Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 229/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-54

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť B. K., a mal.

R. K., ktorou namietajú porušenie svojich

- základných práv podľa čl. 14, čl. 15 ods. 1 a 2, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2,

a 2, , a 4, a a 2 Slovenskej

republiky v spojení s , , , 2 a 4 a

Slovenskej republiky,

- základných práv podľa čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 4, čl. 5, čl. 7, čl. 24 ods. 1 a 2, čl. 35

a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie v spojení s porušením čl. 33 ods. 1 a čl. 54

Charty základných práv Európskej únie,

- práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v spojení s porušením čl. 1, čl. 10, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a

- práv podľa čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 4, čl. 5, čl. 6 ods. 1 a 2, čl. 7 ods. 1, čl. 16 ods. 1 a 2,

čl. 18 ods. 1, čl. 24 ods. 1 a 3 a čl. 35 Dohovoru o právach dieťaťa

uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -89 z 18. júla 2013

a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a takto

rozhodol:

Sťažnosť B. K. a mal. R. K. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. októbra

2013 doručená sťažnosť B. K. a mal. R. K. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú

porušenie svojich

- základných práv podľa čl. 14, čl. 15 ods. 1 a 2, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2,

a 2, , a 4, a a 2 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4

a ,

- základných práv podľa čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 4, čl. 5, čl. 7, čl. 24 ods. 1 a 2, čl. 35

a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) v spojení s porušením

čl. 33 ods. 1 a čl. 54 charty,

- práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s porušením čl. 1, čl. 10, čl. 13, čl. 14

a čl. 17 dohovoru a

- práv podľa čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 4, čl. 5, čl. 6 ods. 1 a 2, čl. 7 ods. 1, čl. 16 ods. 1 a 2,

čl. 18 ods. 1, čl. 24 ods. 1 a 3 a čl. 35 Dohovoru o právach dieťaťa

uznesením ústavného súdu č. k. -89 z 18. júla 2013 (ďalej aj „namietané

uznesenie ústavného súdu“) a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu.

Sťažovatelia v sťažnosti predovšetkým uvádzajú, že ústavný súd sa namietaným

uznesením dopustil porušenia nimi označených ustanovení , charty, dohovoru

a Dohovoru o právach dieťaťa „protiústavným, zmätočným a účelovým procesným

rozhodnutím“, ktorým odmietol ich sťažnosť z 18. mája 2013 pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

Podľa sťažovateľov bolo namietané uznesenie ústavného súdu vydané na základe

nesprávneho právneho posúdenia ich sťažnosti, neboli dodržané procesné normy upravujúce

konanie na ústavnom súde a taktiež nespĺňa formálne náležitosti, pričom v nadväznosti

na to uvádzajú:

«Dňa 23. 05. 2013 sťažovateľ doručil Ústavnému súdu SR sťažnosť zo dňa

18. 05. 2013 podanú podľa SR, v ktorej namietal porušenie

základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných slobôd maloletého dieťaťa

sťažovateľa a sťažovateľa... v dôsledku protizákonných a protiústavných zásahov, postupov

a rozhodnutí všeobecných súdov v SR (Najvyššieho súdu SR, Krajského súdu v Prešove,

Okresného súdu Vranov nad Topľou, Okresného súdu Bratislava V), spočívajúcich

v odmietnutí výkonu súdnej právomoci a neposkytnutí súdnej ochrany základných práv

maloletého dieťaťa sťažovateľa a sťažovateľa v súlade s postupom ustanoveným zákonom

a na základe postupu ustanoveného medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách, ktoré majú prednosť pred zákonmi na základe

SR.

Po doručení predmetnej sťažnosti sťažovateľa zo dňa 18. 05. 2013 do podateľne

Ústavného súdu SR (príloha č. 2 tejto sťažnosti) nebolo žiadateľovi zaslané potvrdenie

o prevzatí a pridelení veci zákonnému sudcovi, t. j. zákonnému sudcovi spravodajcovi

a zákonnému senátu Ústavného súdu SR.

Žiadateľ sa už pri predchádzajúcom osobnom podávaní sťažností podľa čl. 127

ods. 1 SR stretol s takýmto protizákonným a protiústavným postupom, kedy mu bolo

odmietnuté takéto potvrdenie o prijatí návrhu na začatie súdneho konania na Ústavnom

súde SR.

