Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 35/2014
PDF · 228.16 KB
No categories available
IV. ÚS 35/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2014 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho v konaní o sťažnosti obchodnej spoločnosti AUSTYN
International s. r. o., Nad jazierkom 13, Bratislava, zastúpenej Advokáti Heinrich s. r. o.,
Lombardíniho 22b, Bratislava, konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta
JUDr. Romana Heinricha, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 181/2011, za účasti Okresného súdu
Bratislava I, takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti AUSTYN International s. r. o., na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 181/2011 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
26 Cb 181/2011 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti AUSTYN International s. r. o., p r i z n á v a finančné
zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd
Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti
AUSTYN International s. r. o., trovy konania v sume 331,13 € (slovom tristotridsaťjeden
eur a trinásť centov) na účet jej právnej zástupkyne Advokáti Heinrich s. r. o.,
Lombardíniho 22b, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. septembra
2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti AUSTYN International s. r. o., Nad
jazierkom 13, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej
Advokáti Heinrich s. r. o., Lombardíniho 22b, Bratislava, konajúca prostredníctvom
konateľa a advokáta JUDr. Romana Heinricha, vo veci namietaného porušenia jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 181/2011 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka doručila
okresnému súdu 23. mája 2011 návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy
7 232,26 € s príslušenstvom proti obchodnej spoločnosti ACR SK spol. s r. o. Sťažovateľka
v sťažnosti okrem iného uvádza:
„Konanie o zaplatenie 7.232,26,- EUR s príslušenstvom, trvá od 23. 05. 2011, t. j. už
viac ako 2 roky a 4 mesiace (28 mesiacov) bez toho, aby prebehlo konanie pred súdom,
resp. aby zákonná sudkyňa vytýčila termín pojednávania. Príčinou dĺžky konania
a zbytočných prieťahov je obdobie absolútnej nečinnosti súdu:
1. V prvých dvoch mesiacoch (od 23. 05. 2011 do 13. 07. 2011) od podania návrhu
Okresný súd Bratislava I. konal aktívne a to výzvou na zaplatenie súdneho poplatku, ako aj
následným vydaním platobného rozkazu.
2. Od 13. 07. 2011 až do súčasnosti - viac ako 26 mesiacov Okresný súd Bratislava I.
vo veci neurobil žiaden procesný úkon, ktorý by prispel k rozhodnutiu vo veci, ba dokonca
nevytýčil ani termín prvého pojednávania.
Obdobie 26 mesiacov absolútnej nečinnosti Okresného súdu Bratislava I. spôsobilo
zbytočné prieťahy v konaní, ktoré potvrdila aj samotná podpredsedníčka tohto súdu
vo svojej odpovedi na sťažnosť navrhovateľa vo veci vedenej na Okresnom súde pod sp. zn.
26 Cb/181/2011. Postup Okresného súdu Bratislava I. je v priamom rozpore so základnými
právami navrhovateľa, pričom práve on by mal byť ich ochrancom a dbať na ich
dodržiavaní, najmä rozhodnúť spor v merite veci v primeranom čase...
V rámci sťažovateľom namietaného konania je potrebné zdôrazniť jeho aktívny
prístup, ktorý sám, alebo prostredníctvom svojho právneho zástupcu nijako neprispel
k absolútnej nečinnosti okresného súdu. O aktívnom prístupe sťažovateľa svedčia najmä
jeho úkony a vyjadrenia v danej veci:
23. 05. 2011 - podaný návrh na začatie konania
05. 08. 2011 - vyjadrenie navrhovateľa k odporu odporcu
07. 11. 2011 - žiadosť navrhovateľa o vytýčenie termínu pojednávania
14. 03. 2011 - opätovná žiadosť navrhovateľa o vytýčenie termínu pojednávania
02. 05. 2013 - sťažnosť navrhovateľa na prieťahy v konaní.
