Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/252/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcu : M. I., bývajúci

v K., zastúpený JUDr. J. F., advokátom v T., proti ţalovanému : P., so sídlom v B.,

zastúpený H., o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Košice – okolie pod sp.zn.

, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 22. apríla

2010 sp.zn.

t a k t o :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 22. apríla 2010 sp.zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice – okolie rozsudkom z 26. septembra 2008 č.k. -200

konanie ohľadom časti ţaloby, ktorou sa ţalobca domáhal uverejnenia ospravedlnenia

v denníku P. na jeho prvej strane vrátane znenia tohto ospravedlnenia zastavil. Uloţil

ţalovanému zaplatiť ţalobcovi 3 000 000 Sk ako náhradu nemajetkovej ujmy do 15 dní

od právoplatnosti rozsudku. Zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi trovy konania v sume

200 000 Sk z titulu súdneho poplatku a z titulu trov právneho zastúpenia v sume 299 780 Sk

všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení prvostupňový súd uviedol, ţe

listinnými ako aj svedeckými výpoveďami bolo preukázané, ţe po uverejnení predmetného

článku nastala reakcia svedčiaca v okamţitom plošnom a hromadnom negatívnom postoji

k osobe ţalobcu a v konečnom dôsledku výraznom zníţení dôstojnosti a váţnosti ţalobcu

v spoločnosti.

Opravným uznesením z 12. novembra 2008 č.k. -227 Okresný súd

Košice – okolie výrok písomného vyhotovenia rozsudku Okresného súdu Košice – okolie

č.k. -200 zo dňa 26. septembra 2008 opravil tak, ţe správne má znieť spolu

so 4. výrokom „V prevyšujúcom rozsahu sa ţaloba zamieta“.

2

Na odvolanie ţalobcu ako aj ţalovaného Krajský súd v Košiciach rozsudkom

z 22. apríla 2010 č.k. -324 zmenil rozsudok okresného súdu v znení opravného

uznesenia tak, ţe ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi 3 300 € ako náhradu nemajetkovej

ujmy a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti ţalobu zamietol.

Vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Odvolací súd

v odôvodnení uviedol, ţe z toho, ako bola ţaloba podaná, jednoznačne vyplýva, ţe ide

o ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal ochrany osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho

zákonníka v súvislosti s článkom „Kto financuje K.“ uverejneným v denníku P. dňa

2.11.1999. Aj keď v tejto ţalobe (ale aj v ďalších podaniach a prednesoch ţalobcu, či jeho

právneho zástupcu) nie je expressis verbis uvedené, ktoré osobnostné právo ţalobcu malo byť

týmto článkom porušené, z kontextu ţaloby a výsluchu ţalobcu je evidentné, ţe ide o česť

ţalobcu, pretoţe vzhľadom na obsah článku tvrdí, ţe ho občania celej Slovenskej republiky,

ale najmä v regióne kde pôsobí povaţujú za úplatkára a korupčníka. Je teda zrejmé, ktoré časti

článku ţalobca povaţoval za nepravdivé a ktorými podľa jeho tvrdenia došlo k zásahu do jeho

osobnostných práv. Prvostupňový súd teda správne rozhodol o ochrane osobnosti

v nadväznosti na článok „Kto financuje K.“ uverejnený v denníku P. dňa 2.11.1999

a námietka ţalovaného v tomto smere nie je dôvodná. Prvostupňový súd sa však nedôsledne

vysporiadal s tým, kto je subjektom osobnostných práv podľa § 11 a nasl. Občianskeho

zákonníka a koho práva sú touto právnou úpravou chránené. Subjektom osobnostných práv

podľa a nasl. môţe byť len fyzická osoba. Ţalobca sám však

dôsledne nerozlišoval ochranu svojich osobnostných práv ako fyzickej osoby podľa § 11

a nasl. a ochranu dobrej povesti právnických osôb, v rámci ktorých

vykonával svoju podnikateľskú činnosť ( ), či dokonca

náhradu škody, ktorá mala v dôsledku tohto článku vzniknúť kaţdej firme, v ktorej bol

spoločníkom. Ak teda prvostupňový súd výsledky vykonaného dokazovania vo vzťahu

k uplatnenému nároku – nároku na ochranu osobnosti ţalobcu ako fyzickej osoby

vyhodnocoval aj v nadväznosti na tvrdený dopad inkriminovaného článku na obchodné

spoločnosti ţalobcu, nepostupoval správne a v tomto smere je odvolanie ţalovaného dôvodné.

