Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 574/2013
PDF · 301.35 KB
No categories available
II. ÚS 574/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júna 2014 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej
a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť Ing. Z. C., zastúpenej advokátom
JUDr. Martinom Ribárom, Advokátska kancelária, Mickiewiczova 2, Bratislava, vo veci
namietaného porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 103/08 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 103/08 p o r u š i l
právo Ing. Z. C. na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Piešťany vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C 103/08 p r i k a z u j e
konať bez zbytočných prieťahov.
3. Ing. Z. C. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc
eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. Ing. Z. C. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 275,94 €
(slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov), ktorú j e Okresný súd
Piešťany p o v i n n ý vyplatiť na účet jej advokáta JUDr. Martina Ribára, Advokátska
kancelária, Mickiewiczova 2, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 574/2013-9 z 5. novembra 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. Z. C. (ďalej aj „sťažovateľka“), ktorou
namietala porušenie svojho práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Piešťany (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 7 C 103/08 (pôvodne pod sp. zn. 4 C 182/04, taktiež postupom Okresného súdu
Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. PN – 4 C 182/04).
1.1 Podľa § 18b ods. 1 zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon
Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sídlach a obvodoch
súdov“), výkon súdnictva k 1. januáru 2008 vo veci sťažovateľky prešiel z odovzdávajúceho
Okresného súdu Trnava na nadobúdajúci Okresný súd Piešťany.
2. Z obsahu sťažnosti vyplynul chronologický prehľad niektorých úkonov
vykonaných v napadnutom konaní, ako aj tieto podstatné skutočnosti:
„Predmetom tejto sťažnosti je porušovanie práv sťažovateľky garantovaných (...)
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uverejnenom v zbierke
(...) V zmysle čl. 6 ods. 1 zák. 209/1992 Zb. Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne
a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,
ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch (...).
Navrhovateľka som sa návrhom zo dňa 30. 10. 2001 domáhala určenia neplatnosti
kúpnej zmluvy podaným na Okresný súd Bratislava I, kde konanie prebiehalo až do
12. 11. 2003, kedy následne bola vec postúpená Okresnému súdu Piešťany.
(...) Sťažovateľka mám za to, že za 10 rokov trvania tohto konania súd nevykonal
dostatok úkonov a spôsobenými prieťahmi boli porušené moje ústavné práva na spravodlivý
proces bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľka som taktiež podala sťažnosť na prieťahy v konaní na Okresný súd
Piešťany. (...)
Sťažovateľka na základe uvedeného, mám za to, že primeranou náhradou škody
spôsobenej mi postupom prvostupňového súdu je 500,- EUR za každý rok trvania tohto
konania, teda 5 000,- EUR.
(...) Navrhovateľka mám za to, že doterajším postupom Okresného súdu Piešťany
bolo porušené moje Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov čím mi
vznikla priama finančná škoda pozostávajúca z nemožnosti nakladania s mojím
vlastníctvom tak, ako má na mysli § 123 Obč. zák. a teda navrhovatelia nemôžeme predmet
svojho vlastníctva držať, používať a zaobchádzať s ním a nemôžeme tento predmet dať do
nájmu tretej osobe podľa svojho uváženia a za obvyklých podmienok.
Nakoľko v doterajšom konaní súdov bolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivé
súdne konanie v primeranej lehote v zmysle (...) čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky (...) vydal tento
nález:
Základné právo sťažovateľa, a to (...) čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a slobôd bolo porušené postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod č. k.
Podľa § 36 ods. 2 zák. č. 38/93 Z. z. o organizácii Ústavného súdu priznáva sa
sťažovateľovi náhrada trov jeho právneho zastúpenia, splatná do jedného mesiaca od
právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. Martina Ribára,
advokáta(...)
Z týchto dôvodov žiadam Ústavný súd SR, aby (...) tejto sťažnosti vyhovel a prikázal
Okresnému súdu Piešťany, ktorý podľa nášho posúdenia porušil naše základné práva
a slobody svojou nečinnosťou, aby vo veci konal a aby mi bola podľa § 56 ods. 4 cit. zák.
priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 5000,- EUR splatná do dvoch mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu SR.“
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 25/14
zo 17. februára 2014 a právny zástupca sťažovateľky prípisom z 13. marca 2014.
