Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 288/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. mája 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť J. Ď. – M., zastúpeného

Advokátskou kanceláriou Andrea Havelková, s. r. o., Ulica D. Dlabača 2748/28, Žilina,

konajúcou prostredníctvom konateľky a advokátky JUDr. Andrey Havelkovej, ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. , a

takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Ď. – M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. apríla 2014

doručená sťažnosť J. Ď. – M. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou

kanceláriou Andrea Havelková, s. r. o., Ulica D. Dlabača 2748/28, Žilina, konajúcou

prostredníctvom konateľky a advokátky JUDr. Andrey Havelkovej, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že predmetom namietaného konania je rozhodovanie

o návrhu sťažovateľa, ktorým sa domáha proti odporkyni uloženia povinnosti odvysielať

opravu nepravdivých a pravdu skresľujúcich údajov. Návrh na začatie konania bol

okresnému súdu doručený 10. mája 2013, „pričom táto vec bola vedená na Okresnom súde

Žilina pod sp. zn. a dňa 22. 05. 2013 bola prevedená do oddelenia

občianskoprávnych vecí a zmenila sa sp. zn. Okresného súdu Žilina na sp. zn.

“.

Podľa názoru sťažovateľa „súd postupoval nesprávne, keď pri podaní návrhu

nesprávne posúdil túto vec ako obchodnoprávnu, pričom prevedenie spisu z jedného

oddelenia do druhého na tom istom súde trvalo až 12 dní, o ktoré sa zbytočne predĺžilo toto

súdne konanie“.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza: „Až po viac ako mesiaci odo dňa

podania návrhu, a to dňa 18. 06. 2013 doručil Okresný súd Žilina sťažovateľovi výzvu na

zaplatenie súdneho poplatku zo dňa 12. 06. 2013, ktorý obratom sťažovateľ zaplatil. Po

zaplatení súdneho poplatku Okresný súd Žilina opäť v predmetnej právnej veci nekonal a až

dňa 13. 02. 2014 bolo navrhovateľovi doručené poučenie. Dňa 24. 03. 2014 následne

Okresný súd Žilina vyslovil svoju miestnu nepríslušnosť a vec postúpil Okresnému súdu

Bratislava IV... Takýto postup Okresného súdu Žilina podľa nášho názoru nemožno

odôvodniť právnou alebo faktickou zložitosťou veci alebo správaním účastníkov konania,

a tak podľa nášho názoru postupom Okresného súdu Žilina došlo k porušeniu čl. 48 ods. 2

a Dohovoru.“

Sťažovateľ poukázal tiež na predmet konania a uviedol, že „odvysielanie opravy

plynutím času postupne stráca svoje opodstatnenie, čo sa nepriaznivo odzrkadľuje aj na

ujme, ktorá je sťažovateľovi odvysielaním nepravdivých o pravdu skresľujúcich údajov

spôsobená“.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Žilina vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.

porušené bolo.

Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.000,- € (slovom

tritisíc eur), ktoré je Okresný súd Žilina povinný zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľovi priznáva náhradu trov konania vo výške 340,90 € (dva úkony právnej

služby- príprava a prevzatie a spísanie sťažnosti pri hodnote jedného úkonu vo výške 134 €

+ 8,04 € režijný paušál + 20 % DPH), ktorú im Okresný súd Žilina je povinný zaplatiť na

účet jeho právneho zástupcu spoločnosti Advokátska kancelária Andrea Havelková,

s. r. o..., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , , ).

Sťažovateľ namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto na

naplnenie základného práva podľa a práva podľa dohovoru

nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na

ich počet (napr. , ).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ) sa

ochrana základnému právu podľa (a tiež právu podľa

dohovoru) poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto

ochrany porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto

prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená

ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného

základného práva postupom okresného súdu, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako

zjavne neopodstatnenú ( ).

Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti zistil, že

okresný súd 24. marca 2014 postúpil vec vedenú pod sp. zn. po vyslovení

svojej miestnej nepríslušnosti Okresnému súdu Bratislava IV. V čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu (11. apríla 2014) už teda okresný súd nebol miestne príslušným súdom na

konanie a rozhodovanie predmetnej právnej veci, preto nemohol byť porušovateľom

sťažovateľom označeného základného práva podľa a práva podľa dohovoru, čo

v súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu zakladá dôvod na jej odmietnutie pre

zjavnú neopodstatnenosť.

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po predbežnom prerokovaní

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Nad rámec odôvodnenia tohto uznesenia ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že

v prípade, ak by v konaní pred miestne a vecne príslušným súdom dochádzalo v predmetnej

veci k prieťahom v konaní, nič nebráni sťažovateľovi, aby opätovne podal sťažnosť podľa

, ktorou sa bude domáhať ochrany svojho základného práva podľa

, resp. práva podľa dohovoru, pričom konanie bude

posudzované ako celok, t. j. ústavný súd bude prihliadať i na konanie všeobecného súdu

pred postúpením veci miestne príslušnému súdu (od podania žaloby).

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. mája 2014