Ochrana osobnosti podľa a nasl. prichádza do úvahy len

v takých zásahoch do osobnostnej sféry fyzickej osoby, ktoré sú neoprávnené. Pokiaľ ide

o mediálne zásahy, je to najmä rozširovanie nepravdivých alebo P. skresľujúcich skutočností.

Občianskoprávna ochrana osobnostných práv spočíva na objektívnom princípe a nevyţaduje

3

zavinenie. Ţalovaný sa preto nemôţe svojej zodpovednosti zbaviť len s poukazom na

výpoveď poškodenej osoby v inej trestnej kauze. To, ţe informácia „o poskytnutí

14 000 000 Sk firmou ţalobcu I. na účet T.“ nebola pravdivá, napokon uznal sám ţalovaný

v spore vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. . Ohľadne základu

nároku, t.j. zodpovednosti ţalovaného za neoprávnený zásah, ku ktorému došlo uvedením

nepravdivých informácií v inkriminovanom článku, teda uţ nebolo v tomto štádiu potrebné

vykonávať dokazovanie a tento základ je daný aj pre zodpovednosť ţalovaného v tomto spore

o ochranu osobnosti ţalobcu. V ďalšom slede je teda aj z pohľadu hore uvedeného predmetu

konania (zásah len do osobnostných práv ţalobcu ako fyzickej osoby), potrebné vyhodnotiť

intenzitu tohto zásahu do cti samotného ţalobcu bez ohľadu na jeho eventuálny vplyv na jeho

obchodné spoločnosti.

P. je, ţe osoba ţalobcu bola uţ aj pred inkriminovaným článkom medializovaná v súvislosti

s informáciami o začatí trestného stíhania v kauze S., a tak bolo širokej verejnosti známe, ţe

iniciálky M. I. uvedené v inkriminovanom článku, v podtitulku ktorého sa vlastne tieţ

upriamuje pozornosť na túto kauzu, patria ţalobcovi. Zo správy Krajského súdu v Banskej

Bystrici odvolací súd zistil, ţe v tejto trestnej veci bol ţalobca vo väzbe v čase od X. do

X., t.j. vo väzbe bol aj v čase uverejnenia inkriminovaného článku. Pokiaľ ale ide

o tvrdený zásah do osobnostných práv ţalobcu, nemoţno osobu ţalobcu izolovať od toho, čo

bolo o ňom verejnosti známe uţ v predchádzajúcej medializácii kauzy S., a tak nemoţno

všetku negatívnu odozvu voči nemu (tvrdenú ujmu v očiach verejnosti) pripísať len

uvedenému článku. Pri hodnotení ujmy na osobnostných právach ţalobcu teda bolo potrebné

brať do úvahy povesť ţalobcu, v tom čase sa nachádzajúceho vo väzbe po obvinení zo

závaţnej trestnej činnosti. Aj berúc do úvahy potrebu rešpektovania prezumpcie neviny pri

predchádzajúcej medializácii tejto kauzy bola táto skutočnosť uţ objektívne známa v širokom

a bliţšom okolí ţalobcu. Odvolací súd napokon práve s ohľadom na predchádzajúcu

medializáciu jeho osoby v súvislosti s touto kauzou dospel k záveru, ţe aj taká identifikácia

ţalobcu aká bola uvedená v inkriminovanom článku („M. I. z T.“) a jeho firmy („firma I.“)

spolu s odkazom na S., dostatočne umoţňovala identifikovať osobu ţalobcu nielen v širšom

ale najmä uţšom okolí. Informácia v tomto článku uvedená však bola spôsobilá povesť (česť)

ţalobcu ešte viac prehĺbiť, pretoţe nad rámec z podozrenia z trestného činu v kauze S., ktoré

uţ bolo predtým známe, ho skutočne bolo moţné vnímať ešte aj ako úplatkára (čo vyplýva aj

z výpovede svedkov) dokonca s podozrením zo snahy ovplyvniť priebeh tohto trestného

konania (viď úvod článku).