3.1 Predsedníčka okresného súdu popísala chronológiu úkonov vykonaných súdom
v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:
„(...) Čo sa týka skutkovej a právnej zložitosti sporu ide o neplatnosť kúpnej zmluvy.
Viacero pojednávaní muselo byť pre neúčasť účastníkov, či už ospravedlnenú alebo
neospravedlnenú, odročené. Niektoré pojednávania boli odročené pre PN zákonného sudcu.
V priebehu konania sa zisťoval stav konania o pozbavení odporcu v 1. rade spôsobilosti na
právne úkony, ohľadom čoho sa najskôr zamietal návrh na prerušenie a následne súd
konanie prerušil.
Sťažovateľka, resp. jej právny zástupca na viaceré pojednávania neprišli, pričom
z niektorých sa ani neospravedlnili.
Obdobie nekonania vo veci v rokoch 2008 až 2009 bolo spôsobené nedostatočnou
personálnou obsadenosťou súdu, pričom sudkyňa podľa možnosti vo veci konala s ohľadom
na zaťaženosť, avšak niektoré termíny museli byť zrušené aj pre práceneschopnosť sudkyne.
Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti
výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu
väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi,
ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní.
Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov,
kde s účinnosťou od 1. 5. 2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod
okresu Hlohovec, čo by malo prispieť k zníženiu vysokého nápadu a plynulejšiemu
vybavovaniu všetkých vecí.
Netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od
ústneho pojednávania v zmysle ust. § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde, keďže od ústneho
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“
3.2 Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu nevyužila právo zaujať
stanovisko k uvedenému vyjadreniu predsedníčky okresného súdu, právny zástupca iba
prípisom oznámil, že „(...)netrváme na ústnom prejednaní veci, keďže od ústneho
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci“.
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práva na prejednanie
veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav
konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 7 C 103/08 (pôvodne pod sp. zn.
4 C 182/04, taktiež postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. PN –
Dňa 30. októbra 2001 podala sťažovateľka na Okresnom súde Bratislava I (ďalej aj
„okresný súd I“) proti Ing. J. C. (ďalej len „odporca 1“) a proti spoločnosti Prior Obchodné
Domy a. s., Partizánske (ďalej len „odporca 2“), žalobný návrh na určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 18 C 160/01.
Dňa 21. novembra 2001 okresný súd I vyzval sťažovateľku, aby v určenej lehote
zosúladila označenie odporcu 2 s výpisom z obchodného registra.
Dňa 12. decembra 2001 sťažovateľka reagovala na výzvu okresného súdu I.
Dňa 8. februára 2002 okresný súd I vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho
poplatku za podaný návrh.
Dňa 15. februára 2002 sťažovateľka uhradila súdny poplatok.
Dňa 19. februára 2002 okresný súd I doručil žalobný návrh odporcom na vyjadrenie.
Dňa 13. novembra 2003 bol vyhotovený prípis, v zmysle ktorého okresný súd I
postupuje vec Okresnému súdu Piešťany z dôvodu miestnej príslušnosti. Prípis o postúpení
veci bol doručený účastníkom konania, okrem správcu konkurznej podstaty odporcu 2,
ktorý podľa informácie pošty zomrel.
Dňa 9. decembra 2003 konajúci sudca vykonal v spise úpravu, podľa ktorej prípis
o postúpení veci má byť doručený likvidátorovi odporcu 2.
Dňa 11. decembra 2003 sa likvidátorovi odporcu 2 uvedený prípis nepodarilo
doručiť.
Dňa 20. apríla 2004 okresný súd I dožiadal Register obyvateľov Slovenskej
republiky (ďalej len „register obyvateľov“), aby oznámil trvalý pobyt likvidátora odporcu 2.
Dňa 29. apríla 2004 register obyvateľov reagoval na dožiadanie okresného súdu I.
Dňa 13. mája 2004 okresný súd I zaslal prípis o postúpení veci likvidátorovi
odporcu 2.
Dňa 27. mája 2004 sťažovateľka doručila okresnému súdu I svoj „nesúhlas
s postúpením veci“.
Dňa 25. novembra 2003 bol prípis, v zmysle ktorého Okresný súd Bratislava I
postupuje vec Okresnému súdu Piešťany z dôvodu miestnej príslušnosti spolu so súvisiacim
spisom doručený okresnému súdu. Vec bola na okresnom súde zaevidovaná pod sp. zn.
