Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 306/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2014

predbežne prerokoval sťažnosť K. Č., a spoločnosti Čechová Insolvency Services k. s.,

Štúrova 4, Bratislava, zastúpených advokátkou Mgr. Juliánou Turčekovou, Dunajská 66,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 35 ods. 1, čl. 37

ods. 1, , ako aj , základného práva podľa

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp zn. a jeho uznesením č. k. -279 z 18. decembra

2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť K. Č. a spoločnosti Čechová Insolvency Services k. s. o d m i e t a ako

zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. februára

2014 faxom a 3. marca 2014 poštou doručená sťažnosť K. Č. a spoločnosti Čechová

Insolvency Services k. s. (ďalej len „sťažovateľky“, resp. „sťažovateľ č. 1“ a „sťažovateľ č.

2“), ktorou namietali porušenie svojich základných práv podľa čl. 35 ods. 1, čl. 37 ods. 1 a

(ďalej len „“) a tiež „ a násl.“ ,

ako aj základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp zn. a jeho uznesením č. k. -279 z 18.

decembra 2013.

2 Zo sťažnosti, z k nej pripojených písomností a zo spisu okresného súdu sp. zn.

vyplýva, že okresný súd uznesením z 13. septembra 2011 na návrh likvidátora

spoločnosti Transportná spoločnosť, a. s. v likvidácii, Bratislava (ďalej len „dlžník“, resp.

„úpadca“), začal konkurzné konanie proti dlžníkovi. Uznesením z 23. septembra 2011

ustanovil dlžníkovi za predbežného správcu sťažovateľa č. 1. Uznesením z 28. októbra 2011

vyhlásil konkurz na majetok dlžníka a ustanovil sťažovateľa č. 1 za správcu konkurznej

podstaty úpadcu. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len

„ministerstvo“) rozhodnutím č. -52 SKP z 30. septembra 2013 pozastavilo

výkon správcovskej činnosti sťažovateľovi č. 1, lebo ministerstvu „bola 19. decembra 2013

doručená žiadosť o zápis správkyne K. Č. ako spoločníka, komplementára spoločnosti

Čechová Insolvency Servis k. s.“ (komanditná spoločnosť, pozn.). Okresný súd uznesením

č. k. -279 z 18. decembra 2013 odvolal sťažovateľa č. 1 z funkcie správcu

úpadcu.

3. Sťažovateľ č. 1 uviedol, že «Na základe žiadosti Sťažovateľa 2 zo dňa

19. septembra 2013 Ministerstvo... zapísalo Sťažovateľa 2 do zoznamu správcov, o čom

Ministerstvo vydalo Sťažovateľovi 2 osvedčenie o zápise do zoznamu správcov dňa

30. septembra 2013. K zápisu Sťažovateľa 2 do zoznamu správcov vedenom Ministerstvom

došlo v súlade s ust. v spojení s o správcoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon

o správcoch“), t. j. po preukázaní, že v Sťažovateľovi 2 pôsobí v postavení komplementára

Sťažovateľ 1 ako správca – fyzická osoba (podľa ust. § 22 ods. 2 (a) zákona o správcoch).

Zároveň rozhodnutím zo dňa 30. septembra 2013 č. -52 SKP pozastavilo

Sťažovateľovi 1 ako fyzickej osobe výkon správcovskej činnosti vzhľadom na to, že

k rovnakému dňu 30. septembra 2013 (ďalej ako „Rozhodný dátum“) bol do zoznamu

správcov Ministerstvom zapísaný Sťažovateľ 2, v ktorom Sťažovateľ 1 ako správca – fyzická

osoba pôsobí ako komplementár Sťažovateľa 2...

Po uplynutí viac ako 2 mesiacov Porušovateľ (t. j. okresný súd, pozn.) vydal dňa

18. decembra 2013 uznesenie č. k. -279, ktorým odvolal sťažovateľa 1 z funkcie

správcu (ďalej ako „napadnuté uznesenie“)...».