Odvolací súd však ujmu na strane ţalobcu hodnotí menej intenzívne ako prvostupňový súd

a to najmä s prihliadnutím na to, ţe v tom čase bol vo väzbe pre uţ predtým medializované

trestné stíhanie a nebol bezprostredne osobne vystavený hodnoteniu verejnosti, ktorá uţ mala

informáciu o jeho obvinení zo závaţnej trestnej činnosti, ale tieţ s prihliadnutím na to, ţe

na ochranu jeho osobnosti nemoţno započítať negatívny vplyv tohto článku na obchodnú

činnosť jeho obchodných spoločností; tento napokon tieţ mohol súvisieť a zrejme aj súvisel

s informáciami o trestnej činnosti, pre ktorú bol stíhaný. Napokon aj z výpovedí svedkov,

ktorí vypovedali v prvostupňovom konaní vyplýva, ţe vnímali obvinenie z tejto trestnej

činnosti, tak nie je v tejto situácii moţné tvrdiť, ţe negatívne vnímanie ţalobcu bolo

v príčinnej súvislosti výlučne s nepravdivými informáciami v inkriminovanom článku.

V tejto súvislosti treba brať do úvahy, ţe ţalobca, ktorý bol uţ v tom čase trestne stíhaný

v sledovanej kauze, bol v inkriminovanom článku ešte naviac opísaný ako človek, ktorý

poskytuje úplatky a „pozornosti“ strane K. v niekoľko miliónových sumách, čo ho v očiach

verejnosti stavalo ešte do horšej pozície. Uţ to, ţe po predchádzajúcej medializácii kauzy S.,

na ktorú je aj v inkriminovanom článku poukázané, bola táto nepravdivá informácia

uverejnená v celoslovenskom periodiku, je podľa názoru odvolacieho súdu v danej situácii

potrebné povaţovať za značnú ujmu na osobnostných právach ţalobcu, ktorá by odôvodnila

priznanie náhrady nemajetkovej ujmy aj popri ospravedlnení. Keď ale ţalobca podaním

ţaloby o ochranu osobnosti čakal takmer tri roky od neoprávneného zásahu do jeho

osobnostných práv a následne aj ţalobu v časti o uloţenie povinnosti ospravedlniť sa vzal

späť, sám sa zbavil moţnosti vyuţitia najúčinnejšej právnej ochrany a spochybnil takú

závaţnosť ujmy, akú vzhľadom na poţadovanú náhradu nemajetkovej ujmy tvrdí.

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti a všetky hore uvedené okolnosti má za to, ţe

za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy do cti ţalobcu ako fyzickej osoby moţno za danej

situácie povaţovať maximálne sumu porovnateľnú s výškou náhrady nemajetkovej ujmy

priznanej P. G.. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil

a ţalobcovi priznal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3 300 € a v prevyšujúcej časti

ţalobu zamietol.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ktorého prípustnosť

odôvodňoval ustanovením § 238 ods. 1 Os.p. a dôvodnosť ustanovením § 241 ods. 2

písm.b/, c/ Namietal, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou

konania, touto vadou je podľa jeho názoru nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu

pre nedostatok dôvodov. Pokiaľ ide o dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 241 ods. 2

písm.c/ , t.j. nesprávne právne posúdenie má za to, ţe prvostupňový a druhostupňový

súd správne zistili skutkový stav ale nesprávne posúdili rozsah priznania nemajetkovej ujmy,

keď mu v konečnom dôsledku priznali nemajetkovú ujmu v sume 3 300 € a nepriznali ju

v celom ţiadanom rozsahu v sume 165 969,50 €. V konaní bolo nepochybne preukázané, ţe