Napriek odpovedi podpredsedníčky Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 24. 5. 2013,
v ktorej prisľúbila bezprieťahovosť v danej veci a súčasne oznámila vytýčenie termínu
pojednávania na deň 16. 09. 2013 o 10.00 hod., náprava zjednaná nebola, čo dokumentuje
najmä skutočnosť, že konanie sa v danom avizovanom termíne a čase neuskutočnilo...
Predmetný spor spočíva na jednoduchom skutkovom základe a to v nezaplatení časti
odmeny dohodnutej v mandátnej zmluve, medzi navrhovateľom a odporcom, pričom
odporca žalovanú sumu nijako nenamietal, dokonca svoj záväzok potvrdil (v liste zo dňa
7. 3. 2011 - založený v spise) a navrhoval jeho úhradu do termínu 11. 3. 2011 (ani následne
však dlžnú sumu neuhradil). Taktiež v odpore uvádzal tvrdenia všeobecné, bez akýchkoľvek
konkrétnych údajov či doložených dokladov alebo iných relevantných dôkazov. Podaný
odpor mal, podľa názoru sťažovateľa, jednoznačne za cieľ oddialiť rozhodnutie súdu, podľa
ktorého by bol odporca povinný splniť svoj záväzok. Z uvedeného je zrejmé, že sa nejedná
o skutkovo zložitý spor, ktorý by si vyžadoval rozsiahle procesné úkony súdu...
... Postup Okresného súdu Bratislava I., ako orgánu, príslušného na ochranu jeho
práv a záujmov koná v rozpore s touto jeho úlohou. Vzhľadom na pretrvávajúcu právnu
neistotu, nemožnosť užívať finančné prostriedky, neustále čakanie na vytýčenie termínu
pojednávania (viac ako 2 roky) a spravodlivé rozhodnutie, je dôvodom pre priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia ako náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej
v peniazoch.
Vzhľadom na absolútnu nečinnosť súdu (viac ako 26 mesiacov), a najmä
k jednotlivým okolnostiam danej veci, ktoré spočívajú v jednoduchom skutkovom základe
sporu, ako aj v aktívnom správaní sťažovateľa so záujmom čo najrýchlejšie rozhodnúť daný
spor a ktorý k prieťahom v konaní svojím správaním nijako neprispel, považuje sťažovateľ
sumu 3.000,- EUR za primerané finančné zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu, ktorá
vznikla v dôsledku pocitov neistoty z navrátenia svojich finančných prostriedkov
(prihliadnuc ku skutočnosti, že po 28 mesiacoch od podania žaloby na súd sa nič v danej
veci neudialo), ako aj v nemožnosti ich užívať. Súčasne bol nútený sa s nepriaznivou
finančnou situáciou vysporiadať zabezpečením prostriedkov z iných zdrojov, čo si vyžiadalo
ďalšie časové a finančné náklady.“
Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na
ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1) Základné právo spoločnosti AUSTYN International s. r. o. na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným súdom Bratislava I. v konaní
vedenom pod sp. zn. 26 Cb 181/2013 (správne má byť 2011, pozn.) porušené bolo.
2) Okresnému súdu Bratislava I. prikazuje, aby v konaní sp. zn. 26 Cb 181/2011
konal bez zbytočných prieťahov.
3) Spoločnosti AUSTYN International s. r. o. priznáva finančné zadosťučinenie
vo výške 3.000,- EUR (slovom tritisíc eur), ktoré mu je Okresný súd Bratislava I. povinný
vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.
4) Okresný súd Bratislava I. je povinný nahradiť spoločnosti AUSTYN International
s. r. o. trovy právneho zastúpenia vo výške 331,13 EUR... na účet právneho zástupcu...“
Uznesením č. k. IV. ÚS 35/2014-15 z 23. januára 2014 ústavný súd sťažnosť
sťažovateľky prijal na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred
ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“). Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku okresného
súdu, aby sa vyjadrila k sťažnosti a zároveň oznámila, či trvá na ústnom pojednávaní
vo veci.
