Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 239/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. marca 2013 v senáte

zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Milana Ľalíka a Marianny Mochnáčovej

prerokoval sťažnosť Mgr. Ing. J. S., L., zastúpeného advokátkou JUDr. E. K., P., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I a jeho uznesením sp. zn.

z 21. januára 2013 a takto

rozhodol:

Základné právo Mgr. Ing. J. S. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava I a jeho uznesením sp. zn. z 21. januára 2013 p o r u š e n é

n e b o l o .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -12

zo 17. apríla 2013 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. Ing. J. S. (ďalej len „sťažovateľ“)

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) a jeho

uznesením sp. zn. z 21. januára 2013 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“

alebo „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom

pod sp. zn. sa sťažovateľ v procesnom postavení žalobcu žalobou

zo 4. apríla 2008 domáha od žalovanej (Slovenskej republiky, Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky) po rozšírení žalobného návrhu zaplatenia náhrady škody

v sume 218 074,47 € a nemajetkovej ujmy v sume 150 000 € s príslušenstvom.

V predmetnom konaní okresný súd na základe návrhu žalovanej napádaným uznesením

uložil sťažovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v sume 18 403,70 €, a to

s poukazom na ustanovenie (ďalej len

„OSP“). Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľ namieta arbitrárnosť uznesenia

okresného súdu, a to jednak z dôvodu, že okresný súd mu nedoručil návrh žalovanej,

ktorým požadovala, aby sťažovateľ zložil preddavok na trovy konania vypočítanej podľa

, a súčasne z toho dôvodu, že okresný súd ho nevyzval na vyplnenie

a predloženie tlačiva na dokladovanie pomerov účastníka konania. V tejto súvislosti

sťažovateľ argumentuje:

„Je teda nesporným, že povinnosťou porušovateľa (okresný súd, pozn.) bolo

procesne správne a perfektne, ústavne konformne vyzvať sťažovateľa na vyplnenie

a predloženie tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníkov konania, ktorý navrhuje, aby

mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v lehote do 15 dní od jej doručenia

a pri posudzovaní návrhu odporkyne výlučne a nezameniteľne vychádzať iba z listinných

dôkazov a tvrdení sťažovateľa, ktoré by sťažovateľ spolu s vyplneným tlačivom

pre dokladovanie pomerov účastníka konania doložil porušovateľovi na výzvu v konaní

č. k. .

Je teda nesporným, že v dôsledku nezákonného konania a svojvôle porušovateľa

porušovateľ potrel ústavné práva sťažovateľa, konaním o nás bez nás vedomým

obchádzaním platných ustanovení ... pod „rúškom“ údajnej

a neprípustnej hospodárnosti konania neprípustným obchádzaním procesného práva. ...

Porušovateľ v arbitrárnom odôvodnení napadnutého uznesenia rozumne a bez

akýchkoľvek pochybností neodôvodnil, prečo svojvoľne sťažovateľovi praktikami o nás bez

nás odňal možnosť konať pred súdom nedoručením mu návrhu odporkyne zo dňa

12.01.2012 a o tomto návrhu so sťažovateľom za jeho účasti nekonal podľa §-u 138 ods. 1

a §-u 141a ...

Sťažovateľ má zato, že porušovateľ pred vydaním nezákonného uznesenia neskúmal

výšku predpokladaných trov konania odporkyne v konaní č. k. , ktorá sa navyše

zastupuje sama zo zákona prostredníctvom zamestnancov Ministerstva spravodlivosti SR,

teda jej trovy konania v tomto konaní ani len v budúcnosti nemôžu vzniknúť.

Sťažovateľ má zato, že zloženie preddavku na trovy konania sťažovateľom

pod hrozbou zastavenia konania (navrhovateľom) je odôvodnená iba v prípadoch, ak je

reálne, že z preddavku budú hradené trovy konania odporcu (v prípade jeho úspechu),

k čomu v tomto prípade nedošlo a ani len nemôže dôjsť.“

3. V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ poukazuje na rozdielnu rozhodovaciu činnosť

všeobecných súdov, ktoré pri rozhodovaní v iných veciach sťažovateľa prijali odlišný záver.

Napokon sťažovateľ uvádza, že okresný súd v jeho veci dlhodobo koná s prieťahmi, preto

bol nútený podať predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy podľa zákona

č. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), ktorá jeho sťažnosť vyhodnotila ako dôvodnú.

4. V petite sťažnosti sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vydal takýto nález:

„1. Základné právo Mgr. Ing. J. S. na súdnu ochranu zaručené v

Slovenskej republiky a právo na spravodlivý súdny proces zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Okresného súdu

Bratislava I v Bratislave č. k. -284 zo dňa 21.1.2013 porušené bolo.

2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. -284 zo dňa

21.1.2013 zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava I v Bratislave na ďalšie

konanie.

