Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 56/2014
PDF · 228.28 KB
No categories available
I. ÚS 56/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2014 v senáte
zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Milana Ľalíka a Marianny Mochnáčovej
prerokoval sťažnosť V. S., zastúpeného advokátkou JUDr. Janou Ftorkovou, V. Spanyola
8343/1A, Žilina, vo veci namietaného porušenia základných práv na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v
konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 349/2007 a takto
rozhodol:
1. Základné právo V. S. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a základné právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní
vedenom pod sp. zn. 8 C 349/2007 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 349/2007 p r i k a z u j e
konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. V. S. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom
dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. V. S. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 501,57 € (slovom
päťstojeden eur a päťdesiatsedem centov), ktorú j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý
vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Jany Ftorkovej, V. Spanyola 8343/1A,
Žilina, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti sťažnosti nevyhovuje.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 56/2014-13 z 5. februára 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť V. S. vo veci namietaného porušenia
základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 349/2007.
2. Porušenie základných práv vidí sťažovateľ v tomto skutkovom stave:
„Žalobkyňa E. T... sa žalobou doručenou Okresnému súdu v Žiline dňa 13. 7. 2007
domáha voči žalovanému V. S... v tomto konaní zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva rozdelením veci, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde v Žiline pod
sp. zn. 8 C 349/2007...
Napriek tomu, že od podania návrhu uplynulo už viac ako 6 rokov, vo veci doposiaľ
nebolo vydané rozhodnutie v merite veci.
Navrhovateľ podaním zo dňa 19. 8. 2013... žiadal súd o bezprieťahové a efektívne
vybavovanie veci s poukazom na to, že súd vo veci koná neefektívne a s prieťahmi v konaní,
čo je zrejmé z obsahu spisu, nakoľko posledné pojednávanie vo veci určené na deň 21. 9.
2009 bolo zrušené z dôvodu PN právneho zástupcu žalobkyne a napriek tomu, že
navrhovateľ navrhol vykonať dokazovanie ohliadkou na mieste samom, táto doposiaľ
zo strany súdu nebola vykonaná...
Napriek uvedenej sťažnosti navrhovateľa adresovanej predsedovi súdu doposiaľ
nebolo na sťažnosť reagované...“
3. Sťažovateľ je toho názoru, že postupom okresného súdu dochádza k porušovaniu
jeho základného práva garantovaného čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, a preto žiada vydať tento nález:
„Základné právo V. S. na prerokovanie a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov
upravené v článku 48. ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základné právo na súdnu
ochranu upravené v článku 46. ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie
jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Okresného súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C
349/2007 bolo porušené.
Okresný súd v Žiline je povinný zaplatiť V. S. primerané finančné zadosťučinenie v
sume 5.000 € do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.
Okresný súd v Žiline je povinný zaplatiť V. S. trovy konania vrátane trov právneho
zastupovania...“
Sťažovateľ svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
odôvodnil tak, že „V konkrétnom prípade spočíva právna neistota navrhovateľa v tom, že
nie je zákonným spôsobom poskytnutá ochrana jeho právam, ktoré ako žalovaný v konaní
na Okresnom súde... bráni.“.