Dňa 2. júla 2004 okresný súd namietol svoju miestnu príslušnosť na Najvyššom súde
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). Vec bola na najvyššom súde zaevidovaná
pod sp. zn. 1 Ndc 116/04.
Dňa 6. júla 2004 najvyšší súd rozhodol, že miestne príslušným v predmetnej veci je
Okresný súd Piešťany.
Dňa 15. júla 2004 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 18. novembra 2004 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 6. december 2004.
Dňa 1. decembra 2004 správca konkurznej podstaty odporcu 2 ospravedlnil svoju
neúčasť na nariadenom pojednávaní, pretože medzičasom bol zrušený konkurz na
odporcu 2, správca bol zbavený funkcie, avšak uznesenie o tejto skutočnosti ešte nie je
právoplatné.
Dňa 6. decembra 2004 bolo pojednávanie odročené na neurčito.
Dňa 7. decembra 2004 okresný súd dožiadal Krajský súd v Bratislave o oznámenie,
„kto bol určený za nového správcu konkurznej podstaty“ odporcu 2.
Dňa 23. decembra 2004 Krajský súd v Bratislave reagoval na dopyt okresného súdu.
Dňa 1. januára 2005 sa stal príslušným v danej veci Okresný súd Trnava, kde bola
vec zaevidovaná pod sp. zn. PN – 4 C 182/04.
Dňa 10. marca 2005 Okresný súd Trnava vyžiadal z obchodného registra výpis
ohľadne odporcu 2.
Dňa 6. apríla 2005 obchodný register zaslal Okresnému súdu Trnava výpis ohľadne
odporcu 2.
Dňa 19. apríla 2005 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 7. jún 2005.
Dňa 7. júna 2005 bolo pojednávanie odročené na neurčito, pretože sa nedostavil
zástupca odporcu 2, ktorý doručenie nemal vykázané. V rovnaký deň bolo vo veci nariadené
pojednávanie na 27. september 2005, pričom Okresný súd Trnava požiadal likvidátora
odporcu 2, Okresný súd Trnava a Okresný súd Nitra, aby oznámili, „či prebieha konanie
o výmaz z obchodného registra“ odporcu 2.
Dňa 20. júna 2005 bola vrátená zásielka určená likvidátorovi odporcu 2 s tým, že je
na uvedenej adrese neznámy.
Dňa 12. júla 2005 Okresný súd Nitra oznámil, že na tomto súde neprebieha konanie
o výmaz z obchodného registra odporcu 2.
Dňa 4. augusta 2005 Okresný súd Trnava dožiadal register obyvateľov, aby oznámil
trvalý pobyt likvidátora odporcu 2.
Dňa 22. augusta 2005 register obyvateľov reagoval na dožiadanie Okresného súdu
Trnava.
Dňa 19. septembra 2005 bolo Okresnému súdu Trnava oznámené, že Krajský súd
v Bratislave zrušil konkurz na odporcu 2. „Po ukončení konkurzného konania nezostal
úpadcovi žiaden majetok, z toho dôvodu sa má zato, že prebieha výmaz z obchodného
registra“ odporcu 2.
Dňa 23. septembra 2005 sťažovateľka rozšírila svoj návrh aj na PhDr. K. C. (ďalej aj
„odporkyňa“).
Dňa 27. septembra 2005 bolo pojednávanie odročené na 9. december 2005. Na toto
pojednávanie sa nedostavila ani sťažovateľka a ani jej právny zástupca. V rovnaký deň
podal zákonný sudca „podnet na začatie výmazu“ odporcu 2 z obchodného registra.
Dňa 5. októbra 2005 Okresný súd Trnava uznesením č. k. PN – 4 C 182/04-103
pripustil zmenu petitu návrhu. Súd v rovnaký deň uznesením č. k. PN – 4 C 182/04-104
pripustil aj rozšírenie návrhu aj na odporkyňu PhDr. K. C.
Dňa 8. decembra 2005 sťažovateľka ospravedlnila svoju neúčasť na nariadenom
pojednávaní s tým, že súhlasí, aby sa pojednávalo v jej neprítomnosti.
Dňa 9. decembra 2005 bolo pojednávanie odročené na 4. apríl 2006.