3. Mgr. Ing. J. S. priznáva úhradu trov konania v sume 269,58 €

(slovom: dvestošesťdesiatdeväť euro a 58/100 centov), ktoré je Okresný súd

Bratislava I v Bratislave povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne advokátky

JUDr. E. K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci 30. mája 2013 vyjadril okresný súd

v zastúpení jej predsedníčky, ktorá okrem iného uviedla:

„Súd pri vydaní predmetného uznesenia postupoval plne v súlade s ustanovením

a , pričom výška preddavku je v

ods. 2 striktne určená na sumu zodpovedajúcu 5 %

z uplatňovanej peňažnej sumy, predmetné ustanovenie nepripúšťa voľnú úvahu súdu, ani

akékoľvek úvahy súdu o limitoch od. do. (Podľa §-u 141a ods. 2 výška preddavku

podľa odseku 1 je päť percent z peňažnej sumy uplatňovanej navrhovateľom, pričom

na príslušenstvo sa neprihliada). Návrh na zloženie preddavku bol podaný odporcom

písomným podaním doručeným súdu 12. 1. 2012. Výšku majetkovej a nemajetkovej ujmy

určuje v návrhu navrhovateľ. Keďže navrhovateľom žalovaná čiastka presiahla sumu

77.832,- eur (400 násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu) a odporca

návrh na zloženie preddavku podal, súdu nezostávalo nič iné, ako o návrhu rozhodnúť

v intenciách platnej právnej úpravy .

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľovi nebol doručený návrh odporcu na

zloženie preddavku na trovy konania. Zákonný sudca je toho názoru, že navrhovateľ mal

možnosť v rámci lehoty 60 dní, ktorú mu súd uznesením uložil na zloženie preddavku, výšku

žalovanej sumy upraviť tak, aby preddavkovej povinnosti nepodliehala (77.832,- eur).

Súd prvého stupňa by následne v rámci autoremedúry uznesenie o uložení povinnosti zložiť

preddavok na trovy konania zrušil.

K navrhovateľom namietanému porušeniu ústavného práva v tom, že mu nebolo

doručené tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu

bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, je konajúci súd toho názoru, že pokiaľ

tieto pomery sú súdu známe z iných obdobných súdnych konaní vedených na tom istom súde

(tej istej inštitúcii) a zároveň aktuálnosť majetkových pomerov si súd preveril cez dostupné

databázy, už nebolo potrebné opätovne tieto informácie od navrhovateľa žiadať.“

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na súdnu ochranu zaručeného v a práva na spravodlivý súdny proces

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom

na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný

súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie

skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci.

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

9. Ústavný súd poznamenáva, že sa analogickými sťažnosťami (v „skutkovo a právne

rovnakej veci, ako je predmetom tohto konania“) už v minulosti zaoberal (napr. v konaniach

vedených pod sp. zn. , , ) a na výsledky týchto

konaní a právne názory v nich vyslovené pri posudzovaní aktuálnej sťažnosti prihliadol.

10. Zo sťažnosti možno vyvodiť, že jej podstatou je námietka sťažovateľa, podľa

ktorej napadnutým uznesením okresného súdu došlo k neprípustnému zásahu do jeho

základného práva na súdnu ochranu, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie, a to

konkrétne do jeho práva na prístup k súdu, keďže v zmysle § 141a ods. 1 poslednej vety

ak navrhovateľ (sťažovateľ, pozn.) preddavok v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý

má povinnosť zložiť preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty

na zloženie preddavku zastaví.

11. Podľa ustáleného právneho názoru ústavného súdu účelom práva na súdnu a inú

právnu ochranu vrátane práva na spravodlivé konanie je zaručiť každému prístup k súdu.

Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu vo veci konať a rozhodnúť ().

Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa , ako aj právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru všeobecný súd nemôže porušiť,

ak koná vo veci v súlade s procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi postupy

v občianskoprávnom konaní. Podľa názoru ústavného súdu je v posudzovanom prípade

zrejmé, že napadnutým uznesením okresného súdu nemohlo dôjsť k neprípustnému zásahu

do označených základných práv podľa a dohovoru spočívajúcemu v odopretí

prístupu k súdu. Samotné vydanie napadnutého uznesenia, ale ani nadobudnutie

právoplatnosti tohto uznesenia nemá totiž bez ďalšieho za následok stratu prístupu k súdu

pre sťažovateľa. K dôsledkom, na ktoré sťažovateľ v sťažnosti poukazuje, by totiž mohlo

dôjsť až prípadným vydaním uznesenia o zastavení konania. Na rozdiel od uznesenia

o povinnosti zložiť preddavok v zmysle poslednej vety proti uzneseniu

o zastavení konania je prípustné odvolanie a vo vzťahu proti prípadnému nepriaznivému

potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu prichádza do úvahy aj podanie dovolania,

a to s prihliadnutím na dôvod uvedený . Tak v rámci odvolacieho

konania, ako aj v rámci dovolacieho konania proti prípadnému uzneseniu okresného súdu

o zastavení konania bude mať sťažovateľ možnosť uplatňovať všetky tie zásadné námietky,

ktoré sú obsahom sťažnosti podanej ústavnému súdu. Všeobecné súdy preto v takomto

prípade budú mať možnosť skúmať, či prípadné zastavenie konania pre nezaplatenie

preddavku na trovy konania je v danom prípade zlučiteľné s tými právami, porušenie

ktorých sťažovateľ touto sťažnosťou namieta. Za týchto okolností ústavný súd považuje

podanie sťažnosti podľa za predčasné, keďže sťažovateľ bude mať

v ďalšom priebehu konania k dispozícii účinné právne prostriedky na ochranu svojho

základného práva podľa , ako aj práva podľa dohovoru.

12. K namietanej odlišnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov ústavný súd

v prvom rade vo všeobecnosti uvádza, že mu zásadne neprislúcha zjednocovať in abstracto

judikatúru všeobecných súdov, a suplovať tak právomoc, ktorá je podľa § 8 ods. 3 zákona

o súdoch zverená najvyššiemu súdu. Navyše, sťažovateľ poukazuje na rozhodovaciu

činnosť prvostupňových súdov, ktoré vychádzajú zo zásadne odlišných skutkových zistení

(nejde teda o rozdielne právne posúdenie veci), na základe ktorých konajúce súdy

individuálne posudzovali, či v prípade sťažovateľa boli alebo neboli splnené predpoklady

na oslobodenie od súdnych poplatkov.

13. Pokiaľ sťažovateľ argumentuje nálezom ústavného súdu sp. zn. ,

v ktorom ústavný súd vyslovil porušenie základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením Okresného súdu Poprad

č. k. z 9. januára 2012, ktorým bola uložená sťažovateľovi povinnosť

zložiť preddavok na trovy konania, je potrebné uviesť, že prípad sťažovateľa nie je s touto

vecou identický. Vo veci sp. zn. Okresný súd Poprad vo svojom uznesení

iba skonštatoval, že u sťažovateľa nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych

poplatkov, bez toho, aby tento svoj názor odôvodnil. Vo veci sťažovateľa však svoj názor

o tom, že nie sú u nej predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, odôvodnil, keď

okrem iného uviedol:

„Navrhovateľ je síce v súčasnosti invalidným dôchodcom, má dve nezaopatrené deti

a má náklady na vedenie domácnosti a výdavky na lieky, avšak zároveň je aj vlastníkom

viacerých nehnuteľností, a to dvoch rodinných domov, kaštieľa a priľahlých pozemkov, je

jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti VENUS PROJEKT Slovakia, s. r. o. a voči

dlžníkovi JUDr. M. K. má peňažnú pohľadávku vo výške 331.939,18 eur, ktorá je

predmetom sporu na Okresnom súde Pezinok... Podľa názoru súdu, aktuálne osobné

a majetkové pomery navrhovateľa a jeho zdravotný stav nemôžu byť paušálnymi dôvodmi

pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v celom rozsahu.“

14. Napokon ústavný súd uvádza, že v súlade s

je viazaný petitom sťažnosti (návrhom na rozhodnutie) a môže rozhodnúť len o tom, čoho

sa sťažovateľ v petite domáha (m. m. , ). Na základe uvedeného

preto ústavný súd nemohol posudzovať eventuálne prieťahy na strane okresného súdu,

keďže z obsahu ústavnej sťažnosti a predovšetkým z formulácie petitu, ktorý je oddelený

od ostatných častí sťažnosti, je zrejmé, že sťažnosť nesmerovala proti prieťahom v konaní,

ale napádala sa ňou arbitrárnosť uznesenia okresného súdu (napríklad sťažovateľ nežiadal,

aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať bez prieťahov). Ústavný súd posudzoval

sťažovateľom uvádzané zbytočné prieťahy iba ako súčasť širšej argumentácie, ktorou

sťažovateľ preukazoval porušenie základného práva napadnutým uznesením okresného

súdu.

15. Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd dospel k záveru, že základné právo

sťažovateľa zaručené v a právo podľa dohovoru napadnutým

uznesením okresného súdu porušené nebolo.

16. Prihliadajúc na uvedený záver ústavného súdu už bolo bezpredmetné rozhodovať

o ďalších nárokoch sťažovateľa uplatnených v jeho sťažnosti (návrh na zrušenie

napadnutého uznesenia, vrátenie veci na ďalšie konanie, trovy konania).

17. Podľa proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný

prostriedok a toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom

konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. marca 2014