4. Podľa názoru sťažovateľa č. 1 týmto uznesením (t. j. napadnutým uznesením)

porušil okresný súd ním označené práva (bod 1). Okresnému súdu sťažovateľky vytýkali, že

„riadne neodôvodnil napadnuté uznesenie...“, ktoré je z uvedeného dôvodu

„nepreskúmateľné... a zároveň je založené na takom výklade zákonných ustanovení..., ktorý

je v rozpore s ich základným účelom a teda napadnuté uznesenie je arbitrárne

a protiústavné“.

5. Sťažovateľky navrhli, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo Sťažovateľov K. Č... a Čechová Insolvency Services k. s... na súdnu

a inú právnu ochranu podľa SR, Listiny...,

Dohovoru..., na slobodnú voľbu podnikania podľa SR, právo slobodne

sa združovať s inými na ochranu svojich hospodárskych záujmov v zmysle čl. 37 ods. 1

SR a na právnu istotu podľa a násl. SR Uznesením Okresného súdu...

z 18. decembra 2013 sp. zn.: -279 porušené bolo.

Uznesenie Okresného súdu... z 18. decembra 2013, sp. zn. -279 sa

v celom rozsahu zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu... na ďalšie konanie, aby v nej

znovu konal a rozhodol.“

Sťažovateľky uviedli, že „si neuplatňujú nárok na náhradu trov konania“.

II.

6. V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd nahliadol do

konkurzného spisu okresného súdu sp. zn. , z ktorého zistil tieto relevantné

skutočnosti:

- č. l. 124 – okresný súd na návrh likvidátora dlžníka uznesením z 13. septembra

2011 začal konkurzné konanie proti dlžníkovi,

- č. l. 128 – uznesením z 23. septembra 2011 ustanovil dlžníkovi za predbežného

správcu sťažovateľa č. 1,

- č. l. 147 – uznesením z 28. októbra 2011 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka

a ustanovil mu za správcu sťažovateľa č. 1,

- č. l. 154 – uznesením z 10. novembra 2011 priznal predbežnému správcovi (t. j.

sťažovateľovi č. 1) odmenu a náhradu preukázaných výdavkov a nevyplatenú časť

preddavku vrátil „úpadcovi k rukám správcu konkurznej podstaty“,

- č. l. 215 – o odvolaní likvidátora spoločnosti rozhodol uznesením sp. zn.

z 24. apríla 2012 Krajský súd v Bratislave, ktorý potvrdil uznesenie

okresného súdu z 10. novembra 2011,

- č. l. 272 – ministerstvo rozhodnutím č. -52 SKP z 30. septembra 2013

pozastavilo výkon správcovskej činnosti sťažovateľovi č. 1 (ako správcu – fyzickej osoby)

„Vzhľadom na skutočnosť, že správkyňa K. Č. sa stala spoločníkom správcu – právnickej

osoby...“. Ministerstvo začalo správne konanie „vo veci pozastavenia výkonu správcovskej

činnosti správkyni – fyzickej osobe...“ na základe žiadosti „o zápis správkyne K. Č. ako

spoločníka, komplementára spoločnosti Čechová Insolvecy Services k. s.“,

- č. l. 279 – okresný súd napadnutým uznesením č. k. -279

z 18. decembra 2013 odvolal sťažovateľa č. 1 „z funkcie správcu úpadcu“,

- č. l. 287 – okresný súd uznesením z 13. januára 2013 „v zmysle § 42 ods. 5 zákona

č. 8/2005...“ zvolal schôdzu veriteľov úpadcu na 7. február 2014 pre účely „schválenia

návrhu na nového správcu“,

č. l. 305 – 307 – zápisnica z konania schôdze veriteľov konanej 7. februára 2014;

zápisnica z hlasovania o výmene správcu (spoločnosť WIXOON s. r. o. Bratislava

predložila návrh na schválenie nového správcu – S. D.); prezenčná listina prítomných

veriteľov,

- č. l. 311 – uznesenie z 26. februára 2014 o ustanovení S. D., do funkcie správcu

úpadcu.