Dňa 14. 10. 2013 bolo doručené sťažovateľovi uvedené procesné uznesenie

Ústavného súdu SR zo dňa 18. 07. 2013, č. -89, (príloha č. 1 tejto

sťažnosti), ktorým Ústavný súd SR bezdôvodne a protiprávne (v rozpore so zákonom

o ústavnom súde, v rozpore s , ktorý sa primerane aplikuje

na súdne konanie na Ústavnom súde, v rozpore s SR, Dohovorom o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, Chartou základných práv EÚ, Dohovorom OSN

o právach dieťaťa) odmietol predmetnú sťažnosť, ktorá bola doručená Ústavnému súdu dňa

23. 05. 2013 z dôvodu údajného „nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí“

a na základe demagogického a účelového nasledovného odôvodnenia v rozpore s právnymi

normami právneho poriadku SR a v rozpore so skutkovým a právnym stavom veci −

„z dôvodu stretu záujmov sťažovateľa v 2. rade so záujmami jeho rodičov je vylúčené,

aby bol sťažovateľ v 1. rade ako jeho otec oprávnený podávať sťažnosť v mene sťažovateľa

v 2. rade − maloletého dieťaťa“.

Právo na vydanie potvrdenia o prevzatí a pridelení veci zákonnému sudcovi,

t. j. zákonnému sudcovi spravodajcovi a zákonnému senátu Ústavného súdu SR, pri

doručení sťažnosti v momente jej podania, náhodným výberom pomocou technických

a programových prostriedkov, tak aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia

veci, zaručuje sťažovateľovi , ako aj

SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 47 Charty

základných práv EÚ.

V prípade, že je podanie − sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 doručované poštovou

prepravou uvedenému právu na zákonného sudcu zaručenému SR

a vykonanému zodpovedá povinnosť Ústavného súdu

SR oznámiť zákonného sudcu spravodajcu a zákonný senát Ústavného súdu SR, ktorý bol

pridelený pri doručení podania − sťažnosti podľa SR do podateľne

Ústavného súdu SR, a to na základe zaslania uvedeného oznámenia sťažovateľovi.

Nie je možné časovo odďaľovať pridelenie veci zákonnému sudcovi spravodajcovi

a zákonnému senátu Ústavného súdu SR od prevzatia veci a vkladať medzi tento proces

medzičlánok, spočívajúci v triedení podám podľa obsahu zamestnancami Kancelárie

Ústavného súdu SR, ktorí nemajú žiadne ústavné a ani zákonné oprávnenie, aby následne

triedili podľa obsahu veci, t. j. aj podania, ktoré boli jasne označené ako sťažnosť v zmysle

SR, doručené Ústavnému súdu SR, t. j. návrh na začatie konania pred

Ústavným súdom v zmysle , ktorý sa na základe zákona o ústavnom

súde primerane používa na konanie pred Ústavným súdom SR.

Takéto „triedenie“ je práve podkladom možnej manipulácie súdneho konania

a tým zároveň dáva príležitosť a možnosť na ovplyvňovanie pridelenia veci, čo sa v prípade

predmetnej sťažnosti doručenej Ústavnému súdu SR 23. 05. 2013 prejavilo aj tým,

že sťažovateľovi nebolo vôbec zaslané potvrdenie o prevzatí a pridelení veci zákonnému

sudcovi spravodajcovi a zákonnému senátu Ústavného súdu SR.

Rozsiahlosť sťažnosti nie je kritériom, ktoré je oprávnený posudzovať Ústavný súd

SR pri poskytovaní súdnej ochrany základných práv a slobôd, a už vôbec nie je dôvodom

na odmietnutie prístupu k spravodlivosti.

Predmetná sťažnosť obsahovala kompletný skutkový a právny stav a všetky právne

argumenty v odôvodnení návrhu, ktorého rozsiahlosť si vynútilo niekoľkonásobné

porušovanie základných práv a slobôd maloletého dieťaťa sťažovateľa a sťažovateľa

na všetkých stupňoch všeobecného súdnictva v SR, vrátane Najvyššieho súdu SR.

Sťažnosť bola určitá s explicitne vymedzeným, presným, určitým a zrozumiteľným

petitom v slovenskom jazyku, ktorého sa domáhal sťažovateľ na str. 117 až 135 predmetnej

sťažnosti doručenej Ústavnému súdu SR dňa 23. 05. 2013.

V nadväznosti na protizákonný a protiústavný postup Ústavného súdu SR pri prevzatí

a pridelení veci vydal senát Ústavného súdu SR... zmätočné, účelové a protiprávne procesné

uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 18. 07. 2013, č. -89, ktorým

sťažovateľovi odmietol poskytnúť súdnu ochranu základných práv a slobôd na súde na to

zriadenom SR a porušil základné práva a slobody maloletého dieťaťa sťažovateľa

a sťažovateľa, ako aj ľudské práva a základné slobody zaručené Dohovorom o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, Chartou základných práv EÚ, ako aj Dohovorom OSN

o právach dieťaťa uvedené v častí I., III. a IV. tejto sťažností.»

V ďalších častiach sťažnosti sťažovatelia podrobne analyzujú nimi namietané

porušenie označených ustanovení , charty, dohovoru a Dohovoru o právach dieťaťa,

ku ktorému malo dôjsť vydaním namietaného uznesenia ústavného súdu.

