Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 245/2014
PDF · 112.7 KB
No categories available
I. ÚS 245/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. mája 2014
predbežne prerokoval sťažnosť I. H., J., L., zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Kulom,
Mäsiarska 30, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 9 To 34/2012, a takto
rozhodol:
Sťažnosť I. H. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
4. februára 2014 doručená sťažnosť I. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského
súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 To 34/2012.
2. Z návrhu vyplýva, že sťažovateľ ako poškodený v trestnom konaní podal
6. júla 2012 odvolanie proti výroku o nepriznaní náhrady škody proti obžalovanému
rozsudkom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) č. k. 32 T 32/2010-703
z 3. júla 2012, ktorým bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149
ods. 1 a 2 písm. a) a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného
zákona. Krajský súd 23. júla 2013 uznesením sp. zn. 9 To 34/2012 rozsudok okresného súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Keďže krajský súd 15. novembra 2013 nedoručil
sťažovateľovi písomné vyhotovenie jeho zrušujúceho uznesenia, podal sťažnosť
na porušenie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov; až dňa
9. decembra 2013 mu toto uznesenie krajského súdu bolo doručené a zároveň aj
podpredseda krajského súdu reagoval na jeho sťažnosť.
3. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ žiadal, aby po prijatí jeho sťažnosti
na ďalšie konanie ústavný súd rozhodol tak, že základné právo na verejné prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom „Krajského súdu Prešov, sp. zn. 32 T 32/2010-703“ (správne malo byť
9 To 34/2012, pozn.) porušené bolo, zakáže krajskému súdu porušovať tieto práva, prizná
sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € a prizná náhradu trov konania
v sume 280,01 €, ktoré zaplatí krajský súd do 2 mesiacov od doručenia nálezu na účet jeho
právneho zástupcu.
4. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak
tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
5. Sťažovateľ v predmetnej veci namietal porušenie svojho základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 9 To 34/2012.
6. V zmysle § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote
dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa
sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,
že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny
prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02,
III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02). Jednou zo zákonných podmienok na jej prijatie na ďalšie
konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv
alebo slobôd sťažovateľa.
7. Podľa zistenia ústavného súdu o porušení označených základných práv sa
sťažovateľ dozvedel najneskoršie 15. novembra 2013, kedy zároveň podával aj sťažnosť
predsedovi krajského súdu.
8. Sťažnosť sťažovateľa bola osobne podaná ústavnému súdu 4. februára 2014.
9. Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľ sa ochrany svojich označených práv
domáhal až po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
10. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní podľa
§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietol ako oneskorene podanú a vzhľadom na túto
skutočnosť bolo už ďalej bezpredmetné rozhodovať o jeho žiadosti o ustanovenie právneho
zástupcu v konaní pred ústavným súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. mája 2014