Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 245/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja

Kohuta (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť COOP Jednota Trstená,

spotrebné družstvo, Hattalova 100, Trstená, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom

Polákom, Advokátska kancelária, Radlinského 1718, Dolný Kubín, ktorou namieta

porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa a 2

Slovenskej republiky v spojení s a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo 17. júna 2013, a takto

rozhodol:

Sťažnosť COOP Jednota Trstená, spotrebné družstvo, o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. novembra

2013 doručená sťažnosť COOP Jednota Trstená, spotrebné družstvo, Hattalova 100, Trstená

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa a 2 (ďalej len „“) v spojení

s a práva na spravodlivý súdny proces podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

zo 17. júna 2013 a žiada vydať tento nález:

„1. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa

17. 06. 2013 bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa

Slovenskej republiky, spočívajúce v práve na súdnu ochranu na nezávislom a nestrannom

súde, základné právo sťažovateľa podľa ,

spočívajúce v práve domáhať sa súdenej ochrany proti nezákonným rozhodnutiam

a postupom orgánov verejnej moci, základné právo sťažovateľa podľa

Slovenskej republiky, spočívajúce v práve sťažovateľa na predvídateľnosť súdnych

rozhodnutí a základné právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, spočívajúce v práve na spravodlivé súdne konanie.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky č. k. zo dňa 17. 06. 2013 a vec vracia Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

3. Zároveň sťažovateľ žiada priznať náhradu trov právneho zastúpenia vo výške

331,12 € a túto poukázať jeho právnemu zástupcovi na účet vedený v...

Ako vyplýva zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z jej príloh, sťažovateľ bol

ako navrhovateľ v 1. rade účastníkom konania vedeného pred Krajským súdom v Žiline

(ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. o opravnom prostriedku podanom

sťažovateľom a o opravnom prostriedku podanom Ž., poľnohospodárske družstvo (ďalej aj

„navrhovateľ v 2. rade“) proti rozhodnutiu Správy katastra T. (ďalej len „správa katastra“)

č. V 1204/2003 z 13. augusta 2010, ktorým správa katastra zamietla návrh na povolenie

vkladu kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi sťažovateľom ako kupujúcim a Ž.,

poľnohospodárske družstvo, ako predávajúcim, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť

vedená v PK ..., a to časti pkn. parc. č... , ktorú podľa priloženého GP č... vyhotoveného J.

22 2

D. tvoria diely č. o výmere 918 m, č. o výmere 39 ma č. o výmere 43 mC-KN parcely

2

č. .. zastavané plochy a nádvoria o výmere 1000 ma ktorá rozdelením podľa č... GP

vyhotoveného J. D. je zameraná ako C-KN parc. č... zastavané plochy a nádvoria o výmere

22

319 m, C-KN parc. č... zastavané plochy a nádvoria o výmere 147 ma C-KN parc. č...

2

zastavané plochy a nádvoria o výmere 534 m. Odporcom v konaní vedenom pred krajským

súdom pod sp. zn. bola správa katastra a konanie bolo vedené za účasti 1.

Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo a 2. J. G., ktorým priznala správa katastra

postavenie účastníkov konania.

Ako vyplýva z rozhodnutia č. V 1204/2003 z 13. augusta 2010, správa katastra bola

toho názoru, že Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo je zapísané ako výlučný

vlastník C-KN parc. č... zapísanej na LV..., ku dňu vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu

na povolenie vkladu nedošlo k spochybneniu hodnovernosti zápisu na LV, a preto nebolo

preukázané oprávnenie navrhovateľa v 2. rade túto nehnuteľnosť prevádzať sťažovateľovi.

Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ opravný prostriedok, ktorý odôvodnil

tým, že zápis Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo ako výlučného vlastníka

C-KN parc. č... na LV... je nezákonný, bol vykonaný v roku 2003 záznamom, ktorý nemá

konštitutívne účinky. Zápis bol spochybnený ešte v roku 2007 žalobou sťažovateľa

o určenie, že Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo nie je vlastníkom C-KN

parc. č..., podanou Okresnému súdu Námestovo, kde je vec vedená pod sp. zn.