Predsedníčka okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrila
k sťažnosti v prípise sp. zn. Spr. 3135/2014 z 26. marca 2014, v ktorom poukázala na
procesné úkony vykonané v napadnutom konaní vedenom okresným súdom a zároveň
uviedla:
„Dovoľujem si Ústavný súd Slovenskej republiky požiadať, aby v prípade, ak dospeje
k záveru, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo
porušené, vzal do úvahy, že zákonná sudkyňa, ktorej bola vec pridelená na prejednanie
a rozhodnutie svojím konaním vznik vyššie spomenutých prieťahov nezavinila. Nečinnosť
súdu vo veci a celkovú dĺžku konania ovplyvnila nadmerná zaťaženosť súdneho oddelenia
zákonnej sudkyne, ktorá jej neumožnila skoršie vytýčenie termínu pojednávania vo veci.
Zároveň si dovoľujem Ústavný súd Slovenskej republiky požiadať, aby pri rozhodovaní
o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy dôvody, pre ktoré k vzniku
spomenutých prieťahov v konaní došlo a zároveň prihliadol na skutočnosť, že vo veci samej
bolo dňa 27.01.2014 rozhodnuté rozsudkom, a aby sťažovateľovi finančné zadosťučinenie
v plnej výške nepriznal.“ Predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu zároveň oznámila,
že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci.
Označené vyjadrenie predsedníčky okresného súdu zaslal ústavný súd na vedomie
a prípadné zaujatie stanoviska právnemu zástupcovi sťažovateľky a zároveň ho vyzval, aby
sa vyjadril, či trvá na tom, aby sa vo veci sťažovateľky konalo ústne pojednávanie. Právny
zástupca sťažovateľky k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu zaujal toto stanovisko:
«Napriek odpovedi podpredsedníčky Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 24. 5.
2013, v ktorej prisľúbila bezprieťahovosť v danej veci a súčasne oznámila vytýčenie termínu
pojednávania na deň 16. 09. 2013 o 10.00 hod., náprava zjednaná nebola, čo dokumentuje
najmä skutočnosť, že konanie sa v danom avizovanom termíne a čase neuskutočnilo.
Neuskutočnilo sa preto, lebo takéto pojednávanie na daný termín zákonná sudkyňa
nevytýčila (účastníci predvolaní neboli) a to napriek tomu, že termín pojednávania bol
sťažovateľovi oznámený v odpovedi podpredsedníčky Okresného súdu Bratislava I.
Sťažovateľ sa dostavil v danom termíne 16. 9. 2013 na súd, avšak pojednávanie sa
neuskutočnilo, lebo nebolo v rozvrhu pojednávaní na tento deň ani uvedené. Sťažovateľ
vošiel do pojednávacej miestnosti, kde mu sudkyňa oznámila, že takéto pojednávanie dnes
nie je a prisľúbila termín pojednávania čím skôr vytýčiť. Termín pojednávania aj vytýčila –
na deň 11. 11. 2013, avšak až predvolaním zo dňa 7. 10. 2013, nie už dňa 21. 8. 2013 ako
uvádza predsedníčka OS BA I. vo svojom vyjadrení. Sťažovateľ sa viac ako aktívne zaujímal
o svoj prípad, keď opakovane žiadal o jeho prejednanie včas (žiadosťou o vytýčenie
pojednávania zo dňa 7. 11. 2012 a 14. 3. 2013, sťažnosťou na prieťahy v konaní
predsedníčke OS BA I. zo dňa 2. 5. 2013, osobná návšteva na avizovanom termíne
pojednávania dňa 16. 9. 2013). Domnievame sa, že konanie pojednávania dňa 11. 11. 2013
bolo práve z dôvodu aktívneho prístupu sťažovateľa a poťažmo pod ťarchou už podanej
ústavnej sťažnosti. Považujeme preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa za dôvodnú, keďže jeho
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov porušené bolo, a sú dané aj dôvody
na priznanie finančného zadosťučinenia, ktoré sme bližšie popísali v podanej ústavnej
sťažnosti.» Právna zástupkyňa sťažovateľky súčasne ústavnému súdu oznámil, že netrvá na
ústnom pojednávaní vo veci.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Z obsahu sťažnosti a zo súvisiaceho súdneho spisu okresného súdu sp. zn.