Vychádzajúc z argumentácie uvedenej v sťažnosti, sťažovatelia navrhujú,

aby ústavný súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že namietaným uznesením ústavného

súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, boli porušené v sťažnosti označené

články, ako aj ich práva garantované , chartou, dohovorom a Dohovorom o právach

dieťaťa.

Sťažovatelia sa tiež domáhajú, aby im bolo priznané primerané finančné

zadosťučinenie v sume 55 000 €.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa č. 127 ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či spĺňa zákonom predpísané

náležitosti a či nie sú dôvody na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy,

ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané

niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané

oneskorene môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť sťažovateľov smeruje proti uzneseniu ústavného súdu

č. k. -89 z 18. júla 2013 a postupu predchádzajúcemu jeho vydaniu, ktorým

bola odmietnutá ich sťažnosť pre namietané porušenie základných práv podľa čl. 14, čl. 15

ods. 1 a 2, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 40, čl. 41 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2

a , , 2 a 4 , práv podľa , ,

ods. 1, čl. 13 a čl. 17 dohovoru a čl. 1 dohovoru, práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, čl. 7,

čl. 24 ods. 1 a 2, čl. 33 ods. 1 a čl. 47 charty a čl. 54 charty a práv podľa čl. 3 ods. 1 a 2,

čl. 4, čl. 5, čl. 6 ods. 1 a 2, čl. 7 ods. 1, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 18 ods. 1, čl. 24 ods. 1 a 3

a čl. 35 Dohovoru o právach dieťaťa postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní

vedenom pod sp. zn. , postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uzneseniami z 30. mája 2012 a 27. júna

2012, postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 31. augusta 2012 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 28. februára 2013

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že podanie sťažovateľov je síce formálne

označené ako sťažnosť podľa , ale z hľadiska obsahu a účelu

ide o uplatnenie opravného prostriedku, prostredníctvom ktorého napádajú konkrétne

rozhodnutie ústavného súdu (namietané uznesenie, pozn.).

Podľa proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný

prostriedok.

Podľa návrh nie je prípustný, ak

a) sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých

sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli

splnené,

b) ústavný súd v tej istej veci koná,

c) navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.

Znamená to, že rešpektujúc vyriešil otázku

podávania opravných prostriedkov v konaní pred ústavným súdom tak, že podľa § 24

písm. c) návrh nie je prípustný, ak sa ním navrhovateľ domáha

preskúmania rozhodnutia ústavného súdu. teda neumožňuje preskúmavanie

rozhodnutí senátu ústavného súdu iným senátom ani plénom ústavného súdu,

ani iným orgánom verejnej moci.

Jeden zo základných princípov právneho štátu, ktorý je pozitívne zakotvený v čl. 2

ods. 2 , vyjadruje, že štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach

a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán

ochrany ústavnosti vychádza pri svojej jurisdikcii dôsledne z uvedeného ústavného princípu

(ktorý musí rešpektovať každý orgán verejnej moci), a preto z hľadiska medzí, rozsahu

a spôsobu môže uplatňovať štátnu moc iba v zákonnom a ústavnom rámci (čl. 2 ods. 2

), čo sa považuje v podmienkach právneho štátu za conditio sine qua non pre

akúkoľvek legitímnu činnosť jeho orgánov.

Z obsahu podania sťažovateľov je zrejmé, že ich cieľom je dosiahnuť opätovné

prerokovanie ich sťažnosti vo veci, ktorá bola vedená na ústavnom súde pod sp. zn.

a o ktorej ústavný súd svojím uznesením z 18. júla 2013 právoplatne

aj rozhodol.

Konanie pred ústavným súdom ako nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti

( ) je v dôsledku zvolenej podoby špecializovaného a koncentrovaného modelu

ústavného súdnictva v Slovenskej republike konaním jednoinštančným a rozhodnutia

ústavného súdu sú konečné a záväzné pre všetky orgány verejnej moci, fyzické osoby alebo

právnické osoby, ktorých sa týkajú. Právomoci a pôsobnosť, ktoré má ústavný súd

a presne vymedzené, nemôže prekračovať. V nadväznosti

na to ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že medzi jeho oprávnenia nepatrí

rozhodovanie o opravných prostriedkoch vo všeobecnosti „a fortiori“ o opravných

prostriedkoch, ktorými sa fyzické osoby alebo právnické osoby domáhajú preskúmania

rozhodnutí ústavného súdu, proti ktorým podľa a podľa zákona

o ústavnom súde žiaden opravný prostriedok nie je prípustný. Ústavný súd preto sťažnosť

sťažovateľov odmietol pre jej neprípustnosť [ ].

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti neprichádzalo už do úvahy, aby ústavný súd

rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľov uplatnených v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. apríla 2014