7. Na výzvu ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril okresný súd podaním sp. zn.

Spr 3180/2014 z 9. apríla 2014, v ktorom v podstatnom uviedol:

«... Ako vyplýva z ZoS ( o správcoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pozn.) správcovskú činnosť môže

vykonávať buď fyzická osoba alebo právnická osoba s tým, že pokiaľ sa fyzická osoba -

správca stane spoločníkom právnickej osoby - správcu, ministerstvo je povinné takejto

fyzickej osobe podľa § 24 ods. 1 písm. d) ZoS pozastaviť výkon správcovskej činnosti. Ako

ďalej vyplýva zo zákona, podľa § 25 ods. 8 ZoS počas pozastavenia výkonu správcovskej

činnosti, správca nemôže vykonávať správcovská činnosť, čo okrem iného vytvára zákonnú

prekážku, ktorá mu bráni vo výkone funkcie. Okrem toho správcovi zaniká aj povinnosť mať

uzatvorenú poistnú zmluvu.

K samotnému obsahu sťažnosti uvádzam, že sťažovatelia sa odvolávajú na tzv.

„zmenu právnej formy“ výkonu správcovskej činnosti s tým, že podľa ich názoru vo výkone

funkcie správcu by mala v danej veci kontinuálne pokračovať komanditná spoločnosť.

K tomu uvádzam, že tzv. „zmenu právnej formy“ výkonu správcovskej činnosti ani ZoS

nepozná a tieto zákonné predpisy ani neobsahujú žiadne zákonné pravidlá, ktoré by takúto

„zmenu“ upravovali. K predmetnej veci uvádzam, že nie je možné stotožňovať ani spájať

fyzickú osobu K. Č. s inou právnickou osobou v danom prípade s komanditnou

spoločnosťou Čechová Insolvency Services k. s. Každý z týchto subjektov má vlastnú právnu

subjektivitu, ide o odlišné subjekty, ktoré existujú popri sebe a sú na sebe úplne nezávislé.

Okrem toho uvedená komanditná spoločnosť má okrem K. Č., ako vyplýva z obchodného

registra, aj iných spoločníkov.

V tejto súvislosti tiež uvádzam, že , ani ZoS nemá žiadne osobitné zákonné

ustanovenie, na ktorého základe by konkurzný súd v napadnutom prípade mal zo zákona

rozhodnúť o zámene správcov, v danom prípade z K. Č. na Čechová Insolvency Services k.

s. Naopak v § 25 ods. 8 ZoS zákon explicitne vyjadruje, že správca, ktorému bol

pozastavený výkon správcovskej činnosti, nemôže vykonávať správcovskú činnosť, a to bez

ohľadu na skutočnosť, či mu bola takáto činnosť pozastavená napr. z dôvodu, že nastúpil

výkon trestu odňatia slobody alebo z dôvodu, že sa stal spoločníkom správcu - právnickej

osoby. Preto situáciu, ak je správcovi pozastavený výkon správcovskej činnosti, rieši

po procesnej stránke tak, že v ukladá súdu odvolať správcu z funkcie z

dôvodu zákonnej prekážky a zvolať schôdzu veriteľov, na ktorej sú veritelia následne

oprávnení navrhnúť do funkcie nového správcu, pričom v danom prípade môžu samozrejme

navrhnúť aj právnickú osobu, ktorej spoločníkom sa stal súdom odvolaný správca.

K argumentácii sťažovateľov, že správca, ktorý má pozastavený výkon správcovskej

činnosti, by mal byť oprávnený pokračovať vo výkone funkcie, poukazujem tiež na tú

skutočnosť, že v dôsledku pozastavenia výkonu správcovskej činnosti podľa § 25 ods. 8 ZoS

zanikla takémuto správcovi povinnosť mať uzatvorenú poistnú zmluvu. Z pohľadu veriteľov,

o ktorých oprávnené záujmy v konkurze ide, by následne vznikla situácia, kedy správu

majetku by mohla vykonávať aj osoba, ktorá nemá zákonnú povinnosť byť poistená...

K námietkam sťažovateľov že K. Č., by mala byť odvolaná z dôvodu porušenia

povinnosti v predmetnej konkurznej veci alebo z dôvodu, že by bola v predmetnej

konkurznej veci vylúčená z výkonu funkcie uvádzam, že tieto dôvody sú irelevantné, súd

takéto dôvody nezistil, pričom dôvodom pre odvolanie K. Č. z funkcie správcu bola

skutočnosť, že jej bol ministerstvom pozastavený výkon správcovskej činnosti.