Dňa 27. februára 2006 bolo Okresnému súdu Trnava doručené uznesenie Okresného
súdu Nitra č. k. 29 Exre 85/05-40, ktorým sa začalo konanie o výmaz odporcu 2
z obchodného registra.
Dňa 4. apríla 2006 bolo pojednávanie odročené na 6. jún 2006 „za účelom pokúsenia
mimosúdneho vyporiadania veci“.
Dňa 6. júna 2006 sa pojednávanie neuskutočnilo z dôvodu neprítomnosti účastníkov
konania. Okresný súd Trnava uznesením č. k. PN – 4 C 182/04-123 prerušil konanie.
Dňa 12. júla 2006 sťažovateľka podala odvolanie proti rozhodnutiu o prerušení
konania.
Dňa 21. septembra 2006 podala sťažovateľka návrh na pokračovanie v konaní.
Dňa 6. februára 2007 Okresný súd Trnava uznesením č. k. PN – 4 C 182/04-148
konanie proti odporcovi 2 zastavil.
Dňa 11. júna 2007 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 19. september 2007.
Dňa 19. septembra 2007 bolo pojednávanie odročené na neurčito aj preto, že sa na
pojednávanie nedostavil právny zástupca sťažovateľky. Okresný súd Trnava zrušil svoje
uznesenie o prerušení konania.
Dňa 25. septembra 2007 Okresný súd Trnava vyzval sťažovateľku, aby „uviedla
hodnotu nehnuteľnosti ku dňu 23. 9. 2005“.
Dňa 10. decembra 2007 sťažovateľka žiadala Okresný súd Trnava o „upresnenie
dôvodu na základe ktorého odo mňa žiadate uviesť hodnotu nehnuteľnosti ku dňu
23. 9. 2005“.
Dňa 1. januára 2008 výkon súdnej právomoci v danej veci prešiel na Okresný súd
Piešťany, na ktorom bola vec zaevidovaná pod sp. zn. 7 C 103/08, pričom vec bola
pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. Lucii Chrapkovej.
Dňa 10. septembra 2009 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby
oznámil, „čo mienila navrhovateľka podaním doručeným Okresnému súdu Trnava dňa
13. 9. 2007“.
Dňa 2. októbra 2009 právny zástupca sťažovateľky oznámil okresnému súdu, že
„kópiu podania navrhovateľky, doručeného Vášmu súdu 13. 9. 2007 nemám k dispozícii
a z uvedeného dôvodu nevieme oznámiť, čo mienila navrhovateľka svojím podaním
a navrhujeme v tejto veci vykonať dopyt na navrhovateľku“.
Dňa 13. novembra 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 9. marec 2010.
Dňa 9. marca 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
1. jún 2010.
Dňa 1. júna 2010 bolo pojednávanie odročené na 12. august 2010, pretože sa na
pojednávanie nedostavil JUDr. L. K. a taktiež odporkyňa, ktorým okresný súd uložil
poriadkovú pokutu.
Dňa 2. júna 2010 sťažovateľka, odporca 1 a odporkyňa spoločným prípisom
ospravedlnili svoju neúčasť na ostatnom ústnom pojednávaní a uviedli, že sa chcú
mimosúdne dohodnúť, preto žiadajú o prerušenie konania.
Dňa 12. augusta 2010 bolo pojednávanie odročené na 23. september 2010 z dôvodu
práceneschopnosti zákonnej sudkyne.
Dňa 23. septembra 2010 bolo pojednávanie odročené na 4. november 2010.
Dňa 4. novembra 2010 bolo pojednávanie odročené na neurčito pre neprítomnosť
odporcov.
Dňa 28. decembra 2010 sťažovateľka podala návrh na vydanie predbežného
opatrenia.
Dňa 21. januára 2011 okresný súd uznesením č. k. 7 C 103/08-227 nariadil vo veci
predbežné opatrenie.
Dňa 22. februára 2011 odporcovia podali odvolanie proti rozhodnutiu o nariadení
predbežného opatrenia, ktoré neskôr ešte doplnili.
Dňa 7. marca 2011 okresný súd uznesením č. k. 7 C 103/08-260 a č. k. 7 C 103/08-
263 vyzval odporcov na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie. V rovnaký deň bolo
odvolanie zaslané sťažovateľke na vyjadrenie.
Dňa 21. marca 2011 odporcovia podali odvolanie proti rozhodnutiu o uložení
poriadkovej pokuty.
