Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 321/2016
PDF · 116.69 KB
No categories available
III. ÚS 321/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. mája 2016
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej
spoločnosťou Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o., Daniela Dlabača 35, Žilina,
v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Ľubomír Hagara, vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 C 314/2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. marca 2016
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 314/2014.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou konania
vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 8 C 314/2014, ktoré bolo začaté na jej návrh
o zaplatenie istiny 4 825,03 € z 13. októbra 2014.
Podľa vyjadrenia sťažovateľky okresný súd v predmetnej veci nekoná a „doposiaľ
nenariadil pojednávanie“. Preto podaním z 10. júla 2015 sťažovateľka žiadala okresný súd
o nariadenie pojednávania. Keďže jej žiadosti nebolo vyhovené, podala 2. decembra 2015
«sťažnosť pre porušovanie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. Dňa 08.02.2016 bolo právnemu zástupcovi
sťažovateľa doručené Vyjadrenie k sťažnosti na prieťahy v konaní zo dňa 29.01.2016.
Podpredsedníčka Okresného súdu Žilina v predmetnom vyjadrení konštatovala, že:
„... sťažnosť je opodstatnená, nakoľko sa nekoná v zmysle § 6 O.s.p., avšak zákonný sudca
bol vyzvaný predsedom súdu, aby konal bez prieťahov a zároveň budú vyvodené dôsledky
voči zákonnému sudcovi, pričom spis bude pod dohľadom.“.».
Sťažovateľka namieta, že konanie v jej veci je poznačené zbytočnými prieťahmi,
v čom vidí porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy.
Na základe uvedeného sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd rozhodol o jej
sťažnosti nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 314/2014, prikáže
okresnému súdu konať v označenej veci bez zbytočných prieťahov a prizná jej tiež finančné
zadosťučinenie v sume 3 000 €, ako aj úhradu trov konania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy,
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo
slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných
predpisov.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) sťažnosť môže podať
účastník konania alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti
porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo
porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo
zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala sťažnosť na prieťahy
v konaní podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch adresovanú predsedovi okresného súdu,
na ktorú reagovala podpredsedníčka tohto súdu listom z 29. januára 2016 (doručeným
sťažovateľke 8. februára 2016), v ktorom uznala opodstatnenosť sťažnosti a zároveň
avizovala prijatie opatrení pre účely ochrany základného práva sťažovateľky, keď okrem
iného uviedla, že „zákonný sudca bol vyzvaný predsedom súdu, aby konal bez prieťahov
a zároveň budú vyvodené dôsledky voči zákonnému sudcovi, pričom spis bude pod
dohľadom“.
Sťažnosť adresovanú ústavnému súdu sťažovateľka podala na poštovú prepravu už
18. marca 2016, teda v čase, keď ešte nebolo možné dospieť k záveru, že by vyčerpanie
právneho prostriedku, ktorý zákon sťažovateľke na ochranu jej práv účinne poskytuje
a na použitie ktorého je oprávnená podľa osobitných predpisov, bolo bezúspešné
a neprinieslo ním sledovaný účel.
Ústavný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že sťažovateľka síce pred tým,
ako sa obrátila na ústavný súd, uplatnila sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú
predsedovi okresného súdu, avšak za označených okolností realizácia právneho prostriedku
nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažovateľkou nezabezpečuje
dostatočný časový priestor na možnosť všeobecnému súdu (okresnému súdu) poskytnúť
základnému právu sťažovateľky účinnú ochranu.
V okolnostiach danej veci preto posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy
v konaní adresovanej predsedovi okresného súdu podľa zákona o súdoch zo strany
sťažovateľky iba ako formálny úkon, ak navyše podpredsedníčka okresného súdu avizovala
prijatie opatrení na odstránenie prieťahov v konaní.
Z tohto dôvodu kvalifikuje ústavný súd sťažovateľkou predloženú sťažnosť podľa
čl. 127 ods. 1 ústavy ako neprípustnú podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (obdobne
III. ÚS 188/07 a III. ÚS 11/2013, III. ÚS 237/2014, III. ÚS 580/2014).
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v prípade názoru
o pretrvávaní zbytočných prieťahov v označenom konaní predložila ústavnému súdu novú
sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. mája 2016