Pokiaľ ide o námietku sťažovateľov, že napadnuté uznesenie by malo byť

nepreskúmateľné, uvádzam, že v odôvodnení rozhodnutia sa citujú všetky relevantné

zákonné ustanovenia, poukazuje sa na skutočnosť, že správcovi bol pozastavený výkon

správcovskej činnosti, ako aj na relevantné zákonné ustanovenia , podľa ktorých súd

postupoval a bude postupovať. Preto predmetné rozhodnutie nie je možné považovať ani za

arbitrárne.

Vzhľadom na vyššie uvedené považujem napadnuté uznesenie za vecne i právne

správne, riadne zdôvodnené a podanú sťažnosť za zjavne neopodstatnenú.»

8. K vyjadreniu okresného súdu zaujali sťažovateľky stanovisko listom z 26. mája

2014:

«... V časti II. Vyjadrenia Porušovateľ uvádza, že „[nie] je možné stotožňovať ani

spájať fyzickú osobu K. Č. s inou právnickou osobou v danom prípade s komanditnou

spoločnosťou Čechová Insolvency Services k. s. Každý z týchto subjektov má vlastnú právnu

subjektivitu, ide o odlišné subjekty, ktoré existujú popri sebe a sú na sebe úplne nezávislé.“

S touto argumentáciou sa nemožno stotožniť nakoľko ust. § 22 ods. 2 (a) Zákona

o správcoch výslovne uvádza, že „[d]o zoznamu správcov možno zapísať komanditnú

spoločnosť, ak jej komplementármi sú len správcovia - fyzické osoby“. T. j. výslovne zákon

predpokladá a určuje ako podmienku vykonávania správcovskej činnosti komanditnou

spoločnosťou, že priamo v nej pôsobí správca - fyzická osoba. Teda nejde o odlišné subjekty

existujúce nezávisle popri sebe, ale Zákon o správcoch výslovne predpokladá fungovanie

jedného subjektu (správcu - fyzickej osoby) v inom subjekte (komanditnej spoločnosti). Aj

samotným vyjadrením v Zákone o správcoch, že „správcovia - fyzické osoby“ sú

komplementármi potvrdzuje, že zákon nijako nenaznačuje, že by správcovia - fyzické osoby

prestali existovať - presne naopak, v existencii (a teda v činnosti) pokračujú ako

komplementári komanditnej spoločnosti.

Argumentácia Porušovateľa, že ZKaR ani Zákon o správcoch nemajú osobitné

ustanovenia, na základe ktorých by súd mal rozhodnúť o zámene správcov, len potvrdzuje

Sťažovateľmi namietaný formalistický výklad § 25 ods. 8 Zákona o správcoch konkurznými

súdmi, resp. Porušovateľom, namiesto ústavne konformného výkladu.

Pozastavenie správcovskej činnosti ako uvádza § 25 ods. 8 Zákona o správcoch treba

chápať a vykladať ako pozastavenie všeobecného vykonávania správcovskej praxe (a teda

nemožnosť ďalšieho menovania v novej konkurznej alebo reštrukturalizačnej veci správcu

fyzickej osoby, ak sa táto stala spoločníkom právnickej osoby - správcu), a nie pozastavenie

konkrétnej funkcie správcu v konkrétnom prebiehajúcom konkurze.

Na odvolanie správcu v prebiehajúcom konkrétnom konkurznom konaní sa vzťahuje

ZKaR (a nie Zákon o správcoch), a to konkrétne § 42 ods. 1 ZKaR. Ako už Sťažovatelia

uviedli, nemožno podľa ich názoru za zákonnú prekážku pokračovania vo výkone funkcie

správcu v prebiehajúcom konkurze považovať stav, keď správca - fyzická osoba pokračuje

vo výkone funkcie pôsobiac ako komplementár komanditnej spoločnosti riadne zapísanej

v zozname správcov Ministerstva spravodlivosti SR. Jediný rozdiel oproti dovtedajšej

činností správcu v konkrétnom konkurze je ten, že koná a môže konať výlučne na účet

komanditnej spoločnosti - správcu.