ţalovaný zasiahol do jeho osobnosti a cti tak, ako sa uvádza v § 11 a § 12 Občianskeho

zákonníka. Zásah do jeho osobnosti bol o to závaţnejší, ţe mal širokú publicitu, lebo bol

šírený tlačou, denníkom, ktorý vychádza vo veľkom náklade a veľká časť obyvateľstva

Slovenskej republiky ho čítala. Ţalovaný konal v zlom úmysle proti jeho osobe a za kaţdú

cenu ho chcel vykresliť ako zlého človeka, korupčníka a utvrdzovať občanov a orgány činné

v trestnom konaní, ţe je podvodník v súvislosti s kauzou S. a článkom, ktorý je predmetom

ochrany osobnosti. Vytváral teóriu zdania o jeho vine a vnucoval presvedčenie okoliu

a čitateľom denníka P. o jeho vine. Článkami sa správal ako trestný sudca. Ide o neprípustný

nátlak za účelom vsugerácie svojich myšlienok na myslenie a rozhodovanie kompetentných

orgánov v kauze S.. Nemôţe sa stotoţniť s právnym záverom Krajského súdu Košice

týkajúcim sa výšky náhrady nemajetkovej ujmy porovnateľnej s priznanou nemajetkovou

ujmou P. G. vo veci OS Pezinok pod sp.zn. . V predmetnej veci na Okresnom

súde Pezinok účastníci uzavreli súdny zmier. P. G. a jeho spoločnosť T. si rozdelili zaplatenie

nemajetkovej ujmy podľa toho, ako im to vyhovovalo a nie podľa rozhodnutia súdu, čo nie je

v rozpore s právnymi predpismi. Z uvedeného dôvodu nie je moţné len na túto skutočnosť

prihliadnuť tak, ako to urobil Krajský súd Košice. Nesúhlasí s právnym záverom Krajského

súdu v Košiciach, ţe náhrada nemajetkovej ujmy má byť niţšia, vzhľadom na tú skutočnosť,

ţe ihneď nepodal ţalobu na ochranu osobnosti a čakal takmer tri roky s podaním, čím mal

sám spochybniť závaţnosť ujmy. Takýto právny záver odvolacieho súdu nie je prijateľný a je

v rozpore aj so zásadou spravodlivosti zakotvenej v Navrhol zrušiť oba rozsudky

niţších súdov a vec vrátiť Okresnému súdu Košice – okolie na ďalšie konanie.

Ţalovaný vo svojom vyjadrení navrhol dovolanie ţalobcu zamietnuť a priznať mu

trovy dovolacieho konania.

6

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/

(t.j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Ustanovenie nemá ţiadne obmedzenia

vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania.

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania

významný, a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení,

moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné.

Pre záver o existencii niektorých z uvedených procesných vád nie je rozhodujúci subjektívny

názor účastníka o tom, ţe v konaní došlo k jednej z týchto vád, ale len jednoznačne, všetky

pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne

vymenovaných vád.

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom.

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení je vo svojej

podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré

právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj

a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. ).

Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko

z 9. decembra 1994, Séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a

Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález

z 12. mája 2004 sp.zn. ), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne

konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho

rozhodnutia. Poţiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych

podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje , podľa ktorého

v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých

dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,

jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých

dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie

navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku

bolo presvedčivé. Ústavne konformným výkladom ustanovenia pritom

treba dospieť k záveru, ţe s poţiadavkami v ňom uvedenými je v rozpore nielen úplný, či

čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napríklad aj existencia extrémneho

nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď

právne závery zo skutkových zistení v ţiadnej moţnej interpretácii nevyplývajú a napokon

i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť

tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva

účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa

vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka

na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia

práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom predvídaným spôsobom) odníma

moţnosť náleţite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine

polemiky s jeho dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych

opravných prostriedkov a teda sa mu odníma moţnosť konať pred súdom.

