Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 35/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho v konaní o sťažnosti obchodnej spoločnosti AUSTYN

International s. r. o., Nad jazierkom 13, Bratislava, zastúpenej Advokáti Heinrich s. r. o.,

Lombardíniho 22b, Bratislava, konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta

JUDr. Romana Heinricha, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu

Bratislava I, takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti AUSTYN International s. r. o., na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti AUSTYN International s. r. o., p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd

Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti

AUSTYN International s. r. o., trovy konania v sume 331,13 € (slovom tristotridsaťjeden

eur a trinásť centov) na účet jej právnej zástupkyne Advokáti Heinrich s. r. o.,

Lombardíniho 22b, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. septembra

2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti AUSTYN International s. r. o., Nad

jazierkom 13, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej

Advokáti Heinrich s. r. o., Lombardíniho 22b, Bratislava, konajúca prostredníctvom

konateľa a advokáta JUDr. Romana Heinricha, vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka doručila

okresnému súdu 23. mája 2011 návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy

7 232,26 € s príslušenstvom proti obchodnej spoločnosti ACR SK spol. s r. o. Sťažovateľka

v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Konanie o zaplatenie 7.232,26,- EUR s príslušenstvom, trvá od 23. 05. 2011, t. j. už

viac ako 2 roky a 4 mesiace (28 mesiacov) bez toho, aby prebehlo konanie pred súdom,

resp. aby zákonná sudkyňa vytýčila termín pojednávania. Príčinou dĺžky konania

a zbytočných prieťahov je obdobie absolútnej nečinnosti súdu:

1. V prvých dvoch mesiacoch (od 23. 05. 2011 do 13. 07. 2011) od podania návrhu

Okresný súd Bratislava I. konal aktívne a to výzvou na zaplatenie súdneho poplatku, ako aj

následným vydaním platobného rozkazu.

2. Od 13. 07. 2011 až do súčasnosti - viac ako 26 mesiacov Okresný súd Bratislava I.

vo veci neurobil žiaden procesný úkon, ktorý by prispel k rozhodnutiu vo veci, ba dokonca

nevytýčil ani termín prvého pojednávania.

Obdobie 26 mesiacov absolútnej nečinnosti Okresného súdu Bratislava I. spôsobilo

zbytočné prieťahy v konaní, ktoré potvrdila aj samotná podpredsedníčka tohto súdu

vo svojej odpovedi na sťažnosť navrhovateľa vo veci vedenej na Okresnom súde pod sp. zn.

. Postup Okresného súdu Bratislava I. je v priamom rozpore so základnými

právami navrhovateľa, pričom práve on by mal byť ich ochrancom a dbať na ich

dodržiavaní, najmä rozhodnúť spor v merite veci v primeranom čase...

V rámci sťažovateľom namietaného konania je potrebné zdôrazniť jeho aktívny

prístup, ktorý sám, alebo prostredníctvom svojho právneho zástupcu nijako neprispel

k absolútnej nečinnosti okresného súdu. O aktívnom prístupe sťažovateľa svedčia najmä

jeho úkony a vyjadrenia v danej veci:

23. 05. 2011 - podaný návrh na začatie konania

05. 08. 2011 - vyjadrenie navrhovateľa k odporu odporcu

07. 11. 2011 - žiadosť navrhovateľa o vytýčenie termínu pojednávania

14. 03. 2011 - opätovná žiadosť navrhovateľa o vytýčenie termínu pojednávania

02. 05. 2013 - sťažnosť navrhovateľa na prieťahy v konaní.

Napriek odpovedi podpredsedníčky Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 24. 5. 2013,

v ktorej prisľúbila bezprieťahovosť v danej veci a súčasne oznámila vytýčenie termínu

pojednávania na deň 16. 09. 2013 o 10.00 hod., náprava zjednaná nebola, čo dokumentuje

najmä skutočnosť, že konanie sa v danom avizovanom termíne a čase neuskutočnilo...

Predmetný spor spočíva na jednoduchom skutkovom základe a to v nezaplatení časti

odmeny dohodnutej v mandátnej zmluve, medzi navrhovateľom a odporcom, pričom

odporca žalovanú sumu nijako nenamietal, dokonca svoj záväzok potvrdil (v liste zo dňa

7. 3. 2011 - založený v spise) a navrhoval jeho úhradu do termínu 11. 3. 2011 (ani následne

však dlžnú sumu neuhradil). Taktiež v odpore uvádzal tvrdenia všeobecné, bez akýchkoľvek

konkrétnych údajov či doložených dokladov alebo iných relevantných dôkazov. Podaný

odpor mal, podľa názoru sťažovateľa, jednoznačne za cieľ oddialiť rozhodnutie súdu, podľa

ktorého by bol odporca povinný splniť svoj záväzok. Z uvedeného je zrejmé, že sa nejedná

o skutkovo zložitý spor, ktorý by si vyžadoval rozsiahle procesné úkony súdu...

