Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 253/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. mája 2014

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti PEREX, a. s., Trnavská cesta 39/A, Bratislava,

zastúpenej advokátom JUDr. Markom Ogurčákom, Advokátska kancelária LEGAL

PROFESSIONALS, s. r. o., Tehelná 25, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a na slobodu prejavu podľa čl. 26

a práva podľa a na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského

súdu v Košiciach č. k. -421 z 26. júna 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti PEREX, a. s., o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. januára

2014 doručená sťažnosť spoločnosti PEREX, a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie základného práva podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 10 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. -421

z 26. júna 2013.

2. Zo sťažnosti a z pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou

súdneho konania o ochranu osobnosti, v ktorom má procesné postavenie odporcu:

„Okresný súd Košice -okolie rozsudkom zo dňa 26. 9. 2008 sp. zn. -200

rozhodol vo veci tak, že konanie ohľadom časti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal

uverejnenia ospravedlnenia v denníku Pravda zastavil, žalobcovi priznal náhradu

nemajetkovej ujmy v sume 3 milióny Sk a náhradu trov konania v celkovej sume 499.780,-

€.

Krajský súd Košice rozsudkom zo dňa 22. 04. 2010 pod sp. zn. zmenil

rozsudok OS Košice-okolie zo dňa 26. 09. 2008 pod sp. zn. v znení opravného

uznesenia zo dňa 12. 11. 2008 pod sp. zn. tak, že žalovanému uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 3.300,- € ako náhradu nemajetkovej ujmy a to do 15-tich dní

od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žiadnemu účastníkovi

nepriznal právo na náhradu trov konania.

Voči predmetnému rozsudku KS Košice podal žalobca dovolanie na NS SR.

Na základe uznesenia NS SR zo dňa 31. 10. 2011, sp. zn. bol rozsudok KS

Košice zo dňa 22. 4. 2010, sp. zn. zrušený a vec bola KS Košice vrátená

na ďalšie konanie...

Po zrušení rozhodnutia KS Košice zo dňa 22. 4. 2010, sp. zn. dovolacím

súdom nebolo v rámci pojednávaní na KS Košice dňa 5. 6. 2013 ani 26. 6. 2013 vykonané

(zopakované) ani doplnené žiadne dokazovanie a súd vychádzal z rovnakého skutkového

a právneho stavu, ako tomu bolo v pri rozhodnutí dňa 22. 4. 2010. Napriek tejto skutočnosti

dospel súd k rozdielnym skutkovým a právnym záverom.

Rozsudkom Krajského súdu Košice... zo dňa 26. 6. 2013, sp. zn. ...

rozhodol súd rozsudkom tak, že:

- Potvrdil rozsudok v znení opravného uznesenia zo dňa 12. 11. 2008

vo vyhovujúcom výroku do sumy 25.000,- €

- V prevyšujúcom vyhovujúcom výroku zmenil rozsudok tak, že žalobu zamietol

- Potvrdil rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá

- Uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania v sume 26.327,99 €.“

3. Sťažovateľka v ďalšej časti sťažnosti predostrela podrobnú argumentáciu dôvodov,

pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie za rozporné s už uvedenými právami. V tejto

súvislosti citovala viaceré súdne rozhodnutia a názory právnej teórie.

4. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, právo sťažovateľa na slobodu prejavu vyplývajúceho z

SR a čl. 10 Dohovoru ako aj jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. -421 zo dňa 26. júna 2013, porušené boli.

2. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. -421 zo dňa 26. júna

2013, zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi priznáva primerané zadosťučinenie v peniazoch v sume 5000,- €.

4. Sťažovateľovi priznáva právo na úhradu trov konania v sume 275,96 € (2 úkony

právnej služby - príprava a prevzatie, spracovanie ústavnej sťažnosti - á 130,17/úkon + 2x

7,81 € režijný paušál) + 20 % DPH, ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný uhradiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľa, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

5. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že „Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. -421 zo dňa 26. júna 2013 podal sťažovateľ dovolanie dňa 18. 11.

2013. Do podania ústavnej sťažnosti nemá sťažovateľ vedomosť o tom, že by bolo

rozhodnuté o jeho dovolaní...“.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán

ochrany ústavnosti podľa túto poskytuje v rozsahu vyplývajúcom

z ustanovení až , a to za presne vymedzených procesných podmienok

vrátane kvalifikovaného podania, návrhu na začatie konania, ktorého náležitosti sú bližšie

ustanovené v § 20 ods. 1 a 2, § 49, § 50 a § 53 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

7. Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Podstatou námietok sťažovateľky je právne posúdenie rozhodnutia krajského súdu

v jej veci najmä z hľadiska rešpektovania základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

(resp. práva na spravodlivý proces) a z neho vyplývajúce ďalšie práva (bod 1), v dôsledku

porušenia ktorých sa domáhala ako v konaní pred ústavným súdom, tak aj podaním

dovolania najvyššiemu súdu zrušenia ňou označeného rozhodnutia krajského súdu.

9. V súlade s ustanovením ústavný súd môže konať

o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať tými sťažnosťami, ak sa

sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich

práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to

poskytuje. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá

automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich.

10. Zmyslom a účelom už uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana

ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale

úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné

súdy, ktoré sú v občianskom súdnom konaní povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony

na konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

podľa , sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv

a základných slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám

zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý

nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na

ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity

právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v

(, ). Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp

minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých

rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané ().

11. Ak sa za tejto situácie (bod 8) sťažovateľka domáhala svojho práva jednak

na dovolacom súde a zároveň aj na ústavnom súde, musela byť sťažnosť odmietnutá pre jej

predčasnosť, pretože o ochrane označených práv, ktorých porušenie namieta, bude

vo vzťahu ku krajskému súdu rozhodovať najvyšší súd ako súd dovolací. Ústavný súd

zaujal preto názor (podobne napr. ), že v prípade podania opravného

prostriedku (dovolania) a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je ústavná sťažnosť

považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie takejto

sťažnosti bude považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému

rozhodnutiu (porovnaj tiež rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra

2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53

a 54).

12. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť odmietol pre jej neprípustnosť podľa

.

13. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. mája 2014