Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 56/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2014 v senáte

zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Milana Ľalíka a Marianny Mochnáčovej

prerokoval sťažnosť V. S., zastúpeného advokátkou JUDr. Janou Ftorkovou, V. Spanyola

8343/1A, Žilina, vo veci namietaného porušenia základných práv na súdnu ochranu podľa

a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v

konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo V. S. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a základné právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. V. S. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom

dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. V. S. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 501,57 € (slovom

päťstojeden eur a päťdesiatsedem centov), ktorú j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý

vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Jany Ftorkovej, V. Spanyola 8343/1A,

Žilina, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti nevyhovuje.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -13 z 5. februára 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť V. S. vo veci namietaného porušenia

základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Porušenie základných práv vidí sťažovateľ v tomto skutkovom stave:

„Žalobkyňa E. T... sa žalobou doručenou Okresnému súdu v Žiline dňa 13. 7. 2007

domáha voči žalovanému V. S... v tomto konaní zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva rozdelením veci, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde v Žiline pod

sp. zn. ...

Napriek tomu, že od podania návrhu uplynulo už viac ako 6 rokov, vo veci doposiaľ

nebolo vydané rozhodnutie v merite veci.

Navrhovateľ podaním zo dňa 19. 8. 2013... žiadal súd o bezprieťahové a efektívne

vybavovanie veci s poukazom na to, že súd vo veci koná neefektívne a s prieťahmi v konaní,

čo je zrejmé z obsahu spisu, nakoľko posledné pojednávanie vo veci určené na deň 21. 9.

2009 bolo zrušené z dôvodu PN právneho zástupcu žalobkyne a napriek tomu, že

navrhovateľ navrhol vykonať dokazovanie ohliadkou na mieste samom, táto doposiaľ

zo strany súdu nebola vykonaná...

Napriek uvedenej sťažnosti navrhovateľa adresovanej predsedovi súdu doposiaľ

nebolo na sťažnosť reagované...“

3. Sťažovateľ je toho názoru, že postupom okresného súdu dochádza k porušovaniu

jeho základného práva garantovaného a a práva podľa

ods. 1 dohovoru, a preto žiada vydať tento nález:

„Základné právo V. S. na prerokovanie a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov

upravené v článku 48. ods. 2 a základné právo na súdnu

ochranu upravené v článku 46. ods. 1 a právo na prejednanie

jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C

349/2007 bolo porušené.

Okresný súd v Žiline je povinný zaplatiť V. S. primerané finančné zadosťučinenie v

sume 5.000 € do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

Okresný súd v Žiline je povinný zaplatiť V. S. trovy konania vrátane trov právneho

zastupovania...“

Sťažovateľ svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

odôvodnil tak, že „V konkrétnom prípade spočíva právna neistota navrhovateľa v tom, že

nie je zákonným spôsobom poskytnutá ochrana jeho právam, ktoré ako žalovaný v konaní

na Okresnom súde... bráni.“.

4. Na základe žiadosti ústavného súdu podpredsedníčka okresného súdu v písomnom

podaní (sp. zn. z 31. marca 2014) uviedla stručnú chronológiu vykonaných

procesných úkonov a k namietaným porušeniam základných práv sťažovateľa uviedla:

„Z uvedeného vyplýva, že vo veci sa skutočne nekonalo v zmysle a došlo tak,

k prieťahom, avšak nielen z dôvodu na strane súdu, ale aj na strane účastníkov. V tej

súvislosti si dovolím poukázať na neprimeranú zaťaženosť tunajšieho súdu a to aj

v porovnaní s inými súdmi, čo vyplýva aj z toho, že ročný nápad je cca 57.000 veci pri

výkone 31 sudcov.“

5. Sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k vyjadreniu okresného

súdu okrem iného uviedol: „Pokiaľ sa vo vyjadrení zo dňa 31. 3. 2014 poukazuje na to, že

sa uznáva, že súd nekonal vo veci bezprieťahovo, ale dôvodí aj prieťahmi v konaní na

strane účastníkov, priamo z vyjadrenia je zrejmé, že na strane odporcu vo veci samej neboli

preukázané žiadne prieťahy v konaní. Pojednávania, pokiaľ boli vo veci vytýčené na deň

25. 3. 2009, toto bolo odročené na žiadosť právneho zástupcu navrhovateľky, a ďalšie

pojednávanie odročené na 15. 7. 2009 bolo odročené nie z dôvodu na strane odporcu ale

na strane sudcu a právneho zástupcu navrhovateľky z dôvodu PN. Od vytýčenia posledného

pojednávania na deň 21. 9. 2009, ktoré bolo odročené z dôvodu PN právneho zástupcu

navrhovateľky, súd vo veci nekonal po dobu 4 roky...“

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených

článkov a dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu

predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje

ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných

na meritórne rozhodnutie vo veci (napr. , ).

II.

7. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností a zo spisu okresného súdu

ústavný súd zistil, že žalobný návrh bol podaný na okresnom súde 13. júla 2007

navrhovateľkou E. T. proti sťažovateľovi na zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. .

