Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 253/2014
PDF · 148.25 KB
No categories available
I. ÚS 253/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. mája 2014
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti PEREX, a. s., Trnavská cesta 39/A, Bratislava,
zastúpenej advokátom JUDr. Markom Ogurčákom, Advokátska kancelária LEGAL
PROFESSIONALS, s. r. o., Tehelná 25, Bratislava, vo veci namietaného porušenia
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a na slobodu prejavu podľa čl. 26
Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 10 a na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach č. k. 1 Co 26/2012-421 z 26. júna 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti PEREX, a. s., o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. januára
2014 doručená sťažnosť spoločnosti PEREX, a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 26 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 10 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 Co 26/2012-421
z 26. júna 2013.
2. Zo sťažnosti a z pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou
súdneho konania o ochranu osobnosti, v ktorom má procesné postavenie odporcu:
„Okresný súd Košice -okolie rozsudkom zo dňa 26. 9. 2008 sp. zn. 7 C 452/2002-200
rozhodol vo veci tak, že konanie ohľadom časti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal
uverejnenia ospravedlnenia v denníku Pravda zastavil, žalobcovi priznal náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 3 milióny Sk a náhradu trov konania v celkovej sume 499.780,-
€.
Krajský súd Košice rozsudkom zo dňa 22. 04. 2010 pod sp. zn. 1 Co 2/2009 zmenil
rozsudok OS Košice-okolie zo dňa 26. 09. 2008 pod sp. zn. 7 C 452/2002 v znení opravného
uznesenia zo dňa 12. 11. 2008 pod sp. zn. 7 C 452/2002 tak, že žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 3.300,- € ako náhradu nemajetkovej ujmy a to do 15-tich dní
od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žiadnemu účastníkovi
nepriznal právo na náhradu trov konania.
Voči predmetnému rozsudku KS Košice podal žalobca dovolanie na NS SR.
Na základe uznesenia NS SR zo dňa 31. 10. 2011, sp. zn. 2 Cdo 252/2010 bol rozsudok KS
Košice zo dňa 22. 4. 2010, sp. zn. 1 Co 2/2009 zrušený a vec bola KS Košice vrátená
na ďalšie konanie...
Po zrušení rozhodnutia KS Košice zo dňa 22. 4. 2010, sp. zn. 1 Co 2/2009 dovolacím
súdom nebolo v rámci pojednávaní na KS Košice dňa 5. 6. 2013 ani 26. 6. 2013 vykonané
(zopakované) ani doplnené žiadne dokazovanie a súd vychádzal z rovnakého skutkového
a právneho stavu, ako tomu bolo v pri rozhodnutí dňa 22. 4. 2010. Napriek tejto skutočnosti
dospel súd k rozdielnym skutkovým a právnym záverom.
Rozsudkom Krajského súdu Košice... zo dňa 26. 6. 2013, sp. zn. 1 Co 26/2012...
rozhodol súd rozsudkom tak, že:
- Potvrdil rozsudok v znení opravného uznesenia zo dňa 12. 11. 2008
vo vyhovujúcom výroku do sumy 25.000,- €
- V prevyšujúcom vyhovujúcom výroku zmenil rozsudok tak, že žalobu zamietol
- Potvrdil rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá
- Uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania v sume 26.327,99 €.“
3. Sťažovateľka v ďalšej časti sťažnosti predostrela podrobnú argumentáciu dôvodov,
pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie za rozporné s už uvedenými právami. V tejto
súvislosti citovala viaceré súdne rozhodnutia a názory právnej teórie.
4. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, právo sťažovateľa na slobodu prejavu vyplývajúceho z čl. 26 Ústavy
SR a čl. 10 Dohovoru ako aj jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 1 Co 26/2012-421 zo dňa 26. júna 2013, porušené boli.
2. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1 Co 26/2012-421 zo dňa 26. júna
2013, zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
3. Sťažovateľovi priznáva primerané zadosťučinenie v peniazoch v sume 5000,- €.
4. Sťažovateľovi priznáva právo na úhradu trov konania v sume 275,96 € (2 úkony
právnej služby - príprava a prevzatie, spracovanie ústavnej sťažnosti - á 130,17/úkon + 2x
7,81 € režijný paušál) + 20 % DPH, ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný uhradiť
na účet právneho zástupcu sťažovateľa, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.“
5. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že „Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 1 Co 26/2012-421 zo dňa 26. júna 2013 podal sťažovateľ dovolanie dňa 18. 11.
2013. Do podania ústavnej sťažnosti nemá sťažovateľ vedomosť o tom, že by bolo
rozhodnuté o jeho dovolaní...“.
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán
ochrany ústavnosti podľa čl. 124 ústavy túto poskytuje v rozsahu vyplývajúcom
z ustanovení čl. 125 až čl. 130 ústavy, a to za presne vymedzených procesných podmienok
vrátane kvalifikovaného podania, návrhu na začatie konania, ktorého náležitosti sú bližšie
ustanovené v § 20 ods. 1 a 2, § 49, § 50 a § 53 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“).
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Podstatou námietok sťažovateľky je právne posúdenie rozhodnutia krajského súdu
v jej veci najmä z hľadiska rešpektovania základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
(resp. práva na spravodlivý proces) a z neho vyplývajúce ďalšie práva (bod 1), v dôsledku
porušenia ktorých sa domáhala ako v konaní pred ústavným súdom, tak aj podaním
dovolania najvyššiemu súdu zrušenia ňou označeného rozhodnutia krajského súdu.
9. V súlade s ustanovením čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd môže konať
o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať tými sťažnosťami, ak sa
sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich
práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to
poskytuje. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá
automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich.
10. Zmyslom a účelom už uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana
ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale
úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné
súdy, ktoré sú v občianskom súdnom konaní povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony
na konkrétny prípad v súlade s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou
podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv
a základných slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám
zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý
nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na
ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity
právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde
(III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05). Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp
minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých
rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).
11. Ak sa za tejto situácie (bod 8) sťažovateľka domáhala svojho práva jednak
na dovolacom súde a zároveň aj na ústavnom súde, musela byť sťažnosť odmietnutá pre jej
predčasnosť, pretože o ochrane označených práv, ktorých porušenie namieta, bude
vo vzťahu ku krajskému súdu rozhodovať najvyšší súd ako súd dovolací. Ústavný súd
zaujal preto názor (podobne napr. I. ÚS 169/09), že v prípade podania opravného
prostriedku (dovolania) a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je ústavná sťažnosť
považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie takejto
sťažnosti bude považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému
rozhodnutiu (porovnaj tiež rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra
2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53
a 54).
12. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť odmietol pre jej neprípustnosť podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
13. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho
významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. mája 2014