Dňa 30. marca 2011 sa sťažovateľka vyjadrila k odvolaniu odporcov.
Dňa 4. a 5. apríla 2011 boli spisy predložené Krajskému súdu v Trnave (ďalej len
„krajský súd“), aby rozhodol o odvolaniach odporcov.
Dňa 13. apríla 2011 krajský súd uznesením č. k. 11 Co 102/2011-287 napadnuté
rozhodnutie okresného súdu, ktorým vydal vo veci predbežné opatrenie, potvrdil
a napadnuté uznesenie o uložení poriadkovej pokuty uznesením č. k. 11 Co 102/2011-291
zrušil.
Dňa 20. apríla 2011 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 10. mája 2011 okresný súd dožiadal okresný súd I o vypočutie odporcu 1
a odporkyne.
Dňa 14. júla 2011 zákonná sudkyňa urgovala vybavenie dožiadania. V rovnaký deň
odporcovia navrhli prerušenie konania, pretože prebieha aj konanie o pozbavenie
spôsobilosti na právne úkony odporcu 1.
Dňa 26. júla 2011 bol urobený dopyt na okresný súd I, či evidujú konanie
o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony odporcu 1.
Dňa 8. augusta 2011 bolo okresnému súdu doručené „vybavenie dožiadania“.
Dňa 18. augusta 2011 okresný súd I oznámil, že sa na tomto súde pod sp. zn.
7 C 103/2011 vedie konanie o pozbavenie spôsobilosti odporcu 1 na právne úkony.
Dňa 2. septembra 2011 okresný súd uznesením č. k. 7 C 103/08-328 návrh odporcov
na prerušenie konania zamietol.
Dňa 21. septembra 2011 odporcovia podali odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí
ich návrhu na prerušenie konania.
Dňa 26. septembra 2011 bolo uvedené odvolanie odporcov zaslané sťažovateľke na
vyjadrenie.
Dňa 24. októbra 2011 sa sťažovateľka vyjadrila k odvolaniam odporcov.
Dňa 2. novembra 2011 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní
odporcov.
Dňa 10. júla 2012 krajský súd uznesením č. k. 10 Co 192/2011-375 napadnuté
rozhodnutie okresného súdu o prerušení konania potvrdil.
Dňa 14. augusta 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 28. augusta 2012 okresný súd vyzval právneho zástupcu odporcu 1, aby
oznámil, kto bol určený jeho mandantovi za opatrovníka.
Dňa 4. septembra 2012 právny zástupca odporcu 1 reagoval na výzvu súdu a tiež
oznámil, že „odporcovi 1 nebol do dnešného dňa právoplatne ustanovený opatrovník“.
Dňa 19. októbra 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 29. november 2012.
Dňa 29. novembra 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
neurčito na účely oznámenia adresy svedkyne a zváženia ďalšieho postupu vo veci.
Dňa 7. decembra 2012 sťažovateľka oznámila okresnému súdu adresu svedkyne.
Dňa 17. decembra 2012 okresný súd uznesením č. k. 7 C 103/08-393 prerušil konanie
„do právoplatného skončenia veci vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.
1Ps/5/2011 v časti o ustanovenie opatrovníka“ odporcovi 1.
Dňa 14. marca 2013 sťažovateľka podala odvolanie proti uvedenému uzneseniu
o prerušení konania.
Dňa 24. mája 2013 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o opravnom
prostriedku sťažovateľky.
Dňa 29. januára 2014 krajský súd uznesením č. k. 24 Co 215/2013-426 napadnuté
uznesenie okresného súdu o prerušení konania zrušil.