26 Cb 181/2011 ústavný súd zistil tieto skutočnosti o doterajšom priebehu napadnutého
konania:
1. Dňa 23. mája 2011 bol okresnému súdu sťažovateľkou doručený návrh na vydanie
platobného rozkazu na zaplatenie sumy 7 232,26 €.
2. Okresný súd 27. mája 2011 vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku
za návrh; zaplatený bol 15. júna 2011.
3. Dňa 20. júna 2011 vydal okresný súd platobný rozkaz sp. zn. 25 Rob 101/2011,
proti ktorému odporkyňa (obchodná spoločnosť ACR SK spol. s r. o.) podala 26. júla 2011
odpor.
4. Dňa 26. júla 2011 okresný súd vyzval sťažovateľku na doručenie vyjadrenia
k odporu proti platobnému rozkazu a odporkyňu na zaplatenie súdneho poplatku
(sťažovateľka vyjadrenie k odporu doručila okresnému súdu 5. augusta 2011).
5. Dňa 26. októbra 2011 okresný súd pristúpil k vymáhaniu súdneho poplatku za
podaný odpor prostredníctvom Justičnej pokladnice a následne bol spis vzťahujúci sa na
napadnuté konanie okresného súdu 9. novembra 2011 prevedený do oddelenia obchodné
veci a pridelený zákonnej sudkyni A. H.
6. Sťažovateľka doručila okresnému súdu 12. novembra 2012 a následne 19. marca
2013 žiadosť o nariadenie termínu pojednávania vo veci a 3. mája 2013 sťažnosť na
prieťahy v napadnutom konaní.
7. Pojednávanie nariadené na 11. november 2013 bolo odročené na 27. januára 2014.
8. Na pojednávaní uskutočnenom 27. januára 2014 okresný súd vydal rozsudok
vo veci samej, proti ktorému podala odvolanie odporkyňa. V čase rozhodovania o sťažnosti
okresný súd vykonával procesné úkony súvisiace s predkladaním spisu odvolaciemu súdu
na účely rozhodnutia o odvolaní odporkyne.
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa
ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej
lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1
dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. Z uvedeného
dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 20/02,
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach, v ktorých sťažovatelia namietajú
porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, vychádza zo svojej ustálenej
judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa
rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota
osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý
znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.
Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom
konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),
ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak,
aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej
len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa
zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná
povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže
odročiť len z dôležitých dôvodov, a z § 119 ods. 4 OSP, ak súd zistí, že existuje dôležitý
dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli
predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy bude konať nové
pojednávanie, a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého
kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
1. Vychádzajúc z predmetu napadnutého konania (rozhodovanie o žalobe
o zaplatenie sumy 7 232,26 € s príslušenstvom z titulu neuhradenia odmeny vyplývajúcej
z mandátnej zmluvy uzavretej medzi sťažovateľkou a odporkyňou), ústavný súd konštatuje,
že z právneho hľadiska ide o vec, ktorá patrí k štandardnej rozhodovacej agende okresných
súdov. Ústavný súd preto nepovažuje vec sťažovateľky za právne zložitú, pričom na základe
doterajšieho priebehu konania nemožno vec považovať za zložitú ani zo skutkového
hľadiska.
2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky tohto súdneho konania je druhým
kritériom pri rozhodovaní o tom, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Vo vzťahu k tomuto kritériu ústavný súd konštatuje, že na doterajšiu dĺžku napadnutého
konania nemalo negatívny vplyv správanie sťažovateľky ako účastníčky tohto konania.
