Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 344/2014
PDF · 126.96 KB
No categories available
III. ÚS 344/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2014
predbežne prerokoval sťažnosť V. P., zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Vajdom,
Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, vo veci namietaného porušenia jeho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn.
5 C 239/2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť V. P. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. mája 2014
faxom a 19. mája 2014 poštou doručená sťažnosť V. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného
súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 239/2009.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania (odporcom)
pred okresným súdom o zaplatenie sumy 2 935,41 €, ktoré nie je právoplatne skončené,
pričom toto konanie začalo podaním návrhu navrhovateľa doručeným okresnému súdu
27. augusta 2009.
Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že okresný súd v jeho veci nekoná, a tvrdí, že využil
všetky právne prostriedky na ochranu svojho označeného základného práva. Sťažovateľ ako
dôkaz uviedol, že predsedníčke okresného súdu 16. apríla 2014 podal sťažnosť, v ktorej
uviedol, že v konaní sú neodôvodnené prieťahy, a preto žiadal, „aby mu bolo oznámené, čo
je príčinou prieťahov v tomto konaní“.
Na základe uvedeného sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd rozhodol,
že postupom okresného súdu v uvedenom konaní bolo porušené jeho základné právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal
okresnému súdu konať v jeho právnej veci bez zbytočných prieťahov a priznal mu finančné
zadosťučinenie v sume 6 000 € a úhradu trov konania.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá
právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti
alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene
môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný
súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.
Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že predsedníčka okresného súdu na
podanie sťažovateľa zo 16. apríla 2014 odpovedala vyjadrením sp. zn. Spr. 4524/2014
z 5. mája 2014, v ktorom k veci okrem chronológie procesných úkonov okresného súdu
a účastníkov konania uviedla: „... Z prehľadu procesných úkonov je zrejmé, že súd nekonal
priebežne v období od 26. 1. 2010, kedy bol vyrubený súdny poplatok za podanie odporu do
30. 11. 2010, kedy súd nariadil pojednávanie na deň 25. 1. 2011. Následne súd konal
priebežne. Súd vo veci vykonával dôkazy na základe Vašich návrhov (príp. návrhov Vášho
právneho zástupcu) a dôkaz znaleckým posudkom bol aj napriek viacerým urgenciám
predložený súdu po takmer 12,5 mesiacoch. Súd túto skutočnosť zohľadnil pri krátení
odmeny znalca. Na základe uvedeného konštatujem, že súd nekonal priebežné počnúc od
podania žaloby. Aby v budúcnosti nedochádzalo k neodôvodneným prieťahom nariaďujem
v uvedenej veci dohľad v pravidelných trojmesačných lehotách.“
Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti sťažovateľa a jej príloh dospel k názoru,
že hoci sťažovateľ podal pred tým, ako sa obrátil na ústavný súd, sťažnosť na prieťahy
v konaní, takéto využitie právneho prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde sťažovateľom nepredstavuje dostatočný časový priestor na poskytnutie
možnosti napadnutému všeobecnému súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený
jeho nečinnosťou.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo
slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných
predpisov.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) sťažnosť môže podať
účastník konania alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti
porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo
porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo
zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.
Z okolností prípadu vyplýva, že sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní
predsedovi okresného súdu podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch 16. apríla 2014
a predsedníčka okresného súdu na jeho sťažnosť reagovala podaním z 5. mája 2014.
Sťažnosť sťažovateľ podal ústavnému súdu však už 18. mája 2014, teda v čase, keď
ešte nebolo možné dospieť k záveru, že by vyčerpanie právneho prostriedku, ktorý zákon
sťažovateľovi na ochranu jeho práv účinne poskytuje a na použitie ktorého je oprávnený
podľa osobitných predpisov, bolo bezúspešné a neprinieslo ním sledovaný cieľ.
Preto v okolnostiach danej veci posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy
podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľa iba ako formálny úkon, ak navyše
predsedníčka okresného súdu prijala po jeho sťažnosti opatrenia na odstránenie prieťahov
v konaní, keď uviedla, že vec bude ďalej v pravidelných trojmesačných lehotách sledovať,
aby už nedochádzalo k neodôvodneným prieťahom.
Z tohto pohľadu je dôvodné považovať ním predloženú sťažnosť podľa čl. 127
ods. 1 ústavy za neprípustnú podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (obdobne
III. ÚS 188/07 a III. ÚS 11/2013, III. ÚS 237/2014).
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza naďalej k zbytočným
prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa už ústavný súd ďalšími požiadavkami
sťažovateľa na ochranu ústavnosti nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. júna 2014