a dosiaľ o žalobe nebolo právoplatne rozhodnuté. Hoci je vlastníctvo Urbárskych

spolumajiteľov, pozemkové spoločenstvo C-KN parc. č... sporné, správa katastra z neho

vychádzala bez toho, aby sa zaoberala tým, či tento subjekt je skutočne vlastníkom tejto

nehnuteľnosti. Sťažovateľ poukázal aj na to, že táto nehnuteľnosť nie je predmetom vydania

v reštitučnom konaní, ale iba predmetom náhrady (je totiž zastavaná stavbou vo vlastníctve

sťažovateľa), čo uviedol aj Obvodný pozemkový úrad v Námestove v potvrdení z 5. mája

2006. Ž., poľnohospodárske družstvo je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú nadobudol od

svojho právneho predchodcu JRD T., (ten ju nadobudol v súlade so zákonom Slovenskej

národnej rady č. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých

urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov v znení neskorších predpisov).

Navyše Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo nemôžu svoje vlastnícke právo

odvodzovať od vlastníckeho práva svojich jednotlivých členov – oprávnených osôb, a preto

tento subjekt nemá žiaden titul nadobudnutia vlastníctva.

Krajský súd rozsudkom č. k. -112 z 13. apríla 2012 rozhodnutie správy

katastra č. V 1204/2003 z 13. augusta 2010 potvrdil a zaviazal sťažovateľa a navrhovateľa

v 2. rade spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania Urbárskym spolumajiteľom,

pozemkové spoločenstvo. Konštatoval, že napadnuté rozhodnutie správy katastra je vecne

správne, avšak s jeho dôvodmi sa nestotožnil. V odôvodnení rozhodnutia krajský súd

uviedol, že Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo bolo na LV... vpísané bez

toho, aby disponovalo právnym titulom na zápis. Z výpisu z PK vložky vyplýva, že ako

vlastníci boli zapísaní jednotliví bývalí urbarialisti (ktorými bol aj uplatnený reštitučný

nárok), a teda zápis Urbárskych spolumajiteľov, pozemkového spoločenstva je spochybnený

a nemožno naň ako na hodnoverný údaj prihliadať. Krajský súd mal za preukázané, že k PK

parc. č.., z ktorej bola vytvorená C-KN parc. č..., bol uplatnený reštitučný nárok (voči

povinnej osobe Ž., poľnohospodárske družstvo), o ktorom nebolo dosiaľ právoplatne

rozhodnuté (neexistuje žiadne právoplatné rozhodnutie vydané v reštitučnom konaní, ktoré

by sa týkalo predmetu konania). S poukazom na o úprave

vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení účinnom k

13. augustu 2010 (ďalej len „zákon o pôde“), podľa ktorého povinná osoba je povinná

s nehnuteľnosťami až do ich vydania opravenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho

hospodára, odo dňa účinnosti tohto zákona nemôže tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo

previesť do vlastníctva iného a také právne úkony sú neplatné, dospel krajský súd k záveru,

že Ž., poľnohospodárske družstvo do právoplatného skončenia reštitučného konania nemôže

s nehnuteľnosťou, ktorá bola predmetom prevodu podľa zmluvy uzatvorenej so

sťažovateľom, disponovať, teda nie je oprávnený ako prevodca nakladať s nehnuteľnosťou

v zmysle o katastri

nehnuteľností o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších

predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) a kúpna zmluva predložená správe katastra je

súčasne v rozpore so zákonom. Preto správa katastra rozhodla vecne správne, keď návrh na

povolenie vkladu podľa absolútne neplatnej zmluvy zamietla.

Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie sťažovateľ aj Ž., poľnohospodárske

družstvo. Sťažovateľ argumentoval tým, že zákaz nakladania s nehnuteľnosťou v

reštitučnom konaní sa nevzťahuje na tie nehnuteľnosti, ktoré nemožno vydať [§ 11 ods. 1

písm. d) zákona o pôde], a teda sa nevzťahuje ani na prevádzanú nehnuteľnosť, ktorá bola

zastavaná, keďže charakter stavby bráni jej poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu

(čo potvrdil aj Obvodný pozemkový úrad v Námestove v potvrdení z 5. mája 2006). Pokiaľ

krajský súd dospel k záveru, že niet rozhodnutia v reštitučnom konaní, ktorého predmetom

by bol aj predmet zmluvy uzatvorenej medzi sťažovateľom a navrhovateľom v 2. rade,

nesprávne vyhodnotil rozhodnutie Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK 194-1-

B1/1995 z 24. januára 1995, ktoré je právoplatné dňom 27. februára 1995 a týka sa PK parc.