Sťažovateľka bola v jeho doterajšom priebehu aktívna, na súdom nariadených
pojednávaniach sa zúčastňovala, bola zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom a na
výzvy okresného súdu reagovala v určených lehotách.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či
v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Podľa
stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže dôjsť nielen neodôvodnenou
nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou,
teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov
konania v primeranom čase (m. m. napr. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Vychádzajúc zo svojich zistení uvedených v časti II tohto nálezu, ústavný súd
konštatuje, že postup okresného súdu je v napadnutom konaní poznačený dlhším obdobím
absolútnej nečinnosti (od novembra 2011, keď bol spis vzťahujúci sa na napadnuté konanie
vedené okresným súdom prevedený do oddelenia obchodné veci a pridelený zákonnej
sudkyni, do novembra 2013, keď sa malo uskutočniť prvé pojednávanie vo veci). Vzhľadom
na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že neodôvodnenou nečinnosťou okresného súdu
trvajúcou 2 roky došlo k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní.
V súvislosti s obranou okresného súdu, podľa ktorej enormná zaťaženosť príslušného
súdneho oddelenia spôsobila, že zákonná sudkyňa nemohla vo veci nariadiť pojednávanie
vo veci skôr, ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nadmerné
množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská
republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo
ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej
neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé
konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (m. m. IV. ÚS 43/06,
Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že v napadnutom konaní okresného
súdu došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva
sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1
výroku tohto nálezu).
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Sťažovateľka sa tiež domáha, aby ústavný súd okresnému súdu prikázal konať
v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Keďže v čase rozhodovania o sťažnosti
okresný súd síce vo veci samej rozhodol rozsudkom z 27. januára 2014, ktorý ale ešte
(vzhľadom na odporkyňou podané odvolanie) nenadobudol právoplatnosť, pričom súdny
spis je ešte v dispozícii okresného súdu, ústavný súd tomuto návrhu sťažovateľky taktiež
vyhovel a prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov
(bod 2 výroku tohto nálezu).
IV.
V zmysle čl. 127 ods. 3 ústavy a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd
môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva alebo
slobody boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
Keďže ústavný súd vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní
došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia.
Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 000 €
z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti, pričom poukázala na absolútnu nečinnosť
okresného súdu, ako aj na jednotlivé okolnosti „danej veci, ktoré spočívajú v jednoduchom
skutkovom základe sporu, ako aj v aktívnom správaní sťažovateľa so záujmom čo
najrýchlejšie rozhodnúť daný spor“.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na
konkrétne okolnosti prípadu.
Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľke,
prihliadajúc na okolnosti uvedeného prípadu (najmä na jeho doterajšiu dĺžku, povahu
a dôvody zbytočných prieťahov spôsobených okresným súdom, ako aj na závažnosť
predmetu konania pre sťažovateľku), sumu 1 500 € (bod 3 výroku tohto nálezu).
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom
prostredníctvom Advokáti Heinrich s. r. o. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde
ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť
niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania
jeho trovy.
Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernej mesačnej
mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2012, ktorá bola
781 €, keďže išlo o 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2013. Úhradu priznal za dva
úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) podľa § 1 ods. 3,
§ 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [ďalej len „vyhláška“(2
úkony po 130,17 €)], čo predstavuje sumu 260,34 €, ktorú bolo potrebné zvýšiť o režijný
paušál (7,81 € + 7,81 € podľa § 16 ods. 3 vyhlášky) a 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky),
keďže právna zástupkyňa sťažovateľky je platcom DPH. Celková odmena za poskytnuté
právne služby tak predstavuje sumu 331,15 €. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka si
uplatnila úhradu trov konania v sume 331,13 €, ústavný súd úhradu priznal v ňou
požadovanej sume (bod 4 výroku tohto nálezu).
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej
zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto
rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. apríla 2014