Dôvodenie Porušovateľomn zánikom poistnej zmluvy správcu - fyzickej osoby je

irelevantné nakoľko podmienkou vykonávania správcovskej činnosti správcom

-komanditnou spoločnosťou je, okrem iného, uzatvorenie platnej poistnej zmluvy a teda

nároky konkurzných veriteľov voči správcovi by u všetkých úkonov vykonaných následne na

účet komanditnej spoločnosti - správcu boli kryté plnením na základe jeho poistnej zmluvy.

Sťažovatelia sa aj naďalej pridržiavajú v plnom rozsahu argumentácie uvedenej

v ústavnej sťažnosti a navrhujú, aby Ústavný súd SR ich sťažnosti v plnom rozsahu

vyhovel.»

III.

9. Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie. Podľa

návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Sťažovateľky predovšetkým namietali porušenie svojho základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa a listiny, ako aj práva

na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Namietali tiež porušenie základného

práva na slobodnú voľbu povolania podľa a základného práva slobodne

sa združovať s inými na ochranu svojich hospodárskych záujmov podľa ,

ako aj porušenie „ a násl.“ uznesením okresného súdu č. k. -279

z 18. decembra 2013 (bod 5).

12. Podľa (resp. listiny) každý sa môže domáhať

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde... Podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo

a v primeranej lehote prejednaná.

13. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva

na súdu a inú právnu ochranu (ako aj práva na spravodlivý proces) je umožniť každému

reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať

a rozhodnúť (napr. ), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale

podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje

o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto

práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je

v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu ani jeho

posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy,

ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Právomoc ústavného

súdu konať a rozhodovať podľa o namietaných porušeniach

alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je daná v prípade,

že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto

právomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou

v príslušnej medzinárodnej zmluve (, ).

14. Pokiaľ ide o sťažovateľkami namietané porušenie ich základného práva podľa

, listiny a práva podľa dohovoru napadnutým

rozhodnutím okresného súdu, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v danej veci nebola

vylúčená právomoc všeobecných súdov. V právomoci ústavného súdu zostalo následne iba

posúdenie, či účinky výkonu právomoci okresného súdu v súvislosti s predmetným

rozhodnutím sú zlučiteľné s označenými článkami , listiny a dohovoru.

15. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom uznesenia okresného súdu č. k.

-279 z 18. decembra 2013 dospel k záveru, že okresný súd toto svoje

rozhodnutie, ktorým odvolal sťažovateľa č. 1 „z funkcie správcu úpadcu“, vzhľadom na

citáciu relevantných právnych noriem a argumentáciu (právny záver) v poslednom odseku,

hoci len stroho, no dostatočne odôvodnil:

«Uznesením Okresného súdu... Bratislava I zo dňa 23. 09. 2011, č. k.: 3 K/57/2011-

128, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30. 09. 2011, súd ustanovil dlžníkovi: Transportná

spoločnosť, a. s., v likvidácii..., Bratislava... predbežného správcu: K. Č., zn. správcu:

S1338 (ďalej len „Správca“). Dňa 20. 11. 2013 bola Správcovi zaslaná výzva, v ktorej súd

žiadal Správcu o zaslanie kópie rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti... o pozastavení

činnosti správcu. Dňa 28. 11. 2013 Správca doručil súdu kópiu rozhodnutia Ministerstva

spravodlivosti... z 30. 09. 2013, č. -52 SKP, v ktorom na základe § 25 ods. 1

písm. d) zákona o správcoch Správcovi pozastavuje výkon správcovskej činnosti.

S poukázaním na vyššie uvedené súd rozhodol o odvolaní Správcu z výkonu funkcie

predbežného správcu.

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ) druhá veta,

súd ustanoví správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových

prostriedkov schválených ministerstvom; to neplatí, ak ide o ustanovenie správcu na návrh

schôdze veriteľov.

Podľa súd aj bez návrhu odvolá správcu, ak opakovane alebo

závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo osobitným predpisom alebo mu

vo výkone funkcie bráni zákonná prekážka; zákonnou prekážkou sa rozumie aj vylúčenie

správcu podľa osobitného predpisu.

