súčasnosti invalidným dôchodcom, má dve nezaopatrené deti
a má náklady na vedenie domácnosti a výdavky na lieky, avšak zároveň je aj vlastníkom
viacerých nehnuteľností, a to dvoch rodinných domov, kaštieľa a priľahlých pozemkov, je
jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti VENUS PROJEKT Slovakia, s. r. o. a voči
dlžníkovi JUDr. M. K. má peňažnú pohľadávku vo výške 331.939,18 eur, ktorá je
predmetom sporu na Okresnom súde Pezinok... Podľa názoru súdu, aktuálne osobné
a majetkové pomery navrhovateľa a jeho zdravotný stav nemôžu byť paušálnymi dôvodmi
pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v celom rozsahu.“
14. Napokon ústavný súd uvádza, že v súlade s § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde
je viazaný petitom sťažnosti (návrhom na rozhodnutie) a môže rozhodnúť len o tom, čoho
sa sťažovateľ v petite domáha (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05). Na základe uvedeného
preto ústavný súd nemohol posudzovať eventuálne prieťahy na strane okresného súdu,
keďže z obsahu ústavnej sťažnosti a predovšetkým z formulácie petitu, ktorý je oddelený
od ostatných častí sťažnosti, je zrejmé, že sťažnosť nesmerovala proti prieťahom v konaní,
ale napádala sa ňou arbitrárnosť uznesenia okresného súdu (napríklad sťažovateľ nežiadal,
aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať bez prieťahov). Ústavný súd posudzoval
sťažovateľom uvádzané zbytočné prieťahy iba ako súčasť širšej argumentácie, ktorou
sťažovateľ preukazoval porušenie základného práva napadnutým uznesením okresného
súdu.
15. Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd dospel k záveru, že základné právo
sťažovateľa zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým
uznesením okresného súdu porušené nebolo.
16. Prihliadajúc na uvedený záver ústavného súdu už bolo bezpredmetné rozhodovať
o ďalších nárokoch sťažovateľa uplatnených v jeho sťažnosti (návrh na zrušenie
napadnutého uznesenia, vrátenie veci na ďalšie konanie, trovy konania).
17. Podľa čl. 133 ústavy proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný
prostriedok a toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom
konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. marca 2014