4. Na základe žiadosti ústavného súdu podpredsedníčka okresného súdu v písomnom
podaní (sp. zn. 1 SprS/62/2014 z 31. marca 2014) uviedla stručnú chronológiu vykonaných
procesných úkonov a k namietaným porušeniam základných práv sťažovateľa uviedla:
„Z uvedeného vyplýva, že vo veci sa skutočne nekonalo v zmysle § 6 O. s. p. a došlo tak,
k prieťahom, avšak nielen z dôvodu na strane súdu, ale aj na strane účastníkov. V tej
súvislosti si dovolím poukázať na neprimeranú zaťaženosť tunajšieho súdu a to aj
v porovnaní s inými súdmi, čo vyplýva aj z toho, že ročný nápad je cca 57.000 veci pri
výkone 31 sudcov.“
5. Sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k vyjadreniu okresného
súdu okrem iného uviedol: „Pokiaľ sa vo vyjadrení zo dňa 31. 3. 2014 poukazuje na to, že
sa uznáva, že súd nekonal vo veci bezprieťahovo, ale dôvodí aj prieťahmi v konaní na
strane účastníkov, priamo z vyjadrenia je zrejmé, že na strane odporcu vo veci samej neboli
preukázané žiadne prieťahy v konaní. Pojednávania, pokiaľ boli vo veci vytýčené na deň
25. 3. 2009, toto bolo odročené na žiadosť právneho zástupcu navrhovateľky, a ďalšie
pojednávanie odročené na 15. 7. 2009 bolo odročené nie z dôvodu na strane odporcu ale
na strane sudcu a právneho zástupcu navrhovateľky z dôvodu PN. Od vytýčenia posledného
pojednávania na deň 21. 9. 2009, ktoré bolo odročené z dôvodu PN právneho zástupcu
navrhovateľky, súd vo veci nekonal po dobu 4 roky...“
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených
článkov ústavy a dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu
predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje
ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných
na meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).
II.
7. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností a zo spisu okresného súdu
ústavný súd zistil, že žalobný návrh bol podaný na okresnom súde 13. júla 2007
navrhovateľkou E. T. proti sťažovateľovi na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 8 C 349/2007.
Následne okresný súd vo veci vykonal tieto procesné úkony:
- 3. augusta 2007 okresný súd vyzval navrhovateľku, aby v lehote 50 dní predložila
znalecký posudok s ocenením predmetnej nehnuteľnosti,
- 15. augusta 2007 navrhovateľka predložila okresnému súdu požadovaný znalecký
posudok,
- 20. augusta 2007 okresný súd vyzval navrhovateľku, aby v lehote 10 dní zaplatila
súdny poplatok za podaný žalobný návrh,
- 12. septembra 2007 okresný súd vydal uznesenie č. k. 8 C 349/2007-16, ktorým
konanie vo veci zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku,
- 12. septembra 2007 navrhovateľka zaplatila súdny poplatok za podaný žalobný
návrh,
- 19. septembra 2007 navrhovateľka podala odvolanie proti uzneseniu okresného
súdu č. k. 8 C 349/2007-16,
- 24. septembra 2007 okresný súd vydal uznesenie č. k. 8 C 349/2007-21, ktorým
zrušil svoje uznesenie č. k. 8 C 349/2007-16, ktoré bolo doručené sťažovateľovi 24. októbra
2007 s poučením o procesných právach i povinnostiach spolu so žalobným návrhom, aby sa
k nemu vyjadril,
- 26. februára 2009 dal sudca kancelárii pokyn na nariadenie termínu súdneho
pojednávania na 25. marec 2009,
- 2. marca 2009 okresný súd opakovane doručoval sťažovateľovi uznesenie
č. k. 8 C 349/2007-16 spolu so žalobným návrhom, aby sa k nemu vyjadril, pošta zásielku
doručila sťažovateľovi 5. marca 2009,
- 16. marca 2009 navrhovateľka i právny zástupca navrhovateľky ospravedlnili svoju
neúčasť na pojednávaní a požiadali o odročenie súdneho pojednávania z dôvodu kolízie
právneho zástupcu navrhovateľky s inými súdnymi pojednávaniami,
- 19. marca 2009 okresný súd odročil súdne pojednávanie na 27. apríl 2009,
- 27. apríla 2009 okresný súd vykonal súdne pojednávanie, na ktorom vypočul
účastníkov sporu a pojednávanie odročil na 15. júl 2009 pre účely vykonania ďalšieho
dokazovania,
- 11. júna 2009 sťažovateľ predložil okresnému súdu vyjadrenie vo veci samej,
- 13. júla 2009 okresný súd bez uvedenia dôvodu odročil súdne pojednávanie
na 21. september 2009,
- 16. septembra 2009 právny zástupca navrhovateľky ospravedlnil svoju neúčasť
na pojednávaní a požiadal o odročenie súdneho pojednávania z dôvodu práceneschopnosti,
- 17. septembra 2009 právna zástupkyňa sťažovateľa predložila okresnému súdu
návrh na vykonanie dokazovania obhliadkou nehnuteľnosti,
- 23. septembra 2009 okresný súd požiadal Stredoslovenské vodárne a kanalizácie
Žilina o vyjadrenie, či je a prípadne kde sa nachádza vodárenská stavba na predmetnom
pozemku,
- 19. októbra 2009 Stredoslovenské vodárne a kanalizácie Žilina požiadali okresný
súd o zaslanie mapových podkladov, aby sa mohli k veci vyjadriť,
- 4. novembra 2009 okresný súd zaslal Stredoslovenským vodárňam a kanalizáciám
Žilina katastrálnu mapu, aby sa k veci vyjadril,
- 24. novembra 2009 Stredoslovenské vodárne a kanalizácie Žilina podali okresnému
súdu stanovisko k predmetnej parcele,
- 6. novembra 2013 dal sudca kancelárii pokyn na nariadenie termínu súdneho
pojednávania na 9. december 2013,
- 9. decembra 2013 okresný súd vykonal súdne pojednávanie a po vypočutí
sporových strán pojednávanie odročil na neurčito pre účely vykonania ďalšieho
dokazovania,
- 17. februára 2014 dal sudca kancelárii pokyn na nariadenie termínu súdneho
pojednávania na 5. marec 2014,
- okresný súd listom zo 17. februára 2014 vyzval sporové strany, aby sa vyjadrili
k možnosti rozdelenia nehnuteľnosti,
- 4. marca 2014 na výzvu okresného súdu sa k veci vyjadril sťažovateľ,
- 5. marca 2014 okresný súd vykonal súdne pojednávanie a po vypočutí sporových
strán pojednávanie odročil na neurčito,
- 6. marca 2014 dal sudca kancelárii pokyn na nariadenie termínu súdneho
pojednávania na 31. marec 2014,
- 28. marca 2014 navrhovateľka podala okresnému súdu návrh na zastavenie súdneho
konania z dôvodu, že zobrala späť žalobný návrh v celom rozsahu,
- 31. marca 2014 okresný súd vykonal súdne pojednávanie a po vyjadrení právnej
zástupkyne sťažovateľa odročil pojednávanie na 28. máj 2014,
III.
8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný
súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší
také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1
vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody
porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,
ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,
primerané finančné zadosťučinenie.
9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý
má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne
a v primeranej lehote prejednaná.
10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu.“ (m. m. IV. ÚS 221/04). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť
taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty,
kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
11. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby
v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola
rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,
postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia,
aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia
významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie
môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie
odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
12. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú
(i) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (ii) správanie účastníka súdneho
konania a (iii) postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj
povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom
prípade.
13. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že
predmetom konania je rozhodovanie o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, teda po právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec patriacu
do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva.
14. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa
v preskúmavanej veci, ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil okolnosti, na základe
ktorých by sťažovateľ prispel k celkovej dĺžke súdneho konania.
15. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom konajúceho okresného súdu
v predmetnej veci. Sťažovateľ v sťažnosti nekonkretizoval obdobia, počas ktorých malo
dôjsť k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, ale poukázal na celkovú dĺžku konania
v trvaní takmer 6 rokov. Zo zistení ústavného súdu je tiež nepochybné, že okresný súd
od 24. septembra 2007 do 26. februára 2009 a od 4. novembra 2009 do 6. novembra 2013
nevykonal žiaden procesný úkon vo veci.
16. Ústavný súd zobral do úvahy, že okresný súd v odpovedi na sťažnosti fakticky
priznal prieťahy v konaní. Obranu okresného súdu spočívajúcu v personálnych problémoch
ako dôvodu, ktorý by mal byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní,
ústavný súd neakceptoval. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 48/96,
II. ÚS 52/99, III. ÚS 17/02) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť
konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania
zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený
subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie
uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku
nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom
konaní.
17. Ústavný súd z hľadiska prieťahov v konaní hodnotil postup okresného súdu ako
celok. Okresný súd v tomto ohľade nepochybne porušil svoje zákonné povinnosti dané mu
predovšetkým Občianskym súdnym poriadkom. Konanie na okresnom súde je poznačené
ako celok neefektívnosťou a nesústredenosťou. Aj keď okresný súd vykonával procesné
úkony, vykonával pojednávania, ktoré však odročil na neurčito a vec meritórne
neposudzoval. V čase od 24. septembra 2007 do 26. februára 2009 a od 4. novembra 2009
do 6. novembra 2013 bol okresný súd viac ako 5 rokov a 6 mesiacov rokov úplne nečinný.
18. Ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 8 C 349/2007 už len z dôvodu celkového trvania tohto konania
(7 rokov), počas ktorého nebolo ani raz vo veci meritórne rozhodnuté, došlo u sťažovateľa
k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Uvedenú dĺžku konania
nemožno v rozumnej miere ospravedlniť žiadnymi relevantnými okolnosťami tohto prípadu.
19. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného
práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a práva na prerokovanie predmetnej
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie
veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
20. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať
vo veci bez zbytočných prieťahov.
21. Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní sp. zn. 8 C 349/2007
konal bez zbytočných prieťahov, nepovažoval ale vzhľadom na okolnosti prípadu
uplatnenie tejto svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná
náprava, a preto dospel k záveru, že treba rozhodnúť aj o žiadosti sťažovateľa priznať mu
primerané finančné zadosťučinenie. Sťažovateľ v sťažnosti žiadal o priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia v sume 5 000 € z dôvodu dlhodobej právnej neistoty, v ktorej sa
nachádza v dôsledku prieťahov v konaní.
22. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva
(IV. ÚS 210/04). Pri určení jeho výšky ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti
aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné
zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
23. Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku konania vedeného okresným súdom pod
sp. zn. 8 C 349/2007, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti, zohľadniac tiež charakter
sporu ústavný súd považoval priznanie sumy 2 500 € za primerané finančné zadosťučinenie
podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nepredstavuje realizáciu práva
priznaného čl. 46 ods. 3 ústavy, t. j. primerané finančné zadosťučinenie nemožno
stotožňovať s odškodným, s náhradou či už za skutočnú škodu alebo za ušlý zisk.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 3.
24. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
25. Sťažovateľ, ktorý bol vo veci namietaných porušení práv úspešný, vznikli trovy
konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou. Advokátka vykonala 3 úkony
právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti
17. októbra 2013 a zaujatie písomného stanoviska zo 16. mája 2014 k vyjadreniu okresného
súdu. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)
vykonaných je 1/6 z výpočtového základu 781 €. Advokátka v roku 2013 vykonala 2 úkony
právnej pomoci a v roku 2014 jeden úkon právnej pomoci. Odmena za jeden právny úkon
vykonaný v roku 2013 je 130,16 €, spolu s režijným paušálom 7,81 € predstavuje sumu
137,97 € a za dva úkony 275, 94 €. Odmena za jeden právny úkon vykonaný v roku 2014 je
134 €, spolu s režijným paušálom 8,04 € predstavuje sumu 142,04 €. Odmena advokátke za
poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom (za 3 úkony právnych služieb a 3 x
paušálna náhrada) predstavuje celkovú sumu 417,98 € plus 20 % DPH (advokátka je
platcom dane z pridanej hodnoty), teda celkovo predstavuje sumu 501,57 €. Priznanú
úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právnemu
zástupcovi sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).
26. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4
výroku tohto rozhodnutia.
27. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom
súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie
nad ústavným súdom priznanú sumu uvedenú v bode 3 výroku nálezu. Z uvedených
dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto
rozhodnutia.
28. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. júna 2014