Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 217/2014
PDF · 118.65 KB
No categories available
I. ÚS 217/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. mája 2014
predbežne prerokoval sťažnosť B. M., zastúpeného advokátom Mgr. Branislavom Mikitom,
konateľom Advokátskej kancelárie Mikita & Stašák, s. r. o., Jesenského 30, Trenčín, vo veci
namietaného porušenia základných práv zaručených čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods.
1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, základných práv zaručených čl. 3, čl. 11 ods. 1 a 5 a čl.
36 Listiny základných práv a slobôd, práv zaručených čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj práva podľa čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sžso/32/2013 z 27. novembra 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť B. M. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. februára
2014 doručená sťažnosť B. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
základných práv zaručených čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), základných práv zaručených čl. 3, čl. 11 ods. 1 a 5 a čl. 36
Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práv zaručených čl. 6 ods. 1 a čl. 14
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj práva
podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.
7 Sžso/32/2013 z 27. novembra 2013.
2. Pretože sťažovateľ k sťažnosti nepripojil splnomocnenie podľa § 20 ods. 2 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), výzvou z 24. marca 2014 ho ústavný súd
vyzval na predloženie splnomocnenia pre advokáta na jeho zastupovanie v konaní pred
ústavným súdom. V tejto súvislosti ústavný súd tiež uviedol: «Z... ustanovenia zákona
o ústavnom súde (ani z iných jeho ustanovení) nevyplýva, že by sťažovateľ, ktorý je sám
advokátom, nemusel byť v konaní pred ústavným súdom zastúpený iným advokátom, teda
že by nemal povinnosť pripojiť k návrhu na začatie konania splnomocnenie na jeho
zastupovanie iným advokátom. Uvedený názor je v zhode so stabilnou rozhodovacou
praxou ústavného súdu, podľa ktorej „sa povinnosť právneho zastúpenia v konaní pred
Ústavným súdom Slovenskej republiky vzťahuje aj na advokátov“.». Zároveň ho upozornil,
že ak nepredloží predmetné splnomocnenie, ústavný súd môže jeho sťažnosť pri
predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu
nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.
3. Na túto výzvu sťažovateľ reagoval podaním zo 4. apríla 2014 doručeným
ústavnému súdu 10. apríla 2014, ku ktorému pripojil splnomocnenie z 11. februára 2014,
v rámci ktorého sťažovateľ splnomocnil seba samého (ako advokáta) na zastupovanie
v konaní pred ústavným súdom.
4. Ústavný súd konštatuje, že splnomocnenie doručené mu 10. apríla 2014 je
v zásade totožné s pôvodným splnomocnením predloženým ústavnému súdu 14. februára
2014, kde sťažovateľ „B. M... bytom:...“ splnomocnil svojím zastupovaním Advokátsku
kanceláriu Mikita & Stašák, s. r. o., Jesenského 30, Trenčín, „zastúpenú konateľom: Mgr.
Branislavom Mikitom, advokátom...“.
5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil porušenie označených základných
práv zaručených ústavou a listinou, ako aj práv zaručených dohovorom a dodatkovým
protokolom (pozri bod 1) a zrušil namietaný rozsudok najvyššieho súdu z 27. novembra
2013 a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ aj napriek upozorneniu ústavného súdu, že
v prípade nepredloženia kvalifikovaného splnomocnenia (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom
súde) môže byť jeho sťažnosť odmietnutá, takéto splnomocnenie v lehote stanovenej
ústavným súdom nepredložil (zrejme dôvodiac tým, že on sám je ako advokát zapísaný
v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory oprávnený vykonávať advokátsku
prax, a preto v konaní pred ústavným súdom nemusí byť zastúpený iným advokátom).
9. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon
neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom.
10. Z citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde (ani z iných jeho ustanovení)
nevyplýva, že by sťažovateľ, ktorý je sám advokátom, nemusel byť v konaní pred ústavným
súdom zastúpený iným advokátom, teda že by nemal povinnosť pripojiť k návrhu na začatie
konania splnomocnenie na svoje zastupovanie iným advokátom. Uvedený názor je v súlade
so stabilnou rozhodovacou praxou ústavného súdu, podľa ktorej „sa povinnosť právneho
zastúpenia v konaní pred ústavným súdom vzťahuje aj na advokátov“ (uznesenie ústavného
súdu sp. zn. III. ÚS 311/05 z 9. novembra 2005 publikované v Zbierke nálezov a uznesení
Ústavného súdu Slovenskej republiky 2005 pod č. 107/2005). K podobným záverom dospel
ústavný súd aj vo svojich ďalších rozhodnutiach (III. ÚS 37/02, III. ÚS 14/01,
III. ÚS 102/01, I. ÚS 93/02, I. ÚS 125/03, II. ÚS 284/2010, I. ÚS 373/2010).
11. Vzhľadom na to, že ústavný súd upozornil sťažovateľa, že v prípade
nepredloženia požadovaného splnomocnenia môže byť jeho sťažnosť odmietnutá, a tiež
vzhľadom na to, že sťažovateľ v lehote stanovenej ústavným súdom ani do dňa jej
predbežného prerokovania takéto splnomocnenie pre advokáta na svoje zastupovanie
v konaní pred ústavným súdom nepredložil, ústavný súd jeho sťažnosť pri jej predbežnom
prerokovaní odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde, tak ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
12. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho významu, aby
ústavný súd rozhodol o ďalších návrhoch sťažovateľa (bod 5).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. mája 2014