... Postup Okresného súdu Bratislava I., ako orgánu, príslušného na ochranu jeho

práv a záujmov koná v rozpore s touto jeho úlohou. Vzhľadom na pretrvávajúcu právnu

neistotu, nemožnosť užívať finančné prostriedky, neustále čakanie na vytýčenie termínu

pojednávania (viac ako 2 roky) a spravodlivé rozhodnutie, je dôvodom pre priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia ako náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej

v peniazoch.

Vzhľadom na absolútnu nečinnosť súdu (viac ako 26 mesiacov), a najmä

k jednotlivým okolnostiam danej veci, ktoré spočívajú v jednoduchom skutkovom základe

sporu, ako aj v aktívnom správaní sťažovateľa so záujmom čo najrýchlejšie rozhodnúť daný

spor a ktorý k prieťahom v konaní svojím správaním nijako neprispel, považuje sťažovateľ

sumu 3.000,- EUR za primerané finančné zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu, ktorá

vznikla v dôsledku pocitov neistoty z navrátenia svojich finančných prostriedkov

(prihliadnuc ku skutočnosti, že po 28 mesiacoch od podania žaloby na súd sa nič v danej

veci neudialo), ako aj v nemožnosti ich užívať. Súčasne bol nútený sa s nepriaznivou

finančnou situáciou vysporiadať zabezpečením prostriedkov z iných zdrojov, čo si vyžiadalo

ďalšie časové a finančné náklady.“

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1) Základné právo spoločnosti AUSTYN International s. r. o. na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným súdom Bratislava I. v konaní

vedenom pod sp. zn. (správne má byť 2011, pozn.) porušené bolo.

2) Okresnému súdu Bratislava I. prikazuje, aby v konaní sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3) Spoločnosti AUSTYN International s. r. o. priznáva finančné zadosťučinenie

vo výške 3.000,- EUR (slovom tritisíc eur), ktoré mu je Okresný súd Bratislava I. povinný

vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.

4) Okresný súd Bratislava I. je povinný nahradiť spoločnosti AUSTYN International

s. r. o. trovy právneho zastúpenia vo výške 331,13 EUR... na účet právneho zástupcu...“

Uznesením č. k. -15 z 23. januára 2014 ústavný súd sťažnosť

sťažovateľky prijal na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred

ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“). Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku okresného

súdu, aby sa vyjadrila k sťažnosti a zároveň oznámila, či trvá na ústnom pojednávaní

vo veci.

Predsedníčka okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrila

k sťažnosti v prípise sp. zn. Spr. 3135/2014 z 26. marca 2014, v ktorom poukázala na

procesné úkony vykonané v napadnutom konaní vedenom okresným súdom a zároveň

uviedla:

„Dovoľujem si Ústavný súd Slovenskej republiky požiadať, aby v prípade, ak dospeje

k záveru, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo

porušené, vzal do úvahy, že zákonná sudkyňa, ktorej bola vec pridelená na prejednanie

a rozhodnutie svojím konaním vznik vyššie spomenutých prieťahov nezavinila. Nečinnosť

súdu vo veci a celkovú dĺžku konania ovplyvnila nadmerná zaťaženosť súdneho oddelenia

zákonnej sudkyne, ktorá jej neumožnila skoršie vytýčenie termínu pojednávania vo veci.

Zároveň si dovoľujem Ústavný súd Slovenskej republiky požiadať, aby pri rozhodovaní

o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy dôvody, pre ktoré k vzniku

spomenutých prieťahov v konaní došlo a zároveň prihliadol na skutočnosť, že vo veci samej

bolo dňa 27.01.2014 rozhodnuté rozsudkom, a aby sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

v plnej výške nepriznal.“ Predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu zároveň oznámila,

že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci.

Označené vyjadrenie predsedníčky okresného súdu zaslal ústavný súd na vedomie

a prípadné zaujatie stanoviska právnemu zástupcovi sťažovateľky a zároveň ho vyzval, aby

sa vyjadril, či trvá na tom, aby sa vo veci sťažovateľky konalo ústne pojednávanie. Právny

zástupca sťažovateľky k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu zaujal toto stanovisko:

«Napriek odpovedi podpredsedníčky Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 24. 5.

2013, v ktorej prisľúbila bezprieťahovosť v danej veci a súčasne oznámila vytýčenie termínu

pojednávania na deň 16. 09. 2013 o 10.00 hod., náprava zjednaná nebola, čo dokumentuje

najmä skutočnosť, že konanie sa v danom avizovanom termíne a čase neuskutočnilo.

