Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 175/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. mája 2014

predbežne prerokoval sťažnosť D. Č., zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Vančom,

A. Pietra 33, Martin, vo veci namietaného porušenia jeho práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. d)

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Martin

sp. zn. zo 4. marca 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť D. Č. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca 2014

doručená sťažnosť D. Č. zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Vančom, A. Pietra 33,

Martin, ktorou namieta porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného

súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 4. marca 2014 (ďalej len

„uznesenie okresného súdu“).

Zo sťažnosti vyplýva:

„Na okresnom súde v Martine je voči mne vedené trestné konanie pre údajný trestný

čin ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c/, Trest. Zákona, spis. zn. .

Uznesením sudcu zo dňa 04. 03. 2014 vykonanom na HP, proti ktorému nie je

prípustná sťažnosť, resp. opravný prostriedok, mi bola zamietnutá žiadosť o predvolanie

a umožnenie výsluchu svedka...

Podľa môjho presvedčenia, jedná sa o závažné svedectvo, ktoré môže zodpovedať

veľmi významné otázky a pravdivé odpovede resp. výsluch daného svedka môže byť

rozhodujúci pre určenie preukázania mojej neviny v trestnom konaní. Jedná pri tom o veľmi

ľahko zabezpečiteľný dôkaz...

Ja som o predvolanie svedka – policajta náležite... žiadal písomne podaním zo dňa

24. 02. 2014 a trval na jeho výsluchu aj prostredníctvom obhajcov na HP. Na výsluchu

policajta trvali aj obhajcovia spoluobžalovaných...

Sudca resp. súd vykonanie závažného dôkazu, ktorý môže skutočne prispieť k asi

najviac k objasneniu celej veci a zistenie objektívnej pravdy, ale podľa môjho názoru

svojvoľne zamietol...

Ja na svojom výsluchu svedka vyslovene trvám a dovolávam sa svojho základného

práva ako obžalovaný podľa čl. 6 ods. 3. písm. d/, Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.“

Sťažovateľ v závere uvádza:

„Žiadam aby Ústavný súd Slovenskej republiky na základe tejto sťažnosti

konštatoval, že Okresný súd Martin nepredvolaním svedka – policajta P. V., z OO PZ

Sučany a neumožnením mi jeho výsluchu pred súdom, porušil moje právo podľa č. 6 ods. 3

písm. d/, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, predpis č.

v platnom znení, pričom zároveň žiadam, aby Ústavný súd Slovenskej republiky, prikázal

Okresnému súdu Martin predvolať a umožniť mi vyslúchať svedka – policajta P. V.,

služobne zaradeného OO PZ Sučany, pred súdom.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa (ďalej len

„ústava“) o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má tieto

minimálne práva: vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť

predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok ako svedkov

proti sebe.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho práva podľa

čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru uznesením okresného súdu, ktorým bol zamietnutý návrh

sťažovateľa na vykonanie dôkazu – výsluchu svedka.

Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať

o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy, je založená na princípe subsidiarity.

Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú

osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho

základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten

orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza uplatneniu právomoci ústavného

súdu (podobne , , , ).

Zmysel a účel princípu subsidiarity treba vidieť v tom, že ochrana ústavnosti nie je

a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popretie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu, na ktorom je založená právomoc ústavného súdu podľa

(m. m. napr. ).

Aplikujúc princíp subsidiarity na trestné konanie ústavný súd vo svojej doterajšej

judikatúre opakovane zdôrazňuje, že trestné konanie od svojho začiatku až po koniec je

procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizáciou právnych

garancií ochrany práv a slobôd dotknutých osôb môžu zo strany orgánov činných v trestnom

konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení

možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv a slobôd

označených v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu

(napr. , , , ).

Sťažovateľ v sťažnosti argumentuje, že proti namietanému uzneseniu okresného súdu

nie je prípustná sťažnosť, resp. opravný prostriedok.

Ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že podľa § 306 ods. 1 Trestného

poriadku opravným prostriedkom proti rozsudku súdu prvého stupňa je odvolanie.

Sťažovateľ tak bude mať v ďalších štádiách trestného konania k dispozícii právne

prostriedky na účinnú obranu ním označeného práva, o ktorých po ich uplatnení budú nielen

oprávnené, ale aj povinné rozhodnúť vecne príslušné všeobecné súdy, a to bez ohľadu na to,

že proti namietanému uzneseniu okresného súdu nie je prípustné odvolanie.

Za týchto okolností by prijatie sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie bolo

v rozpore s princípom subsidiarity, na ktorom je založená právomoc ústavného súdu

rozhodovať o sťažnostiach podľa .

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľa odmietol podľa z dôvodu nedostatku svojej

právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. mája 2014