Následne okresný súd vo veci vykonal tieto procesné úkony:

- 3. augusta 2007 okresný súd vyzval navrhovateľku, aby v lehote 50 dní predložila

znalecký posudok s ocenením predmetnej nehnuteľnosti,

- 15. augusta 2007 navrhovateľka predložila okresnému súdu požadovaný znalecký

posudok,

- 20. augusta 2007 okresný súd vyzval navrhovateľku, aby v lehote 10 dní zaplatila

súdny poplatok za podaný žalobný návrh,

- 12. septembra 2007 okresný súd vydal uznesenie č. k. -16, ktorým

konanie vo veci zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku,

- 12. septembra 2007 navrhovateľka zaplatila súdny poplatok za podaný žalobný

návrh,

- 19. septembra 2007 navrhovateľka podala odvolanie proti uzneseniu okresného

súdu č. k. -16,

- 24. septembra 2007 okresný súd vydal uznesenie č. k. -21, ktorým

zrušil svoje uznesenie č. k. -16, ktoré bolo doručené sťažovateľovi 24. októbra

2007 s poučením o procesných právach i povinnostiach spolu so žalobným návrhom, aby sa

k nemu vyjadril,

- 26. februára 2009 dal sudca kancelárii pokyn na nariadenie termínu súdneho

pojednávania na 25. marec 2009,

- 2. marca 2009 okresný súd opakovane doručoval sťažovateľovi uznesenie

č. k. -16 spolu so žalobným návrhom, aby sa k nemu vyjadril, pošta zásielku

doručila sťažovateľovi 5. marca 2009,

- 16. marca 2009 navrhovateľka i právny zástupca navrhovateľky ospravedlnili svoju

neúčasť na pojednávaní a požiadali o odročenie súdneho pojednávania z dôvodu kolízie

právneho zástupcu navrhovateľky s inými súdnymi pojednávaniami,

- 19. marca 2009 okresný súd odročil súdne pojednávanie na 27. apríl 2009,

- 27. apríla 2009 okresný súd vykonal súdne pojednávanie, na ktorom vypočul

účastníkov sporu a pojednávanie odročil na 15. júl 2009 pre účely vykonania ďalšieho

dokazovania,

- 11. júna 2009 sťažovateľ predložil okresnému súdu vyjadrenie vo veci samej,

- 13. júla 2009 okresný súd bez uvedenia dôvodu odročil súdne pojednávanie

na 21. september 2009,

- 16. septembra 2009 právny zástupca navrhovateľky ospravedlnil svoju neúčasť

na pojednávaní a požiadal o odročenie súdneho pojednávania z dôvodu práceneschopnosti,

- 17. septembra 2009 právna zástupkyňa sťažovateľa predložila okresnému súdu

návrh na vykonanie dokazovania obhliadkou nehnuteľnosti,

- 23. septembra 2009 okresný súd požiadal Stredoslovenské vodárne a kanalizácie

Žilina o vyjadrenie, či je a prípadne kde sa nachádza vodárenská stavba na predmetnom

pozemku,

- 19. októbra 2009 Stredoslovenské vodárne a kanalizácie Žilina požiadali okresný

súd o zaslanie mapových podkladov, aby sa mohli k veci vyjadriť,

- 4. novembra 2009 okresný súd zaslal Stredoslovenským vodárňam a kanalizáciám

Žilina katastrálnu mapu, aby sa k veci vyjadril,

- 24. novembra 2009 Stredoslovenské vodárne a kanalizácie Žilina podali okresnému

súdu stanovisko k predmetnej parcele,

- 6. novembra 2013 dal sudca kancelárii pokyn na nariadenie termínu súdneho

pojednávania na 9. december 2013,

- 9. decembra 2013 okresný súd vykonal súdne pojednávanie a po vypočutí

sporových strán pojednávanie odročil na neurčito pre účely vykonania ďalšieho

dokazovania,

- 17. februára 2014 dal sudca kancelárii pokyn na nariadenie termínu súdneho

pojednávania na 5. marec 2014,

- okresný súd listom zo 17. februára 2014 vyzval sporové strany, aby sa vyjadrili

k možnosti rozdelenia nehnuteľnosti,

- 4. marca 2014 na výzvu okresného súdu sa k veci vyjadril sťažovateľ,

- 5. marca 2014 okresný súd vykonal súdne pojednávanie a po vypočutí sporových

strán pojednávanie odročil na neurčito,

- 6. marca 2014 dal sudca kancelárii pokyn na nariadenie termínu súdneho

pojednávania na 31. marec 2014,

- 28. marca 2014 navrhovateľka podala okresnému súdu návrh na zastavenie súdneho

konania z dôvodu, že zobrala späť žalobný návrh v celom rozsahu,

- 31. marca 2014 okresný súd vykonal súdne pojednávanie a po vyjadrení právnej

zástupkyne sťažovateľa odročil pojednávanie na 28. máj 2014,

III.

8. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ak ústavný

súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1

vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

9. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa každý

má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná.