č..., čo potvrdil aj Obvodný pozemkový úrad v Námestove na dožiadanie súdu. Obvodný

pozemkový úrad Námestovo vychádzal z toho, že o uplatnenom nároku oprávnených osôb

už bolo rozhodnuté a vo veci ďalej nekoná. Pokiaľ za tejto situácie dospel krajský súd aj k

záveru, podľa ktorého zápis Urbárskych spolumajiteľov, pozemkové spoločenstvo na LV...

je spochybnený a nemožno naň ako na hodnoverný údaj prihliadať a naopak, právny

predchodca Ž. poľnohospodárske družstvo vlastnícke právo riadne nadobudlo, jeho

rozhodnutie neobstojí. Obdobne argumentoval v odvolaní aj navrhovateľ v 2. rade, ktorý

zdôraznil aj to, že rozhodnutie Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK 194-1-B1/1995 z

24. januára 1995 nemohlo byť zrušené rozhodnutím Krajského úradu v Žiline č.

z 23. decembra 1997 v spojení s rozhodnutím Ministerstva

pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 598/98-430/2 z 5. februára 1998 (a preto je

naďalej právoplatné), keďže právomoc zrušiť ho patrí iba súdu v správnom súdnictve (k

čomu však nikdy nedošlo). Rozhodnutia Krajského úradu v Žiline č. 97/11498/150-15C z

23. decembra 1997 a Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 598/98-430/2

z 5. februára 1998 sú v dôsledku prekročenia zákonnej právomoci nulitné.

O odvolaniach sťažovateľa a navrhovateľa v 2. rade rozhodol najvyšší súd

rozsudkom sp. zn. zo 17. júna 2013 tak, že rozsudok krajského súdu č. k.

-112 z 13. apríla 2012 ako vecne správny potvrdil a účastníkom náhradu trov

konania nepriznal.

Rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. zo 17. júna 2013 nadobudol

právoplatnosť 27. septembra 2013.

Sťažovateľ sťažnosť na porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

podľa a 2 v spojení s a na porušenie

dohovoru smerujúcu proti rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. zo 17. júna

2013 odôvodnil jednak tým, že toto rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, keď nedáva

presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatné otázky, ktoré sťažovateľ nastolil v odvolaní,

a jednak tým, že najvyšší súd použil formalistický výklad dotknutých ustanovení právnych

noriem, a tým poprel ich účel a zmysel. Sťažovateľ považuje za nesprávny názor

najvyššieho súdu, podľa ktorého Ž., poľnohospodárske družstvo nemohol disponovať pre

prebiehajúce reštitučné konanie s predmetom kúpnej zmluvy. Najvyšší súd nevzal do úvahy

vyjadrenie orgánu, ktorý má rozhodovať o reštitučných nárokoch, a jeho záver je v rozpore

s vykonaným dokazovaním. Jeho rozhodnutie navyše odporuje požiadavke predvídateľnosti

postupu súdu; napadnutý rozsudok, ktorý bol vydaný po desiatich rokoch od uzatvorenia

kúpnej zmluvy, popiera i princíp právnej istoty. Orgán rozhodujúci o reštitučnom nároku

rozhodol o spornej parcele č. z PK č. rozhodnutím č. ROK 194-1-B1/1995 z 24. januára

1995 a túto skutočnosť aj oznámil konajúcemu súdu (vo vyjadrení z 15. mája 2011).

Zároveň v rovnakom prípise súdu potvrdil aj to, že uvedený pozemok nebolo možné vydať,

pretože po prechode do vlastníctva JRD bol zastavaný, čo pre vydanie predstavuje zákonnú

prekážku. Ak orgán konajúci o reštitučnom nároku sám dospeje k takémuto záveru, nemôže

obstáť opačný názor vyslovený v rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. zo

17. júna 2013, ktorý je navyše rozhodnutím vydaným v reštitučnom konaní viazaný. Postup

najvyššieho súdu tak odporuje aj požiadavke zákazu denegatio iustitie. Ž.,

poľnohospodárske družstvo tak s ohľadom na záver orgánu rozhodujúceho o reštitučnom

nároku s predmetom kúpnej zmluvy môže nakladať, pretože sám tento orgán uvádza, že

žiadne reštitučné konanie nevedie, avšak krajský súd i najvyšší súd zastávajú opačný názor.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2

.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak

namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, a ).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím

orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené

preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny

štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podstatou sťažnosti sťažovateľa na porušenie týchto jeho základných práv

rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. zo 17. júna 2013 je jeho presvedčenie

o nesprávnosti právneho posúdenia veci najvyšším súdom a nedostatočné odôvodnenie jeho

rozhodnutia.

Najvyšší súd rozsudok sp. zn. zo 17. júna 2013 odôvodnil takto:

„Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ),

preskúmal rozsudok krajského súdu, rozhodnutie odporcu ako aj konanie, ktoré jeho

vydaniu predchádzalo, pričom napadnuté rozhodnutie odporcu skúmal najmä z toho

pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľov A a B

uvedenými v opravnom prostriedku a či z takto vymedzeného rozsahu správne posúdil

zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu a po zistení, že odvolania boli

podané oprávnenými osobami v zákonnej lehote ( ) a ide o rozsudok,

proti ktorému je podanie odvolania prípustné ( v spojení s ) vec

prejednal, pričom senát odvolacieho súdu jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniam

nemožno priznať úspech. Preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1

a 2 potvrdil. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia

s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť

dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk.

Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17. júla 2013 ( a ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj

administratívny spis odporcu, mal za preukázané, že odporca rozhodnutím č. V 1204/2003

zo dňa 13. augusta 2010 zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností vo veci účastníkov kúpnej zmluvy Ž., poľnohospodárske družstvo ako

predávajúcim a COOP Jednota Trstená, spotrebné družstvo, ako kupujúcim, týkajúcej sa

prevodu časti pozemnoknižnej parcely č., evidovanej v pozemnoknižnom protokole pod č.

pre k. ú. T., ktorá podľa priloženého geometrického plánu č. vyhotoveného J. D., tvorí

22 2

parcely č. o výmere 918 m, č. o výmere 39 ma č. o výmere 43 mparcely c. o výmere 1000

2

ma ktorá rozdelením podľa geometrického plánu č., vyhotoveného J. D. je zameraná ako

22 2

p. č. o výmere 319 m, p. č. o výmere 147 ma p. č. o výmere 534 ma to v zmysle § 312

ods. 3 Katastrálneho zákona v znení účinnom do 31. augusta 2009.

Správa katastra T. vykonala rozsiahle dokazovanie v rámci ktorého preskúmala

predloženú kúpnu zmluvu uzavretú medzi vyššie citovanými účastníkmi konania,

preskúmala predložené dôkazy. Uviedla, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia

2

pôvodná KN p. č. o výmere 1000 mbola zapísaná v prospech Urbárskych spolumajiteľov,

pozemkové spoločenstvo T. v pomere 1/1-ina. Vlastnícke právo k pozemku bolo zapísané

v prospech subjektu Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo T. záznamom č... na

základe nájomnej zmluvy, ktorej návrh na zápis bol podaný dňa 13. augusta 2003 (pôvodný

zápis bol zapísaný na LV...).

Ako uviedla v odôvodnení svojho rozhodnutia č. V 1204/2003 zo dňa 13. augusta

2010 Správa katastra vychádzala z platných údajov katastra nehnuteľností, v konkrétnom

prípade z údajov na LV..., nakoľko ku dňu vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na

vklad nedošlo k spochybneniu hodnovernosti údajov LV... Oprávnenie predávajúceho

prevádzať nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy nebolo preukázané v zmysle

§ 31 ods. 1 Katastrálneho zákona a preto správa katastra návrh na vklad vlastníckeho

práva zamietla. Spor ohľadne oprávnenia nakladať s pozemkom CKN p. č. môže vyriešiť

súd v občianskom súdnom konaní na základe určovacej žaloby.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zákona ak sa odvolací súd v celom rozsahu

stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov

vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho

a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ustanovenie 219 ods. 2 v spoj.

s a konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil

od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou

dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského

súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého

rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre

účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu,

najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí sa len na skonštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Z vykonaných dôkazov je nepochybné, že vo vzťahu k pozemnoknižnej p. č. zapísanej

v protokole , k. ú. T., ktorá bola predmetom návrhu na vklad kúpnopredajnej zmluvy, vo

vzťahu ku ktorej bol návrh na vklad vlastníckeho práva zamietnutý, ktoré rozhodnutie je

predmetom prieskumu pred súdom, vyplynulo, že vo vzťahu k tomuto PKN pozemku

prebiehali viaceré reštitučné konania.