Neuskutočnilo sa preto, lebo takéto pojednávanie na daný termín zákonná sudkyňa

nevytýčila (účastníci predvolaní neboli) a to napriek tomu, že termín pojednávania bol

sťažovateľovi oznámený v odpovedi podpredsedníčky Okresného súdu Bratislava I.

Sťažovateľ sa dostavil v danom termíne 16. 9. 2013 na súd, avšak pojednávanie sa

neuskutočnilo, lebo nebolo v rozvrhu pojednávaní na tento deň ani uvedené. Sťažovateľ

vošiel do pojednávacej miestnosti, kde mu sudkyňa oznámila, že takéto pojednávanie dnes

nie je a prisľúbila termín pojednávania čím skôr vytýčiť. Termín pojednávania aj vytýčila –

na deň 11. 11. 2013, avšak až predvolaním zo dňa 7. 10. 2013, nie už dňa 21. 8. 2013 ako

uvádza predsedníčka OS BA I. vo svojom vyjadrení. Sťažovateľ sa viac ako aktívne zaujímal

o svoj prípad, keď opakovane žiadal o jeho prejednanie včas (žiadosťou o vytýčenie

pojednávania zo dňa 7. 11. 2012 a 14. 3. 2013, sťažnosťou na prieťahy v konaní

predsedníčke OS BA I. zo dňa 2. 5. 2013, osobná návšteva na avizovanom termíne

pojednávania dňa 16. 9. 2013). Domnievame sa, že konanie pojednávania dňa 11. 11. 2013

bolo práve z dôvodu aktívneho prístupu sťažovateľa a poťažmo pod ťarchou už podanej

ústavnej sťažnosti. Považujeme preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa za dôvodnú, keďže jeho

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov porušené bolo, a sú dané aj dôvody

na priznanie finančného zadosťučinenia, ktoré sme bližšie popísali v podanej ústavnej

sťažnosti.» Právna zástupkyňa sťažovateľky súčasne ústavnému súdu oznámil, že netrvá na

ústnom pojednávaní vo veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažnosti a zo súvisiaceho súdneho spisu okresného súdu sp. zn.

ústavný súd zistil tieto skutočnosti o doterajšom priebehu napadnutého

konania:

1. Dňa 23. mája 2011 bol okresnému súdu sťažovateľkou doručený návrh na vydanie

platobného rozkazu na zaplatenie sumy 7 232,26 €.

2. Okresný súd 27. mája 2011 vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku

za návrh; zaplatený bol 15. júna 2011.

3. Dňa 20. júna 2011 vydal okresný súd platobný rozkaz sp. zn. ,

proti ktorému odporkyňa (obchodná spoločnosť ACR SK spol. s r. o.) podala 26. júla 2011

odpor.

4. Dňa 26. júla 2011 okresný súd vyzval sťažovateľku na doručenie vyjadrenia

k odporu proti platobnému rozkazu a odporkyňu na zaplatenie súdneho poplatku

(sťažovateľka vyjadrenie k odporu doručila okresnému súdu 5. augusta 2011).

5. Dňa 26. októbra 2011 okresný súd pristúpil k vymáhaniu súdneho poplatku za

podaný odpor prostredníctvom Justičnej pokladnice a následne bol spis vzťahujúci sa na

napadnuté konanie okresného súdu 9. novembra 2011 prevedený do oddelenia obchodné

veci a pridelený zákonnej sudkyni A. H.

6. Sťažovateľka doručila okresnému súdu 12. novembra 2012 a následne 19. marca

2013 žiadosť o nariadenie termínu pojednávania vo veci a 3. mája 2013 sťažnosť na

prieťahy v napadnutom konaní.

7. Pojednávanie nariadené na 11. november 2013 bolo odročené na 27. januára 2014.

8. Na pojednávaní uskutočnenom 27. januára 2014 okresný súd vydal rozsudok

vo veci samej, proti ktorému podala odvolanie odporkyňa. V čase rozhodovania o sťažnosti

okresný súd vykonával procesné úkony súvisiace s predkladaním spisu odvolaciemu súdu

na účely rozhodnutia o odvolaní odporkyne.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa

ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. Z uvedeného

dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, ,

).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach, v ktorých sťažovatelia namietajú

porušenie základného práva podľa , vychádza zo svojej ustálenej

judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa

rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota

osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.