Podľa názoru dovolacieho súdu bolo takouto vadou postihnuté konanie odvolacieho

súdu v prejednávanej veci.

Z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku je zrejmé, ţe odvolací súd pri

hodnotení ujmy na osobnostných právach ţalobcu bral do úvahy povesť ţalobcu, v tom čase

nachádzajúceho sa vo väzbe po obvinení zo závaţnej trestnej činnosti, táto skutočnosť bola

medializovaná a teda nebol bezprostredne osobne vystavený hodnoteniu verejnosti, ktorá uţ

mala informáciu o jeho obvinení zo závaţnej trestnej činnosti a teda ujmu na strane ţalobcu

hodnotí menej intenzívne ako prvostupňový súd (viď č.l. 10 rozsudku). Následne však

odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia (viď č.l. 11 predmetného rozsudku) uvádza „aj

v tejto súvislosti treba brať do úvahy, ţe ţalobca, ktorý bol uţ v tom čase trestne stíhaný

v sledovanej kauze, bol v inkriminovanom článku ešte naviac opísaný ako človek, ktorý

poskytuje úplatky a pozornosti strane K. v niekoľko miliónových sumách, čo ho v očiach

verejnosti stavalo do ešte horšej pozície. Uţ to, ţe po predchádzajúcej medializácii kauzy S.,

na ktorú je aj v inkriminovanom článku poukázané, bola táto nepravdivá informácia

uverejnená v celoslovenskom periodiku, je podľa názoru odvolacieho súdu v danej situácii

potrebné povaţovať za značnú ujmu na osobnostných právach ţalobcu, ktorá by

odôvodňovala priznanie náhrady nemajetkovej ujmy aj popri ospravedlnení“. Takéto

odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu týkajúce sa ujmy na osobnostných právach ţalobcu

je značne vnútorne rozporné a súčasne nelogické, nepreskúmateľné a preto nezákonné.

Odvolací súd sa v odôvodnení rozhodnutia náleţite nevyporiadal ani s primeranou výškou

náhrady nemajetkovej ujmy do cti ţalobcu ako fyzickej osoby, keď uviedol „ţe za primeranú

náhradu nemajetkovej ujmy do cti ţalobcu ako fyzickej osoby moţno za danej situácie

povaţovať maximálne sumu porovnateľnú s výškou náhrady nemajetkovej ujmy priznanou P.

G.“. Takéto odôvodnenie náhrady nemajetkovej ujmy nezodpovedá poţiadavke na riadne

a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie odvolacieho súdu je teda

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu, majúce za následok jeho

nepresvedčivosť je vadou konania, ktorou sa ako uţ bolo uvedené, účastníkovi odníma

moţnosť riadne konať pred súdom. So zreteľom na uvedené dovolací súd rozsudok

9

odvolacieho súdu zrušil jednak v zamietavej časti, ktorou odvolací súd v prevyšujúcej časti

ţalobu zamietol a jednak v potvrdzujúcej časti, v ktorej odvolací súd zmenil rozsudok v znení

opravného uznesenia tak, ţe ţalovanú zaviazal zaplatiť ţalobcovi 3 300 € ako náhradu

nemajetkovej ujmy a v nadväzujúcom výroku o trovách konania ( ) a vec

mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nebolo moţné

v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov,

lebo vzhľadom na uţ spomenutú vadu konania nemoţno posúdiť, či napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu spočíva na (ne)správnom právnom posúdení veci.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Záverom je potrebné uviesť, ţe v ďalšom konaní odvolací súd rozhodne aj o odvolaní

ţalobcu do zamietavej časti rozsudku prvostupňového súdu (o ktorej doteraz nerozhodol).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. októbra 2011

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová