Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 306/2014
PDF · 253.39 KB
No categories available
I. ÚS 306/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2014
predbežne prerokoval sťažnosť K. Č., a spoločnosti Čechová Insolvency Services k. s.,
Štúrova 4, Bratislava, zastúpených advokátkou Mgr. Juliánou Turčekovou, Dunajská 66,
Bratislava, vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 35 ods. 1, čl. 37
ods. 1, čl. 46 ods. 1, ako aj čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva podľa čl. 36
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní
vedenom pod sp zn. 3 K/57/2011 a jeho uznesením č. k. 3 K/57/2011-279 z 18. decembra
2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť K. Č. a spoločnosti Čechová Insolvency Services k. s. o d m i e t a ako
zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. februára
2014 faxom a 3. marca 2014 poštou doručená sťažnosť K. Č. a spoločnosti Čechová
Insolvency Services k. s. (ďalej len „sťažovateľky“, resp. „sťažovateľ č. 1“ a „sťažovateľ č.
2“), ktorou namietali porušenie svojich základných práv podľa čl. 35 ods. 1, čl. 37 ods. 1 a
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a tiež „čl. 2 a násl.“ ústavy,
ako aj základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len
„listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp zn. 3 K/57/2011 a jeho uznesením č. k. 3 K/57/2011-279 z 18.
decembra 2013.
2 Zo sťažnosti, z k nej pripojených písomností a zo spisu okresného súdu sp. zn.
3 K/57/2011 vyplýva, že okresný súd uznesením z 13. septembra 2011 na návrh likvidátora
spoločnosti Transportná spoločnosť, a. s. v likvidácii, Bratislava (ďalej len „dlžník“, resp.
„úpadca“), začal konkurzné konanie proti dlžníkovi. Uznesením z 23. septembra 2011
ustanovil dlžníkovi za predbežného správcu sťažovateľa č. 1. Uznesením z 28. októbra 2011
vyhlásil konkurz na majetok dlžníka a ustanovil sťažovateľa č. 1 za správcu konkurznej
podstaty úpadcu. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len
„ministerstvo“) rozhodnutím č. 42830/2013-52 SKP z 30. septembra 2013 pozastavilo
výkon správcovskej činnosti sťažovateľovi č. 1, lebo ministerstvu „bola 19. decembra 2013
doručená žiadosť o zápis správkyne K. Č. ako spoločníka, komplementára spoločnosti
Čechová Insolvency Servis k. s.“ (komanditná spoločnosť, pozn.). Okresný súd uznesením
č. k. 3 K/57/2011-279 z 18. decembra 2013 odvolal sťažovateľa č. 1 z funkcie správcu
úpadcu.
3. Sťažovateľ č. 1 uviedol, že «Na základe žiadosti Sťažovateľa 2 zo dňa
19. septembra 2013 Ministerstvo... zapísalo Sťažovateľa 2 do zoznamu správcov, o čom
Ministerstvo vydalo Sťažovateľovi 2 osvedčenie o zápise do zoznamu správcov dňa
30. septembra 2013. K zápisu Sťažovateľa 2 do zoznamu správcov vedenom Ministerstvom
došlo v súlade s ust. § 22 ods. 2 v spojení s § 24 ods. 5 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon
o správcoch“), t. j. po preukázaní, že v Sťažovateľovi 2 pôsobí v postavení komplementára
Sťažovateľ 1 ako správca – fyzická osoba (podľa ust. § 22 ods. 2 (a) zákona o správcoch).
Zároveň rozhodnutím zo dňa 30. septembra 2013 č. 42830/2013-52 SKP pozastavilo
Sťažovateľovi 1 ako fyzickej osobe výkon správcovskej činnosti vzhľadom na to, že
k rovnakému dňu 30. septembra 2013 (ďalej ako „Rozhodný dátum“) bol do zoznamu
správcov Ministerstvom zapísaný Sťažovateľ 2, v ktorom Sťažovateľ 1 ako správca – fyzická
osoba pôsobí ako komplementár Sťažovateľa 2...
Po uplynutí viac ako 2 mesiacov Porušovateľ (t. j. okresný súd, pozn.) vydal dňa
18. decembra 2013 uznesenie č. k. 3 K 57/2011-279, ktorým odvolal sťažovateľa 1 z funkcie
správcu (ďalej ako „napadnuté uznesenie“)...».
4. Podľa názoru sťažovateľa č. 1 týmto uznesením (t. j. napadnutým uznesením)
porušil okresný súd ním označené práva (bod 1). Okresnému súdu sťažovateľky vytýkali, že
„riadne neodôvodnil napadnuté uznesenie...“, ktoré je z uvedeného dôvodu
„nepreskúmateľné... a zároveň je založené na takom výklade zákonných ustanovení..., ktorý
je v rozpore s ich základným účelom a teda napadnuté uznesenie je arbitrárne
a protiústavné“.
5. Sťažovateľky navrhli, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„Základné právo Sťažovateľov K. Č... a Čechová Insolvency Services k. s... na súdnu
a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 Listiny..., čl. 6 ods. 1
Dohovoru..., na slobodnú voľbu podnikania podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, právo slobodne
sa združovať s inými na ochranu svojich hospodárskych záujmov v zmysle čl. 37 ods. 1
ústavy SR a na právnu istotu podľa čl. 2 a násl. Ústavy SR Uznesením Okresného súdu...
z 18. decembra 2013 sp. zn.: 3 K/57/2011-279 porušené bolo.
Uznesenie Okresného súdu... z 18. decembra 2013, sp. zn. 3 K/57/2011-279 sa
v celom rozsahu zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu... na ďalšie konanie, aby v nej
znovu konal a rozhodol.“
Sťažovateľky uviedli, že „si neuplatňujú nárok na náhradu trov konania“.
II.
6. V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd nahliadol do
konkurzného spisu okresného súdu sp. zn. 3 K/57/2011, z ktorého zistil tieto relevantné
skutočnosti:
- č. l. 124 – okresný súd na návrh likvidátora dlžníka uznesením z 13. septembra
2011 začal konkurzné konanie proti dlžníkovi,
- č. l. 128 – uznesením z 23. septembra 2011 ustanovil dlžníkovi za predbežného
správcu sťažovateľa č. 1,
- č. l. 147 – uznesením z 28. októbra 2011 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka
a ustanovil mu za správcu sťažovateľa č. 1,
- č. l. 154 – uznesením z 10. novembra 2011 priznal predbežnému správcovi (t. j.
sťažovateľovi č. 1) odmenu a náhradu preukázaných výdavkov a nevyplatenú časť
preddavku vrátil „úpadcovi k rukám správcu konkurznej podstaty“,
- č. l. 215 – o odvolaní likvidátora spoločnosti rozhodol uznesením sp. zn.
1 CoKR 59/2011 z 24. apríla 2012 Krajský súd v Bratislave, ktorý potvrdil uznesenie
okresného súdu z 10. novembra 2011,
- č. l. 272 – ministerstvo rozhodnutím č. 42830/2013-52 SKP z 30. septembra 2013
pozastavilo výkon správcovskej činnosti sťažovateľovi č. 1 (ako správcu – fyzickej osoby)
„Vzhľadom na skutočnosť, že správkyňa K. Č. sa stala spoločníkom správcu – právnickej
osoby...“. Ministerstvo začalo správne konanie „vo veci pozastavenia výkonu správcovskej
činnosti správkyni – fyzickej osobe...“ na základe žiadosti „o zápis správkyne K. Č. ako
spoločníka, komplementára spoločnosti Čechová Insolvecy Services k. s.“,
- č. l. 279 – okresný súd napadnutým uznesením č. k. 3 K 57/2011-279
z 18. decembra 2013 odvolal sťažovateľa č. 1 „z funkcie správcu úpadcu“,
- č. l. 287 – okresný súd uznesením z 13. januára 2013 „v zmysle § 42 ods. 5 zákona
č. 8/2005...“ zvolal schôdzu veriteľov úpadcu na 7. február 2014 pre účely „schválenia
návrhu na nového správcu“,
č. l. 305 – 307 – zápisnica z konania schôdze veriteľov konanej 7. februára 2014;
zápisnica z hlasovania o výmene správcu (spoločnosť WIXOON s. r. o. Bratislava
predložila návrh na schválenie nového správcu – S. D.); prezenčná listina prítomných
veriteľov,
- č. l. 311 – uznesenie z 26. februára 2014 o ustanovení S. D., do funkcie správcu
úpadcu.
7. Na výzvu ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril okresný súd podaním sp. zn.
Spr 3180/2014 z 9. apríla 2014, v ktorom v podstatnom uviedol:
«... Ako vyplýva z § 2 ZoS (zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pozn.) správcovskú činnosť môže
vykonávať buď fyzická osoba alebo právnická osoba s tým, že pokiaľ sa fyzická osoba -
správca stane spoločníkom právnickej osoby - správcu, ministerstvo je povinné takejto
fyzickej osobe podľa § 24 ods. 1 písm. d) ZoS pozastaviť výkon správcovskej činnosti. Ako
ďalej vyplýva zo zákona, podľa § 25 ods. 8 ZoS počas pozastavenia výkonu správcovskej
činnosti, správca nemôže vykonávať správcovská činnosť, čo okrem iného vytvára zákonnú
prekážku, ktorá mu bráni vo výkone funkcie. Okrem toho správcovi zaniká aj povinnosť mať
uzatvorenú poistnú zmluvu.
K samotnému obsahu sťažnosti uvádzam, že sťažovatelia sa odvolávajú na tzv.
„zmenu právnej formy“ výkonu správcovskej činnosti s tým, že podľa ich názoru vo výkone
funkcie správcu by mala v danej veci kontinuálne pokračovať komanditná spoločnosť.
K tomu uvádzam, že tzv. „zmenu právnej formy“ výkonu správcovskej činnosti ZKR ani ZoS
nepozná a tieto zákonné predpisy ani neobsahujú žiadne zákonné pravidlá, ktoré by takúto
„zmenu“ upravovali. K predmetnej veci uvádzam, že nie je možné stotožňovať ani spájať
fyzickú osobu K. Č. s inou právnickou osobou v danom prípade s komanditnou
spoločnosťou Čechová Insolvency Services k. s. Každý z týchto subjektov má vlastnú právnu
subjektivitu, ide o odlišné subjekty, ktoré existujú popri sebe a sú na sebe úplne nezávislé.
Okrem toho uvedená komanditná spoločnosť má okrem K. Č., ako vyplýva z obchodného
registra, aj iných spoločníkov.
V tejto súvislosti tiež uvádzam, že ZKR, ani ZoS nemá žiadne osobitné zákonné
ustanovenie, na ktorého základe by konkurzný súd v napadnutom prípade mal zo zákona
rozhodnúť o zámene správcov, v danom prípade z K. Č. na Čechová Insolvency Services k.
s. Naopak v § 25 ods. 8 ZoS zákon explicitne vyjadruje, že správca, ktorému bol
pozastavený výkon správcovskej činnosti, nemôže vykonávať správcovskú činnosť, a to bez
ohľadu na skutočnosť, či mu bola takáto činnosť pozastavená napr. z dôvodu, že nastúpil
výkon trestu odňatia slobody alebo z dôvodu, že sa stal spoločníkom správcu - právnickej
osoby. Preto situáciu, ak je správcovi pozastavený výkon správcovskej činnosti, ZKR rieši
po procesnej stránke tak, že v § 42 ods. 1 ZKR ukladá súdu odvolať správcu z funkcie z
dôvodu zákonnej prekážky a zvolať schôdzu veriteľov, na ktorej sú veritelia následne
oprávnení navrhnúť do funkcie nového správcu, pričom v danom prípade môžu samozrejme
navrhnúť aj právnickú osobu, ktorej spoločníkom sa stal súdom odvolaný správca.
K argumentácii sťažovateľov, že správca, ktorý má pozastavený výkon správcovskej
činnosti, by mal byť oprávnený pokračovať vo výkone funkcie, poukazujem tiež na tú
skutočnosť, že v dôsledku pozastavenia výkonu správcovskej činnosti podľa § 25 ods. 8 ZoS
zanikla takémuto správcovi povinnosť mať uzatvorenú poistnú zmluvu. Z pohľadu veriteľov,
o ktorých oprávnené záujmy v konkurze ide, by následne vznikla situácia, kedy správu
majetku by mohla vykonávať aj osoba, ktorá nemá zákonnú povinnosť byť poistená...
K námietkam sťažovateľov že K. Č., by mala byť odvolaná z dôvodu porušenia
povinnosti v predmetnej konkurznej veci alebo z dôvodu, že by bola v predmetnej
konkurznej veci vylúčená z výkonu funkcie uvádzam, že tieto dôvody sú irelevantné, súd
takéto dôvody nezistil, pričom dôvodom pre odvolanie K. Č. z funkcie správcu bola
skutočnosť, že jej bol ministerstvom pozastavený výkon správcovskej činnosti.
Pokiaľ ide o námietku sťažovateľov, že napadnuté uznesenie by malo byť
nepreskúmateľné, uvádzam, že v odôvodnení rozhodnutia sa citujú všetky relevantné
zákonné ustanovenia, poukazuje sa na skutočnosť, že správcovi bol pozastavený výkon
správcovskej činnosti, ako aj na relevantné zákonné ustanovenia ZKR, podľa ktorých súd
postupoval a bude postupovať. Preto predmetné rozhodnutie nie je možné považovať ani za
arbitrárne.
Vzhľadom na vyššie uvedené považujem napadnuté uznesenie za vecne i právne
správne, riadne zdôvodnené a podanú sťažnosť za zjavne neopodstatnenú.»
8. K vyjadreniu okresného súdu zaujali sťažovateľky stanovisko listom z 26. mája
2014:
«... V časti II. Vyjadrenia Porušovateľ uvádza, že „[nie] je možné stotožňovať ani
spájať fyzickú osobu K. Č. s inou právnickou osobou v danom prípade s komanditnou
spoločnosťou Čechová Insolvency Services k. s. Každý z týchto subjektov má vlastnú právnu
subjektivitu, ide o odlišné subjekty, ktoré existujú popri sebe a sú na sebe úplne nezávislé.“
S touto argumentáciou sa nemožno stotožniť nakoľko ust. § 22 ods. 2 (a) Zákona
o správcoch výslovne uvádza, že „[d]o zoznamu správcov možno zapísať komanditnú
spoločnosť, ak jej komplementármi sú len správcovia - fyzické osoby“. T. j. výslovne zákon
predpokladá a určuje ako podmienku vykonávania správcovskej činnosti komanditnou
spoločnosťou, že priamo v nej pôsobí správca - fyzická osoba. Teda nejde o odlišné subjekty
existujúce nezávisle popri sebe, ale Zákon o správcoch výslovne predpokladá fungovanie
jedného subjektu (správcu - fyzickej osoby) v inom subjekte (komanditnej spoločnosti). Aj
samotným vyjadrením v Zákone o správcoch, že „správcovia - fyzické osoby“ sú
komplementármi potvrdzuje, že zákon nijako nenaznačuje, že by správcovia - fyzické osoby
prestali existovať - presne naopak, v existencii (a teda v činnosti) pokračujú ako
komplementári komanditnej spoločnosti.
Argumentácia Porušovateľa, že ZKaR ani Zákon o správcoch nemajú osobitné
ustanovenia, na základe ktorých by súd mal rozhodnúť o zámene správcov, len potvrdzuje
Sťažovateľmi namietaný formalistický výklad § 25 ods. 8 Zákona o správcoch konkurznými
súdmi, resp. Porušovateľom, namiesto ústavne konformného výkladu.
Pozastavenie správcovskej činnosti ako uvádza § 25 ods. 8 Zákona o správcoch treba
chápať a vykladať ako pozastavenie všeobecného vykonávania správcovskej praxe (a teda
nemožnosť ďalšieho menovania v novej konkurznej alebo reštrukturalizačnej veci správcu
fyzickej osoby, ak sa táto stala spoločníkom právnickej osoby - správcu), a nie pozastavenie
konkrétnej funkcie správcu v konkrétnom prebiehajúcom konkurze.
Na odvolanie správcu v prebiehajúcom konkrétnom konkurznom konaní sa vzťahuje
ZKaR (a nie Zákon o správcoch), a to konkrétne § 42 ods. 1 ZKaR. Ako už Sťažovatelia
uviedli, nemožno podľa ich názoru za zákonnú prekážku pokračovania vo výkone funkcie
správcu v prebiehajúcom konkurze považovať stav, keď správca - fyzická osoba pokračuje
vo výkone funkcie pôsobiac ako komplementár komanditnej spoločnosti riadne zapísanej
v zozname správcov Ministerstva spravodlivosti SR. Jediný rozdiel oproti dovtedajšej
činností správcu v konkrétnom konkurze je ten, že koná a môže konať výlučne na účet
komanditnej spoločnosti - správcu.
Dôvodenie Porušovateľomn zánikom poistnej zmluvy správcu - fyzickej osoby je
irelevantné nakoľko podmienkou vykonávania správcovskej činnosti správcom
-komanditnou spoločnosťou je, okrem iného, uzatvorenie platnej poistnej zmluvy a teda
nároky konkurzných veriteľov voči správcovi by u všetkých úkonov vykonaných následne na
účet komanditnej spoločnosti - správcu boli kryté plnením na základe jeho poistnej zmluvy.
Sťažovatelia sa aj naďalej pridržiavajú v plnom rozsahu argumentácie uvedenej
v ústavnej sťažnosti a navrhujú, aby Ústavný súd SR ich sťažnosti v plnom rozsahu
vyhovel.»
III.
9. Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený konať o sťažnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv
alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré
by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré
nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým
zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
11. Sťažovateľky predovšetkým namietali porušenie svojho základného práva
na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva
na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Namietali tiež porušenie základného
práva na slobodnú voľbu povolania podľa čl. 35 ods. 1 ústavy a základného práva slobodne
sa združovať s inými na ochranu svojich hospodárskych záujmov podľa čl. 37 ods. 1 ústavy,
ako aj porušenie „čl. 2 a násl.“ ústavy uznesením okresného súdu č. k. 3 K/57/2011-279
z 18. decembra 2013 (bod 5).
12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (resp. čl. 36 ods. 1 listiny) každý sa môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde... Podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo
a v primeranej lehote prejednaná.
13. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva
na súdu a inú právnu ochranu (ako aj práva na spravodlivý proces) je umožniť každému
reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať
a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.
Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale
podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje
o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto
práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je
v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu ani jeho
posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy,
ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje
na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie s ústavou alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Právomoc ústavného
súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o namietaných porušeniach ústavou
alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je daná v prípade,
že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto
právomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou
v príslušnej medzinárodnej zmluve (I. ÚS 225/03, I. ÚS 334/08).
14. Pokiaľ ide o sťažovateľkami namietané porušenie ich základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým
rozhodnutím okresného súdu, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v danej veci nebola
vylúčená právomoc všeobecných súdov. V právomoci ústavného súdu zostalo následne iba
posúdenie, či účinky výkonu právomoci okresného súdu v súvislosti s predmetným
rozhodnutím sú zlučiteľné s označenými článkami ústavy, listiny a dohovoru.
15. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom uznesenia okresného súdu č. k.
3 K 57/2011-279 z 18. decembra 2013 dospel k záveru, že okresný súd toto svoje
rozhodnutie, ktorým odvolal sťažovateľa č. 1 „z funkcie správcu úpadcu“, vzhľadom na
citáciu relevantných právnych noriem a argumentáciu (právny záver) v poslednom odseku,
hoci len stroho, no dostatočne odôvodnil:
«Uznesením Okresného súdu... Bratislava I zo dňa 23. 09. 2011, č. k.: 3 K/57/2011-
128, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30. 09. 2011, súd ustanovil dlžníkovi: Transportná
spoločnosť, a. s., v likvidácii..., Bratislava... predbežného správcu: K. Č., zn. správcu:
S1338 (ďalej len „Správca“). Dňa 20. 11. 2013 bola Správcovi zaslaná výzva, v ktorej súd
žiadal Správcu o zaslanie kópie rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti... o pozastavení
činnosti správcu. Dňa 28. 11. 2013 Správca doručil súdu kópiu rozhodnutia Ministerstva
spravodlivosti... z 30. 09. 2013, č. 42830/2013-52 SKP, v ktorom na základe § 25 ods. 1
písm. d) zákona o správcoch Správcovi pozastavuje výkon správcovskej činnosti.
S poukázaním na vyššie uvedené súd rozhodol o odvolaní Správcu z výkonu funkcie
predbežného správcu.
Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR ) druhá veta,
súd ustanoví správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových
prostriedkov schválených ministerstvom; to neplatí, ak ide o ustanovenie správcu na návrh
schôdze veriteľov.
Podľa § 42 ods. 1 ZKR súd aj bez návrhu odvolá správcu, ak opakovane alebo
závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo osobitným predpisom alebo mu
vo výkone funkcie bráni zákonná prekážka; zákonnou prekážkou sa rozumie aj vylúčenie
správcu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 42 ods. 2 ZKR...
Podľa § 42 ods. 4 ZKR uznesenie o odvolaní správcu súd doručí dlžníkovi (úpadcovi)
a odvolanému správcovi; uznesenie tiež bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku.
Podľa § 42 ods. 5 ZKR ak súd odvolá správcu počas konkurzu mimo schôdze
veriteľov, bezodkladne zvolá schôdzu veriteľov na účely schválenia návrhu na nového
správcu; ustanovenia § 36 ods. 2 a 3 sa použijú primerane. Ak schôdza veriteľov návrh na
nového správcu neschváli, súd ustanoví správcu bez návrhu schôdze veriteľov.
Podľa § 17 ods. 6 zák. č. 8/2005 Z. z. o správcoch...
Podľa §19 ods. 2 písm. b) zák. č. 8/2005 Z. z. o správcoch ministerstvo rozhoduje
o zápise do zoznamu správcov, pozastavení výkonu správcovskej činnosti a o vyčiarknutí
zo zoznamu správcov.
Podľa § 26 ods. 1 písm. c) zák. č. 8/2005 Z. z. o správcoch...
Podľa § 25 ods. 1 písm. d) zák. č. 8/2005 Z. z. o správcoch ministerstvo pozastaví
výkon správcovskej činnosti správcovia - fyzickej osobe, ak je spoločníkom správcu
-právnickej osoby. O pozastavení výkonu správcovskej činnosti z tohto dôvodu ministerstvo
rozhodne bez zbytočného odkladu.
Vzhľadom k uvedenému súd v zmysle § 42 ods. 1, veta prvá, ZKR v spojení s ust. § 25
ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch odvolal K. Č..., značka správcu: S 1338 z
funkcie správcu dlžníka: Transportná spoločnosť, a. s., v likvidácii..., Bratislava... s tým, že
bude postupovať podľa § 42 ods. 5 ZKR, teda zvolá schôdzu veriteľov, ktorej predmetom
rokovania bude schválenie návrhu na nového správcu.»
Z takto formulovaného odôvodnenia vyplýva (možno vyvodiť), že sťažovateľovi č. 1
bol ako správcovi – fyzickej osobe pozastavený výkon správcovskej činnosti z dôvodu, že je
komplementárom komanditnej spoločnosti (sťažovateľa č. 2) zapísanej do zoznamu
správcov.
16. Ústavný súd zastáva názor, že nie je v zásade oprávnený preskúmavať
a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov
viedli k rozhodnutiu. Skutkové a právne závery všeobecného súdu by mohli byť predmetom
kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery všeobecného súdu boli
zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné
a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody
(obdobne napr. I. ÚS 13/00, III. ÚS 151/05, III. ÚS 344/06).
17. Predmetné rozhodnutie okresného súdu obsahuje podľa názoru ústavného súdu
dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad
a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovatelia sa s názorom okresného súdu
nestotožňujú, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo
arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu
(II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu
stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov
a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne
tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne
nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03,
18. Pretože namietané rozhodnutie okresného súdu nevykazuje znaky svojvôle a je
dostatočne odôvodnené na základe jeho vlastných myšlienkových postupov a hodnotení,
ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj
I. ÚS 21/98, III. ÚS 209/04) a v tejto situácii nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru
okresného súdu.
19. Vychádzajúc zo zistených skutočností, ako aj z konštantnej judikatúry ústavného
súdu spojenej s posudzovaním dodržiavania zásad súdnej ochrany a spravodlivého procesu
dospel ústavný súd k záveru, že nezistil žiadnu spojitosť medzi posudzovaným rozhodnutím
okresného súdu a namietaným porušením základného práva sťažovateliek podľa čl. 46
ods. 1 a čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. S prihliadnutím
na odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na to, že obsahom
základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie) nie je
právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, ústavný súd
sťažnosť sťažovateliek odmietol v tejto jej časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
ako zjavne neopodstatnenú.
20. Sťažovateľky ďalej namietali porušenie základných práv podľa čl. 35 ods. 1
a čl. 37 ods. 1 ústavy a porušenie „čl. 2 a násl.“ (pozri body 1 a 5). Keďže ústavný súd
nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým postupom a uznesením okresného súdu
a možným porušením základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, nie je možné vzhľadom na to uvažovať ani o porušení týchto ďalších
sťažovateľkami označených práv.
21. Z uvedených skutočností teda vyplýva, že sťažnosť sťažovateliek je aj v časti
namietajúcej porušenie čl. 35 ods. 1 a čl. 37 ods. 1, ako aj „čl. 2 a násl.“ ústavy zjavne
neopodstatnená.
22. Keďže sťažnosť sťažovateliek bola odmietnutá ako celok, ústavný súd
nepovažoval za potrebné zaoberať sa ich ďalšími návrhmi.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. júna 2014