).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť vyplýva z (ďalej len „OSP“),

ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak,

aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , podľa ktorej

len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, a z , ak súd zistí, že existuje dôležitý

dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli

predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy bude konať nové

pojednávanie, a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Vychádzajúc z predmetu napadnutého konania (rozhodovanie o žalobe

o zaplatenie sumy 7 232,26 € s príslušenstvom z titulu neuhradenia odmeny vyplývajúcej

z mandátnej zmluvy uzavretej medzi sťažovateľkou a odporkyňou), ústavný súd konštatuje,

že z právneho hľadiska ide o vec, ktorá patrí k štandardnej rozhodovacej agende okresných

súdov. Ústavný súd preto nepovažuje vec sťažovateľky za právne zložitú, pričom na základe

doterajšieho priebehu konania nemožno vec považovať za zložitú ani zo skutkového

hľadiska.

2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky tohto súdneho konania je druhým

kritériom pri rozhodovaní o tom, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Vo vzťahu k tomuto kritériu ústavný súd konštatuje, že na doterajšiu dĺžku napadnutého

konania nemalo negatívny vplyv správanie sťažovateľky ako účastníčky tohto konania.

Sťažovateľka bola v jeho doterajšom priebehu aktívna, na súdom nariadených

pojednávaniach sa zúčastňovala, bola zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom a na

výzvy okresného súdu reagovala v určených lehotách.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či

v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Podľa

stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2

, ako aj práva podľa dohovoru môže dôjsť nielen neodôvodnenou

nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou,

teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov

konania v primeranom čase (m. m. napr. , , ).

Vychádzajúc zo svojich zistení uvedených v časti II tohto nálezu, ústavný súd

konštatuje, že postup okresného súdu je v napadnutom konaní poznačený dlhším obdobím

absolútnej nečinnosti (od novembra 2011, keď bol spis vzťahujúci sa na napadnuté konanie

vedené okresným súdom prevedený do oddelenia obchodné veci a pridelený zákonnej

sudkyni, do novembra 2013, keď sa malo uskutočniť prvé pojednávanie vo veci). Vzhľadom

na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že neodôvodnenou nečinnosťou okresného súdu

trvajúcou 2 roky došlo k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní.

V súvislosti s obranou okresného súdu, podľa ktorej enormná zaťaženosť príslušného

súdneho oddelenia spôsobila, že zákonná sudkyňa nemohla vo veci nariadiť pojednávanie

vo veci skôr, ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nadmerné

množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská

republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo

ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej

neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé

konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (m. m. ,

).

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že v napadnutom konaní okresného

súdu došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva

sťažovateľky podľa , ako aj jej práva podľa dohovoru (bod 1

výroku tohto nálezu).

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovateľka sa tiež domáha, aby ústavný súd okresnému súdu prikázal konať

v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Keďže v čase rozhodovania o sťažnosti

okresný súd síce vo veci samej rozhodol rozsudkom z 27. januára 2014, ktorý ale ešte

(vzhľadom na odporkyňou podané odvolanie) nenadobudol právoplatnosť, pričom súdny

spis je ešte v dispozícii okresného súdu, ústavný súd tomuto návrhu sťažovateľky taktiež

vyhovel a prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov

(bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

V zmysle a ústavný súd

môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva alebo

slobody boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Keďže ústavný súd vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní

došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia.

Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 000 €

z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti, pričom poukázala na absolútnu nečinnosť

okresného súdu, ako aj na jednotlivé okolnosti „danej veci, ktoré spočívajú v jednoduchom

skutkovom základe sporu, ako aj v aktívnom správaní sťažovateľa so záujmom čo

najrýchlejšie rozhodnúť daný spor“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na

konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľke,

prihliadajúc na okolnosti uvedeného prípadu (najmä na jeho doterajšiu dĺžku, povahu

a dôvody zbytočných prieťahov spôsobených okresným súdom, ako aj na závažnosť

predmetu konania pre sťažovateľku), sumu 1 500 € (bod 3 výroku tohto nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom

prostredníctvom Advokáti Heinrich s. r. o. Podľa

ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť

niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania

jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernej mesačnej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2012, ktorá bola

781 €, keďže išlo o 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2013. Úhradu priznal za dva

úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) podľa § 1 ods. 3,

§ 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [ďalej len „vyhláška“(2

úkony po 130,17 €)], čo predstavuje sumu 260,34 €, ktorú bolo potrebné zvýšiť o režijný

paušál (7,81 € + 7,81 € podľa § 16 ods. 3 vyhlášky) a 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky),

keďže právna zástupkyňa sťažovateľky je platcom DPH. Celková odmena za poskytnuté

právne služby tak predstavuje sumu 331,15 €. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka si

uplatnila úhradu trov konania v sume 331,13 €, ústavný súd úhradu priznal v ňou

požadovanej sume (bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. apríla 2014