Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 237/2014
PDF · 128.17 KB
No categories available
III. ÚS 237/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. apríla 2014
predbežne prerokoval sťažnosť mesta Liptovský Mikuláš, Šútova 41, Liptovský Mikuláš,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s. r. o.
Národná 17, Žilina, v mene ktorej koná konateľka JUDr. Magda Poliačiková a JUDr. Ing.
Jozef Lalinský, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa
čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.
23 Cb 106/2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť mesta Liptovský Mikuláš o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. marca 2014
doručená sťažnosť mesta Liptovský Mikuláš (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 38 ods. 2
Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Cb 106/2011.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ ako navrhovateľ podal
na Okresnom súde Liptovský Mikuláš 29. júla 2011 žalobu, ktorou sa domáhal určenia
„že zmluva o prevode akcií...“ medzi predávajúcim a kupujúcim (sťažovateľom) „... je
neplatná“.
Po podaní odporcu zo 7. septembra 2011, v ktorom namietal miestnu nepríslušnosť
Okresného súdu Liptovský Mikuláš, bola vec postúpená okresnému súdu.
Od postúpenia veci (od septembra 2011 až do marca 2014) okresný súd nevykonal
vo veci samej nijaký úkon, konal len o procesných otázkach, čím podľa sťažovateľa došlo
k porušeniu jeho označených práv.
Sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu vo februári 2014 sťažnosť na prieťahy
v konaní, ktorá nadväzovala na jeho žiadosť zo 16. decembra 2013, ktorou žiadal, aby
okresný súd vo veci samej konal a rozhodol. Vec je pre sťažovateľa mimoriadne dôležitá aj
vzhľadom na predmet sporu.
Na základe uvedeného sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd rozhodol,
že postupom okresného súdu v uvedenom konaní bolo porušené jeho základné právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, právo podľa
čl. 38 ods. 2 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu konať
v jeho právnej veci bez zbytočných prieťahov a priznal mu finančné zadosťučinenie v sume
75 000 € a úhradu trov konania.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá
právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti
alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene
môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný
súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.
Ústavný súd zo sťažnosti a jej príloh zistil, že predseda okresného súdu na podanie
sťažovateľa zo 16. decembra 2013 odpovedal vyjadrením sp. zn. Spr. 4027/2013
zo 14. januára 2014, v ktorom k veci vedenej pod sp. zn. 23 Cb 106/2011 okrem iného
uviedol: „... spis sa od 08.12.2013 nachádza na Najvyššom súde SR v súvislosti
s rozhodovaním o dovolaní voči rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave. Vašu sťažnosť
prešetrím po vrátení spisu z Najvyššieho súdu SR, resp. po zapožičaní uvedeného spisu.“
Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti sťažovateľa a jej príloh dospel k názoru,
že hoci sťažovateľ podal pred tým, ako sa obrátil na ústavný súd, sťažnosť na prieťahy
v konaní, takéto využitie právneho prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde sťažovateľom nepredstavuje dostatočný časový priestor na poskytnutie
možnosti napadnutému všeobecnému súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený
jeho nečinnosťou, ak navyše v súčasnosti okresný súd ani nemá vo svojej dispozícii
predmetný spis, pretože sa má nachádzať na najvyššom súde.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo
slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných
predpisov.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) sťažnosť môže podať
účastník konania alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti
porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo
porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo
zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.
Z okolností prípadu vyplýva, že sťažovateľ podal kvalifikovanú sťažnosť na
prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch iba
14. februára 2014 bez toho, aby vyčkal na prijatie opatrení zo strany predsedu okresného
súdu na odstránenie prípadného nekonania okresného súdu vo veci samej (po rozhodnutí
najvyššieho súdu o dovolaní a vrátení súdneho spisu).
Ústavný súd preto zastáva stanovisko, že sťažnosť sťažovateľa doručená ústavnému
súdu iba 17. marca 2014 bola podaná predčasne, a to v čase, keď ešte nebolo možné dospieť
k záveru, že by vyčerpanie právneho prostriedku, ktorý zákon sťažovateľovi na ochranu
jeho práv účinne poskytuje a na použitie ktorého je oprávnený podľa osobitných predpisov,
bolo bezúspešné a neprinieslo ním sledovaný cieľ.
Z tohto pohľadu je dôvodné považovať ním predloženú sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1
ústavy za neprípustnú podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (obdobne III. ÚS 188/07
a III. ÚS 11/2013).
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa už ústavný súd ďalšími požiadavkami
sťažovateľa na ochranu ústavnosti nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. apríla 2014