Podľa ...

Podľa uznesenie o odvolaní správcu súd doručí dlžníkovi (úpadcovi)

a odvolanému správcovi; uznesenie tiež bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku.

Podľa ak súd odvolá správcu počas konkurzu mimo schôdze

veriteľov, bezodkladne zvolá schôdzu veriteľov na účely schválenia návrhu na nového

správcu; ustanovenia § 36 ods. 2 a 3 sa použijú primerane. Ak schôdza veriteľov návrh na

nového správcu neschváli, súd ustanoví správcu bez návrhu schôdze veriteľov.

Podľa o správcoch...

Podľa o správcoch ministerstvo rozhoduje

o zápise do zoznamu správcov, pozastavení výkonu správcovskej činnosti a o vyčiarknutí

zo zoznamu správcov.

Podľa o správcoch...

Podľa o správcoch ministerstvo pozastaví

výkon správcovskej činnosti správcovia - fyzickej osobe, ak je spoločníkom správcu

-právnickej osoby. O pozastavení výkonu správcovskej činnosti z tohto dôvodu ministerstvo

rozhodne bez zbytočného odkladu.

Vzhľadom k uvedenému súd v zmysle , veta prvá, v spojení s ust.

ods. 1 písm. d) o správcoch odvolal K. Č..., značka správcu: S 1338 z

funkcie správcu dlžníka: Transportná spoločnosť, a. s., v likvidácii..., Bratislava... s tým, že

bude postupovať podľa , teda zvolá schôdzu veriteľov, ktorej predmetom

rokovania bude schválenie návrhu na nového správcu.»

Z takto formulovaného odôvodnenia vyplýva (možno vyvodiť), že sťažovateľovi č. 1

bol ako správcovi – fyzickej osobe pozastavený výkon správcovskej činnosti z dôvodu, že je

komplementárom komanditnej spoločnosti (sťažovateľa č. 2) zapísanej do zoznamu

správcov.

16. Ústavný súd zastáva názor, že nie je v zásade oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu. Skutkové a právne závery všeobecného súdu by mohli byť predmetom

kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery všeobecného súdu boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(obdobne napr. , , ).

17. Predmetné rozhodnutie okresného súdu obsahuje podľa názoru ústavného súdu

dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad

a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia

príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím

ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovatelia sa s názorom okresného súdu

nestotožňujú, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu

(, ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu

stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať

v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov

a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne

tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne

nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (,

).

18. Pretože namietané rozhodnutie okresného súdu nevykazuje znaky svojvôle a je

dostatočne odôvodnené na základe jeho vlastných myšlienkových postupov a hodnotení,

ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj

, ) a v tejto situácii nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru

okresného súdu.

19. Vychádzajúc zo zistených skutočností, ako aj z konštantnej judikatúry ústavného

súdu spojenej s posudzovaním dodržiavania zásad súdnej ochrany a spravodlivého procesu

dospel ústavný súd k záveru, že nezistil žiadnu spojitosť medzi posudzovaným rozhodnutím

okresného súdu a namietaným porušením základného práva sťažovateliek podľa čl. 46

ods. 1 a čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. S prihliadnutím

na odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na to, že obsahom

základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie) nie je

právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, ústavný súd

sťažnosť sťažovateliek odmietol v tejto jej časti podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

20. Sťažovateľky ďalej namietali porušenie základných práv podľa čl. 35 ods. 1

a a porušenie „ a násl.“ (pozri body 1 a 5). Keďže ústavný súd

nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým postupom a uznesením okresného súdu

a možným porušením základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a listiny, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru, nie je možné vzhľadom na to uvažovať ani o porušení týchto ďalších

sťažovateľkami označených práv.

21. Z uvedených skutočností teda vyplýva, že sťažnosť sťažovateliek je aj v časti

namietajúcej porušenie a , ako aj „ a násl.“ zjavne

neopodstatnená.

22. Keďže sťažnosť sťažovateliek bola odmietnutá ako celok, ústavný súd

nepovažoval za potrebné zaoberať sa ich ďalšími návrhmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2014