Rozhodnutím Pozemkového úradu Dolný Kubín č. k. ROK 194-1-A1/1995 zo dňa

24. januára 1995 pozemkový úrad schválil dohodu o vydaní nehnuteľností zo dňa 8. júna

1993 a 21. februára 1992 medzi podielnikmi spoločnosti Urbárskych spolumajiteľov T. a

Poľnohospodárskym družstvo T. a Odštepným závodom Námestovo, podľa ktorej sa

vydávajú oprávneným osobám zo zákonného dôvodu podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona

č. nehnuteľnosti, ktoré sú uvedené vo výroku. Čo sa týka parcely č.

v Protokole 1, tato sa v rozhodnutí nenachádza. Rovnako o tejto parcele nebolo

rozhodované v rozhodnutí OÚ T., odbor OPLH č. 98/00946-017 zo dňa 12. júna 1998,

potvrdené rozsudok KS v Žiline č. k. zo dňa 14. decembra 2001, ani

v rozhodnutí Pozemkového úradu Dolný Kubín č. k. ROK 194-1-C1/1995 zo dňa 24.

januára 1995.

Čo sa týka námietok odvolateľa – navrhovateľa A týkajúcich sa otázky

právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia č. ROK 194-1-B1/1995 zo dňa 24. januára

1995, právoplatného dňa 27. februára 1995, tak v danom prípade podľa názoru

odvolacieho súdu sa bolo potrebné vyjadriť,. resp. zaujať právny názor k rozhodnutiu

Pozemkového úradu Dolný Kubín č. 194-1-B1/1995 zo dňa 24. januára 1995 a to najmä vo

vzťahu, či toto rozhodnutie ostalo právoplatné a vykonateľné alebo či toto rozhodnutie bolo

zrušené v rámci mimo odvolacieho konania. Zároveň z predloženého rozhodnutia č. ROK

194-1-B1/1995 zo dňa 24. januára vyplýva, že vo výroku tohto rozhodnutia sa PK p. č.

nenachádza.

Podľa (platného v čase rozhodovania Krajského

úradu Žilina – dňa 23. decembra 1997 vo vzťahu k rozhodovaniu pozemkového úradu

Dolný Kubín č. ROK-1-B1/1995 zo dňa 24. januára 1995) krajský úrad vykonáva štátnu

správu na jednotlivých úsekoch podľa prílohy podľa tohto zákona, alebo ak to ustanoví

osobitný zákon.

Podľa Krajský úrad plní ďalej tieto úlohy a)

vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom

stupni konajú okresné úrady.

Podľa ministerstvá, do ktorých pôsobnosti

patria úseky štátnej správy vykonávanej krajskými a okresnými úradmi a) riadia výkon

štátnej správy vykonávanej krajskými úradmi a okresnými úradmi na jednotlivých úsekoch

štátnej správy vydávaním všeobecne záväzných právnych predpisov, smerníc a pokynov,

zjednocovaním postupu pri ich používaní, vypracovaním koncepcie rozvoja úseku štátnej

správy a preskúmavaním rozhodnutí podľa osobitného predpisu a kontrolujú tento výkon.

Podľa zrušujú sa pozemkové úrady.

Podľa pôsobnosť orgánov miestnej štátnej správy

uvedených v § 122 vymedzená zákonmi a inými právnymi predpismi prechádza dňom

účinnosti tohto zákona na okresný úrad, ak ju tento zákon v prílohe nezveruje krajskému

úradu.

Podľa rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže

z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa

nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie

ústredného orgánu správy jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej komisie (§ 61

ods. 2).

Podľa účinného do 31. decembra 2003

rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi konania dal súhlas na občianskoprávny alebo

pracovnoprávny úkon, alebo ktorým sa rozhodlo vo veci osobného stavu občana, nemožno

mimo odvolacieho konania zrušiť, ak účastník konania nadobudol práva dobromyseľne.