10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu.“ (m. m. ). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť

taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty,

kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

11. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Občiansky

súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia

významná povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie

môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie

odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

12. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

(i) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (ii) správanie účastníka súdneho

konania a (iii) postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj

povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom

prípade.

13. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že

predmetom konania je rozhodovanie o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva, teda po právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec patriacu

do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva.

14. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanej veci, ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil okolnosti, na základe

ktorých by sťažovateľ prispel k celkovej dĺžke súdneho konania.

15. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom konajúceho okresného súdu

v predmetnej veci. Sťažovateľ v sťažnosti nekonkretizoval obdobia, počas ktorých malo

dôjsť k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, ale poukázal na celkovú dĺžku konania

v trvaní takmer 6 rokov. Zo zistení ústavného súdu je tiež nepochybné, že okresný súd

od 24. septembra 2007 do 26. februára 2009 a od 4. novembra 2009 do 6. novembra 2013

nevykonal žiaden procesný úkon vo veci.

16. Ústavný súd zobral do úvahy, že okresný súd v odpovedi na sťažnosti fakticky

priznal prieťahy v konaní. Obranu okresného súdu spočívajúcu v personálnych problémoch

ako dôvodu, ktorý by mal byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní,

ústavný súd neakceptoval. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. ,

, ) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť

konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania

zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený

subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní.

17. Ústavný súd z hľadiska prieťahov v konaní hodnotil postup okresného súdu ako

celok. Okresný súd v tomto ohľade nepochybne porušil svoje zákonné povinnosti dané mu

predovšetkým . Konanie na okresnom súde je poznačené

ako celok neefektívnosťou a nesústredenosťou. Aj keď okresný súd vykonával procesné

úkony, vykonával pojednávania, ktoré však odročil na neurčito a vec meritórne

neposudzoval. V čase od 24. septembra 2007 do 26. februára 2009 a od 4. novembra 2009

do 6. novembra 2013 bol okresný súd viac ako 5 rokov a 6 mesiacov rokov úplne nečinný.

18. Ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. už len z dôvodu celkového trvania tohto konania

(7 rokov), počas ktorého nebolo ani raz vo veci meritórne rozhodnuté, došlo u sťažovateľa

k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Uvedenú dĺžku konania

nemožno v rozumnej miere ospravedlniť žiadnymi relevantnými okolnosťami tohto prípadu.

19. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a práva na prerokovanie predmetnej

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v , resp. práva na prejednanie

veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

20. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a podľa konať

vo veci bez zbytočných prieťahov.

21. Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov, nepovažoval ale vzhľadom na okolnosti prípadu

uplatnenie tejto svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná

náprava, a preto dospel k záveru, že treba rozhodnúť aj o žiadosti sťažovateľa priznať mu

primerané finančné zadosťučinenie. Sťažovateľ v sťažnosti žiadal o priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia v sume 5 000 € z dôvodu dlhodobej právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza v dôsledku prieťahov v konaní.

22. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

(). Pri určení jeho výšky ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti

aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

23. Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku konania vedeného okresným súdom pod

sp. zn. , ako aj naplnenie princípu spravodlivosti, zohľadniac tiež charakter

sporu ústavný súd považoval priznanie sumy 2 500 € za primerané finančné zadosťučinenie

podľa . Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nepredstavuje realizáciu práva

priznaného , t. j. primerané finančné zadosťučinenie nemožno

stotožňovať s odškodným, s náhradou či už za skutočnú škodu alebo za ušlý zisk.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

24. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

25. Sťažovateľ, ktorý bol vo veci namietaných porušení práv úspešný, vznikli trovy

konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou. Advokátka vykonala 3 úkony

právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti

17. októbra 2013 a zaujatie písomného stanoviska zo 16. mája 2014 k vyjadreniu okresného

súdu. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)

vykonaných je 1/6 z výpočtového základu 781 €. Advokátka v roku 2013 vykonala 2 úkony

právnej pomoci a v roku 2014 jeden úkon právnej pomoci. Odmena za jeden právny úkon

vykonaný v roku 2013 je 130,16 €, spolu s režijným paušálom 7,81 € predstavuje sumu

137,97 € a za dva úkony 275, 94 €. Odmena za jeden právny úkon vykonaný v roku 2014 je

134 €, spolu s režijným paušálom 8,04 € predstavuje sumu 142,04 €. Odmena advokátke za

poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom (za 3 úkony právnych služieb a 3 x

paušálna náhrada) predstavuje celkovú sumu 417,98 € plus 20 % DPH (advokátka je

platcom dane z pridanej hodnoty), teda celkovo predstavuje sumu 501,57 €. Priznanú

úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právnemu

zástupcovi sťažovateľa ( v spojení s ) v lehote

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu ( ).

26. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4

výroku tohto rozhodnutia.

27. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom

súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie

nad ústavným súdom priznanú sumu uvedenú v bode 3 výroku nálezu. Z uvedených

dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto

rozhodnutia.

28. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2014