Dňa 31. januára 2014 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 7. februára 2014 okresný súd uznesením č. k. 7 C 103/08-430 ustanovil
odporcovi 1 opatrovníka v danom konaní.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd
rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom Okresného
súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 103/08 (pôvodne pod sp. zn. 4 C 182/04,
taktiež postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. PN-4 C 182/04)
dochádza k porušovaniu práva sťažovateľky na prejednanie veci v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd poznamenáva, že vzhľadom na ustanovenie § 18b ods. 1
zákona o sídlach a obvodoch súdov v súvislosti s otázkou, či bolo porušené právo
sťažovateľky na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov v okolnostiach danej veci,
posudzoval postup odovzdávajúceho Okresného súdu Trnava a nadobúdajúceho Okresného
súdu Piešťany ako celok so všetkými ústavnoprávnymi dôsledkami pre Okresný súd
Piešťany vrátane plnej zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru (rovnako aj základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy), sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,
II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie
v napadnutom konaní po skutkovej stránke mohlo predstavovať určitú zložitosť súvisiacu
najmä s nutnosťou konať s opatrovníkom a dožiadaným súdom. Napriek tomu však ústavný
súd zdĺhavý priebeh napadnutého konania nemôže pripísať (tak ako to bude uvedené v bode
III/3) iba na vrub zložitosti veci, avšak na túto okolnosť nemohol neprihliadať pri určení
primeraného zadosťučinenia. Po právnej stránke možno danú vec považovať za štandardnú,
nijako sa nevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky
v preskúmavanej veci, treba poukázať predovšetkým na to, že, ako to z chronológie úkonov
vykonaných v napadnutom konaní vyplýva (pozri bod II tohto nálezu), k predĺženiu
napadnutého konania prispela aj samotná sťažovateľka, resp. jej právny zástupca najmä
tým, že v určitých obdobiach bola aj nesúčinnostná, keďže sa opakovane nezúčastnila (a to
aj bez ospravedlnenia) na pojednávaniach v danej veci (27. septembra 2005, 6. júna 2006,
19. septembra 2007). Na uvedené správanie sťažovateľky taktiež nemohol ústavný súd
neprihliadnuť pri úvahe o priznaní výšky finančného zadosťučinenia.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci
a predovšetkým poukazuje na to, že celkové trvanie posudzovaného konania viac ako
dvanásť rokov (od 30. októbra 2001) v súčasnosti iba na súde prvého stupňa je už samo
osebe celkom jednoznačne neprimerané, a to aj v tom prípade, ak odhliadneme od toho, že
vec sa do 25. novembra 2003 nachádzala na Okresnom súde Bratislava I a spis sa osemnásť
mesiacov nachádzal na odvolacom súde. Za tieto obdobia, samozrejme Okresný súd
Piešťany nemôže niesť žiadnu zodpovednosť. Viac ako 8,5 rokov však napadnuté konanie
trvá na Okresnom súde Piešťany (z toho 3 roky na Okresnom súde Trnava), pričom okresný
súd bol v danej veci aj bez akýchkoľvek zákonných alebo iných dôvodov absolútne nečinný
od 15. júla 2004 do 18. novembra 2004 (štyri mesiace) a od 1. januára 2008 do
10. septembra 2009 (dvadsať mesiacov). Okresný súd teda dva roky vo veci (ktorá trvala
vtedy už 7 rokov) nevykonal žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty,
v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka počas napadnutého súdneho konania nachádza,
čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku dohovoru (pozri napr.
I. ÚS 41/02). K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania
účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. Pokiaľ predsedníčka okresného súdu
poukázala na „existenciu systémových nedostatkov v oblasti výkonu spravodlivosti
vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu väčším počtom
sudcov“, nebolo to možné akceptovať. Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát
vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03 a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že
nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí
zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len
v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2
a rovnako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,
aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie
spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv.
objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu,
nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu
účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného aj v čl. 6 ods. 1
dohovoru oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných
súdov (mutatis mutandis I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane
zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, posudzuje postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené
činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto
pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované
ako objektívne vo vyjadrení okresného súdu (mutatis mutandis I. ÚS 6/06).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľky na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci
bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 5 000 € najmä preto, že v dôsledku zbytočných prieťahov v napadnutom konaní
„nemôžeme predmet svojho vlastníctva držať, používať a zaobchádzať s ním a nemôžeme
tento predmet dať do nájmu tretej osobe podľa svojho uváženia a za obvyklých podmienok“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je
dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené
priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom
súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného
porušenia práv sťažovateľky, vzhľadom aj na správanie sťažovateľky (jej právneho
zástupcu) v napadnutom konaní považuje za primerané vo výške 1 000 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 3 a v bode 5.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za dva
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 18. júla 2013 a spísanie sťažnosti
z 19. júla 2013). Za dva úkony vykonané v roku 2013 patrí odmena v sume dvakrát po
130,16 € a režijný paušál dvakrát po 7,81 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy
právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkove sumu 275,94 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. júna 2014