Podľa účinného do 31. decembra 2003 ak sa

podľa platných právnych predpisov podal návrh na preskúmanie správneho rozhodnutia

súdom, nemôže správny orgán toto rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrušiť alebo

zmeniť, okrem toho ak by plne vyhovel všetkým účastníkom konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti udáva, že predmetné rozhodnutie

– rozhodnutie Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK-1-B1/1995 zo dňa 24. januára

1995 bolo v rámci konania podľa §-68 (Správny poriadok)

preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania zrušené rozhodnutím Krajského úradu

Žilina, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. j. -15

zo dňa 23. decembra 2007, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Ministerstva

pôdohospodárstva SR č. 598/98-430/2 zo dňa 5. februára 1998, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 11. februára 1998. Tieto dve rozhodnutia nie je možné považovať

za nulitné akty (vydané mimo kompetencie, resp. právomoci daných správnych orgánov),

ako to uvádzajú odvolatelia vo svojich odvolaniach.

V danom prípade je nesporné, že podľa boli s účinnosťou ku

dňu 24. júlu 1996 zrušené pozemkové úrady (teda ja Pozemkový úrad Dolný Kubín), pričom

podľa § 12 a § 13 predmetného zákona pôsobnosť orgánov uvedených v § 12 vymedzená

zákonmi a inými právnymi predpismi prešla dňom účinnosti tohto zákona na okresný úrad,

ak ju tento v prílohe nezveruje krajskému úradu. Podľa a

Z. z. krajský úrad vykonáva štátnu správu na jednotlivých úsekoch podľa prílohy tohto

zákona alebo ak tak ustanoví zákon. Krajský úrad plní ďalej úlohy: vykonáva v druhom

stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni konajú

okresné úrady alebo obce, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Následne v rámci svojej

kompetencie v zmysle . MP SR rozhodnutie KU Žilina

potvrdilo.

V danom prípade teda odvolací súd vyslovil názor, že bolo v plnej právomoci

rozhodovať v rámci mimo odvolacieho konania (-68 , Správneho

poriadku, a to vo vzťahu k príslušnému reštitučnému rozhodnutiu (rozhodnutie

Pozemkového úradu Dolný Kubín č. 194-I-B1/1995 zo dňa 24. januára 1995), a to

Krajským úradom Žilina, odborom pozemkovým, poľnohospodárstva a lesného a vodného

hospodárstva s poukazom na ust. 65 ods. 1 Správneho poriadku, nakoľko tento bol

nadriadeným orgánom vo vzťahu k okresnému úradu, odboru pozemkovému,

poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, na ktorý prešli kompetencie v zmysle § 13

z Pozemkového úradu Dolný Kubín. Nebolo sporné, že proti

rozhodnutiu Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK 194-I-B1/1995 nebol podaný

opravný prostriedok. T. j. podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade bolo v plnej

kompetencii Krajského úradu v Žiline a následne aj Ministerstva pôdohospodárstva SR

rozhodovať v rámci mimo odvolacieho konania podľa § 65 a nasl. Správneho poriadku,

nakoľko je nepochybné, že na konanie podľa reštitučného zákona ()

sa vzťahuje Správny poriadok, generálne s výnimkou podávania opravných prostriedkov

proti rozhodnutiam obvodných pozemkových úradov podľa § 9 ods. 6 predmetného zákona.

Ďalej odvolací súd udáva, že keďže neexistuje právoplatné reštitučné rozhodnutie

vo vzťahu k pozemku, ktorý je predmetom kúpnej zmluvy na ktorý bol uplatnený reštitučný

nárok, odporca rozhodol správne, ak návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností zamietol. Podľa názoru odvolacieho súdu povinná osoba, resp. predávajúci

nemohol platne previesť predmetný pozemok na kupujúceho s poukazom a ust. § 5 ods. 3

, ktorý hovorí o blokácii pozemkov, na ktoré je uplatnený reštitučný

nárok. Predmetný prevod je tak v zmysle uvedeného ustanovenia absolútne neplatným

právnym úkonom, na ktorú neplatnosť odporca aj súd musia prihliadať ex offo.

Odvolací súd pochybenie v konaní správneho orgánu ako i súdu prvého stupňa

nezistil. Odvolacie dôvody neboli takého charakteru, že by mohli spochybniť vecnú

správnosť napadnutého rozsudku Krajského súdu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219

ods. 1 a 2 v spojení s potvrdil ako vecne správny.“

Ústavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie

podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov

a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces ().

Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia uznesenia najvyššieho

súdu dospel vo vzťahu k tvrdeniam sťažovateľa o tom, že najvyšší súd dostatočne

neodôvodnil svoje rozhodnutie, k záveru, že táto argumentácia v sťažnosti sťažovateľa

neobstojí. Najvyšší súd zrozumiteľne vysvetlil, ako dospel k záveru o tom, že rozhodnutie

Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK 194-1-B1/1995 z 24. januára 1995 nemožno

považovať za právoplatné, a z akých dôvodov rozhodnutie Krajského úradu v Žiline

č. 97/11498/150-15C z 23. decembra 1997 v spojení s rozhodnutím Ministerstva

pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 598/98-430/2 z 5. februára 1998 nemožno

považovať za nulitné. Najvyšší súd dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré sťažovateľ

vo veci nastolil. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že takto čiastočne urobil odkazom

na dôvody uvedené v rozhodnutí prvostupňového súdu (§ 219 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku).

Sťažovateľ vo vzťahu k rozsudku najvyššieho súdu sp. zn.

zo 17. júna 2013 ďalej tvrdil, že tento je založený na nesprávnej aplikácii ustanovenia § 5

ods. 3 zákona o pôde a § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Podľa presvedčenia sťažovateľa je

potrebné tieto ustanovenia vykladať tak, že prebiehajúce reštitučné konanie nebráni

nakladaniu s nehnuteľnosťou, ktorá je predmetom reštitúcie, ak je zrejmé, že nehnuteľnosť

nemožno vydať [v tomto prípade z dôvodu, že bola zastavaná – § 11 ods. 1 písm. d) zákona

o pôde].

Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom

nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred

takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd

a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

Podľa § 5 ods. 3 prvej a druhej vety zákona o pôde povinná osoba je povinná

s nehnuteľnosťami až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho

hospodára, odo dňa účinnosti tohto zákona nemôže tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo

previesť do vlastníctva iného. Také právne úkony sú neplatné.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska,

či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je

prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité

a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú

obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým

mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne

skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Zmyslom § 5 ods. 3 zákona o pôde (tzv. blokačného ustanovenia) je ochrana

oprávnenej osoby pred nakladaním s predmetom reštitúcie povinnou osobou, ktorým by

mohol byť zmarený účel reštitučného konania. Toto ustanovenie výslovne zakazuje

povinnej osobe odo dňa účinnosti zákona veci, ich súčasti a príslušenstvo (na ktoré bol

uplatnený reštitučný nárok) previesť do vlastníctva iného, a to pod sankciou absolútnej

neplatnosti. O tom, či predmet reštitúcie bude vydaný oprávnenej osobe, rozhoduje správny

orgán rozhodnutím a túto otázku možno považovať za vyriešenú až dňom právoplatnosti

takéhoto rozhodnutia. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ bol k nehnuteľnosti riadne

uplatnený reštitučný nárok, iba úvaha povinnej osoby o tom, či pre vydanie nehnuteľnosti sú

alebo nie sú splnené zákonné podmienky, nemôže zakladať jej oprávnenie s nehnuteľnosťou

ako s predmetom právnych vzťahov disponovať. Až do právoplatného rozhodnutia

správneho orgánu teda s nehnuteľnosťou nemožno disponovať a správa katastra nemôže

k nej ani povoliť vklad vlastníckeho práva, pretože predloženú zmluvu je povinná

preskúmať okrem iného aj z hľadiska, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou

a či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom.

Iba to, že sťažovateľ sa s týmto názorom najvyššieho súdu vyjadreným

v napadnutom rozsudku nestotožňuje, ešte nemôže zakladať splnenie podmienok

prijateľnosti jeho sťažnosti.

Za tejto situácie považuje ústavný súd za vylúčené, aby rozsudkom najvyššieho súdu

sp. zn. zo 17. júna 2013 mohlo dôjsť k porušeniu základného práva

sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa a 2 alebo práva

na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť sťažovateľa odmietol

podľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2014